James Batcheller Sumner

James Batcheller Sumner (* 19. november 1887, Canton, USA – † 12. august 1955, Buffalo, USA) bol americký chemik, ktorý v roku 1946 spolu s Johnom Northropom a Wendellom Stanleyom získal Nobelovu cenu za chémiu za „objav, že enzýmy je možné kryštalizovať“.

Nositeľ Nobelovej ceny

James Batcheller Sumner
americký chemik
Narodenie	19. november 1887 Canton, USA
Úmrtie	12. august 1955 (67 rokov) Buffalo, USA
Alma mater	Harvardova univerzita
Odkazy
Commons	James Batcheller Sumner
Chemický portál  Biologický portál  Biografický portál

Biografia

V roku 1910 získal bakalársky titul v chémii z Harvardovej univerzity. Potom študoval biochémiu na Harvard Medical School, kde v roku 1914 získal Ph.D. Potom pracoval na Cornellovej univerzite ako pomocný profesor biochémie.

Na Cornellovej univerzite sa začal snažiť o izoláciu enzýmov v základnej podobe, čo sa predtým nikomu nepodarilo. Pracoval s ureázou. Po niekoľko rokov bol neúspešný, ale v roku 1926 sa mu podarilo tento enzým izolovať a kryštalizovať. Tiež sa mu podarilo dokázať, že čistá ureáza je bielkovina.^[1] To bol prvý dôkaz toho, že enzým je bielkovina.

Vďaka tomuto výskumu bol v roku 1929 na Cornellovej univerzite menovaný plnohodnotným profesorom. V roku 1937 sa mu podarilo izolovať a kryštalizovať druhý enzým, katalázu. V tom čase sa Johnovi Northropovi darilo podobnými metódami kryštalizovať iné enzýmy; začal s pepsínom v roku 1929.

V roku 1937 pracoval vo Švédsku päť mesiacov s Theodorom Svedbergom. V roku 1946 získal Nobelovu cenu za chémiu. V roku 1948 sa stal členom Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických.

Referencie

1. The chemical nature of enzymes (Nobel lecture) See p.117: "It gave tests for proteín and possessed a very high ureáza activity."

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku James Batcheller Sumner na českej Wikipédii.

Externé odkazy

• Biografia na Nobelprize.org (po anglicky)