Jadro kométy

Jadro kométy je kompaktná časť kométy, konglomerát pórovitého materiálu, prachových a plynových častíc, ktoré zmrznutím utvorili jeden celok. Vo veľkých vzdialenostiach od Slnka je kométa tvorená iba jadrom. Charakteristické znaky kométy ako koma a chvost sa vytvoria až pri priblížení jadra k Slnku a po vzdialení od Slnka zase miznú.

Pokiaľ má jadro kométy vzhľad hviezdy, nazýva sa bodové jadro kométy. Skutočné jadro kométy, čiže vlastné teleso kométy je fyzické jadro kométy. Miesto na kométe s najvyšším pozorovaným jasom sa nazýva optické jadro kométy. Modelové jadro zložené z pevných látok je pevné jadro kométy. Pokiaľ je modelové jadro kométy zložené z ľadu prchavých látok, hvorí sa mu ľadové jadro kométy.

Remove ads

Jadrá komét môžu byť krehké, čo vyplýva z pozorovaní trhania niektorých komét. Medzi takéto kométy patria napríklad kométa Biela v roku 1846, kométa Shoemaker-Levy 9 v roku 1992 a kométa 73P/Schwassmann-Wachmann od roku 1995 do 2006. Predpokladá sa, že kométy sa trhajú kvôli vysokej tepelnej záťaži, vysokému vnútornému tlaku alebo impaktu.

Predpokladá sa, že väčšina kometárnych jadier má priemer približne 16 km, ale sú známe aj také, ktorých priemer je 40 km.

Jadro Halleyovej kométy (15×8×8 km) obsahuje rovnaké množstvo ľadu a prachu. Približne 80 % ľadu je vodný ľad a 15 % tvorí zmrznutý oxid uhoľnatý. Zvyšných 5 % tvoria zmrznutý oxid uhličitý, metán a amoniak. Vedci veria, že ostatné kométy sú podobného zloženia. Jadro Halleyovej kométy je extrémne tmavo čierne. Predpokladá sa, že väčšina až celý povrch komét je pokrytý kôrou z prachu a hornín, ktoré zakrývajú ľad. Tieto kométy uvoľňujú plyn len vtedy, keď sú diery v kôre obrátené smerom k Slnku.

Počas preletu Deep Space 1 v roku 2001, bolo pozorované jadro kométy 19P/Borrelly, pričom sa zistilo, že je polovičnej veľkosti (8×4×4 km) oproti Halleyovej kométe. Jadro bolo tiež tmavej farby a plyn unikal iba z dier otočených k Slnku.

Jadro kométy P/2007 R5 má v priemere približne 100 až 200 m.

Najväčší kentauri (nestále, planéty križujúce, ľadové asteroidy) majú priemer medzi 250 – 300 km. Medzi tri najväčšie patria 10199 Chariklo (258 km), 2060 Chiron (230 km) a v súčasnosti stratený 1995 SN55 (približne 300 km).