byzantský mních (najprv pustovník, neskôr cenobita a igumen Kláštora svätej Kataríny), mystik a cirkevný spisovateľ, grécky cirkevný otec, autor jedného z najvplyvnejších diel kresťanskej asketiky Rebrík do raja From Wikipedia, the free encyclopedia
Svätý Ióannes Klimax, ďalšie mená pozri nižšie; * pred/okolo 579 – okolo † 649[1][2]/650[3]/po 654[4]; podľa iných prameňov * 525 – † 600[1]/606[5]/616[1] ; * 2. polovica 6. stor. – † 670/680[1]) bol byzantský mních (najprv pustovník, neskôr cenobita a igumen Kláštora svätej Kataríny), mystik a cirkevný spisovateľ,[1] grécky cirkevný otec,[6] autor jedného z najvplyvnejších diel kresťanskej asketiky Rebrík do raja (Klimax tu paradeisu).[1] Irénée Hausherr ho označil za typického predstaviteľa „Sinajskej školy“.[2]
Ióannes Klimax | |
byzantský mních, mystik a spisovateľ igumen kláštora Svätej Kataríny na Sinaji | |
Ikona Jána Lestvičníka (Jána Klimaxa) | |
Štát pôsobenia | Byzantská ríša |
---|---|
Biografické údaje | |
Narodenie | pred/okolo 579 |
Úmrtie | 600/606/649/650/po 654 Sinaj, Kláštor svätej Kataríny |
Svätenia | |
Rehoľník | |
Rehoľa | východné mníšstvo pustovník (anachorét) neskôr cenobita |
Svätec | |
Sviatok | 30. marec (Latinská cirkev) 4. pôstna nedeľa (pravoslávne cirkvi a gréckokatolícka cirkev) |
V cirkvách | Latinská cirkev pravoslávne cirkvi orientálne pravoslávne cirkvi |
Odkazy | |
Ióannes Klimax | |
Ako svätý (resp. prepodobný) je ctený v rímskokatolíckej cirkvi (30. marca, gréckokatolíci aj 4. pôstnu nedeľu[7]), ako aj vo východných cirkvách sýrskej a konštantínopolskej (byzantskej) tradície (4. pôstna nedeľa)[1][8] a orientálnych východných cirkvách.[5] V životopisných dielach od mnícha Daniela z Raithú (De vita sancti Climaci) býva štylizovaný do role „nového Mojžiša“, svojou pokorou a tichosťou zase býva považovaný za „nového Dávida“.[9] Jeho zdržanlivosť a pokora býva zvýrazňovaná aj v liturgických textoch.[7]
Prívlastok Klimax/Klimak(os)/Climacus/Rebrík je odvodené od názvu jeho diela (κλῖμαξ). Prívlastok Sinajský/Sinaita od miesta, kde pôsobil. Prívlastok Scholastik(os) od titulu scholastika, ktorý mu býva niekedy priznávaný. Cirkevnoslovanské meno pochádza zo slova lestvica (rebrík).
O jeho živote sa veľa nevie a pomerne pohyblivé je aj obdobie jeho života. Väčšina údajov o ňom pochádza z jeho diela alebo od jeho chválorečníka Daniela z Raithú, tieto zdroje však chronológiu neposkytujú.[9][pozn. 1] Podľa Daniela získal Klimak všeobecné vzdelanie (enkyklios) a možno bol aj scholastikom.[3] Isté je, že ako šestnásťročný[19] sa stal mníchom. Jeho učiteľom bol mních Martýrius,[19] a istý čas strávil v kláštore v Alexandrii a možno aj v iných egyptských kláštoroch.[9] Po Martyriovej smrti odišiel žiť ako pustovník do púšť do jaskyne Tholas[8]/Tola[7] pri úpätí hory Sinaj.[3] Nešlo však o útek zo sveta a od ľudí, navštevoval bohoslužby a prijímal návštevy. Na púšti následne žil 20[5]/40 rokov[9][12], popri tom študoval životy svätých.[5] Poznal aj diela mnohých cirkevných spisovateľov, mimo iné Gregora z Nyssy, Jána Kasiána, či Diadocha z Fotiky.[8] Asi ako 60-ročný odišiel žiť do Kláštora svätej Kataríny na Sinaji,[1] kam ho povolali mnísi, aby viedol ich komunitu.[19] Ako miestny igumen (opát) na podnet mnícha Jána z monastiera v Raithú začal písať svoje dielo Rebrík do raja.[2]
Dielo bolo príručkou určenou pre mníchov askétov, ale i pre laikov. Predstavuje súhrn učenia púštnych otcov (apoftegmata ton hagion pateron).[4] Spájalo v sebe rôzne kultúrne vplyvy,[9] mimo iné tradíciu egyptských púštnych otcov a palestínskeho mníšstva[20] (Barsanufius, Dorotheos z Gazy)[2], nesie však aj znaky, ktoré ho spájajú s antickou tradíciou[9] a znaky vlastného osobitého štýlu. Spis má aj vysokú literárnu estetickú hodnotu.[1] Obsahuje početné metafory a podobenstvá, neraz vypožičané zo zvieracieho prostredia. Dielo bolo na Východe vysoko cenené a často komentované (mimo iné patriarchom Fótiom).[3] Inšpirovalo mnohých byzantských ikonopiscov a mníchov (napr. hésychastov), počas pôstu býva celé dielo čítané v pravoslávnych kláštoroch.[21][8] Niektoré výroky (apoftegmy) sú súčasťou východných kresťanských textov Filokalia.[1] Značný bol vplyv jeho diela aj na Západe (bolo preložené aj do latinčiny)[19] a medzi národmi v byzantskom kultúrnom okruhu.[4]
V diele Klimax v 30 častiach (tzv. slovách)[7] opísal 30 stupňov duchovného zdokonaľovania mníchov, číslo 30 zároveň odkazovalo na počet rokov Kristovej prípravy svojho verejného pôsobenia. Podkladom pre dielo mu bol biblický príbeh o Jakubovom sne, v ktorom videl rebrík, ktorý spájal nebo a zem. Každý stupeň symbolizoval jeden krok k priblíženiu sa k jednote s Bohom (duchovný výstup človeka k Bohu, anabasis k Lógu).[20] Poskytuje návod ako bojovať s neresťami a dosiahnuť cnosť.[4] Medzi jednotlivými témami v stupňoch sa nachádzajú napr. zrieknutie sa svetského života, absencia hnevu, lož a znechutenosť s lenivosťou, lakomstvo, chamtivosť, zmyselnosť, ctižiadostivosť, či pýcha. Oproti ním sa zaoberá napr. miernosťou, jednoduchosťou, dobrosrdečnosťou. Na vrchole rebríka sa nachádzajú tri čnosti – viera, nádej a láska.[7] Predpokladmi úplnej jednoty (spoločenstva) s Bohom sú podľa neho vnútorný pokoj (hésychia) a odolnosť proti vášňam (apatia).[1][21]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.