István Medgyaszay (rod. Benkó) (* 23. august 1877, Budapešť – † 29. apríl 1959, Budapešť) bol maďarský architekt, autor odbornej literatúry. Patril medzi významných maďarských secesných architektov. Vo svojej tvorbe čerpal z ľudovej, predovšetkým zo Sedmohradskej architektúry. Inšpiroval sa aj s umením ďalekého východu, a tieto motívy stvárnil z nového materiálu, zo železobetónu.
| István Medgyaszay | |
| maďarský architekt | |
| Dielo | |
|---|---|
| Významné stavby | Kostol sv. Ladislava, Hurbanovo Kostol sv. Alžbety, Muľa |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 23. august 1877 |
| Budapešť, Maďarsko | |
| Úmrtie | 29. apríl 1959 (71 rokov) |
| Budapešť, Maďarsko | |
| Odkazy | |
| István Medgyaszay (multimediálne súbory na commons) | |
Biografia
Život a dielo
Svoje priezvisko Medgyaszay prijal až neskôr po svojej starej matke, Kornélii Medgyaszay. Jeho otec, Károly Benkó (1837 – 1893) bol murár a staviteľ. Matka, Kornélia Kolbenheyer. Ödön, jeho mladší brat, zomrel v mladom veku, starší brat Gyula Medgyaszay sa stal architektom.
V rokoch medzi 1893 a 1896 študoval na Štátnej priemyselnej škole v Budapešti odbor stavebníctvo, potom rok pracoval v ateliéri u Imricha Francseka. Zmaturoval v roku 1898, v ďalšom roku pracoval vo Viedni, potom sa tam prihlásil na Akadémiu výtvarných umení a súčasne na Viedenskú technickú univerzitu. (K. K. Technische Hochschule). Študoval u Otta Wagnera, silný vplyv mal na neho aj Ödön Lechner. Po dvoch rokoch, v roku 1902 prestúpil na technickú univerzitu v Budapešti. Svojim plánom Národného panteónu získal v roku 1903 cenu Akademia Gundel. Autorizovaným architektom sa stal v 1904 na Budapeštianskej technickej univerzite. Medgyeszay od roku 1904 precestoval jednotlivé regióny Uhorska, Francúzska, Švajčiarska a Nemecka, a skúmal charakteristické črty miestneho folklóru. Jeho cestopisy sa objavili v I. a II. zväzku knihy: „A magyar nép művészete“ – Umenie maďarského ľudu od D. Malonyaiho.
V tom čase celú Európu dobyla z ľudového folklóru čerpajúca secesia a jej anglická podoba „art nouveau“, ktorá priniesla nový spôsob tvorby interiérov s charakteristickými ornamentami. V Maďarsku to znamenalo inšpiráciu z ľudovej ornamentiky so zreteľom na jej nápaditosť a tvaroslovie. Takto sa stala secesia kolískou typickej maďarskej architektúry. Medgyaszay bol medzi prvými, ktorí poukazovali na estetické nedostatky vtedajšej železobetónovej architektúry. V roku 1908 sa uskutočnila jeho slávna prednáška vo Viedni: Umelecké riešenia architektúry železobetónu. Poukázal na riešenie konštrukcií novopostaveného divadla: montované nové konzoly balkónov, ornamentálne stropy, pergoly, držiaky svietidiel, moderné hlavice.
V roku 1911 skúmal staroveké kultúrne pamiatky na pobreží rieky Níl v Egypte a Sudáne. 1915 sa dobrovoľne prihlásil na vojenskú službu a slúžil na fronte, v tom istom roku sa oženil s Gabriellou Matrinovichou. Narodili sa im tri dcéry. Od roku 1927 bol súkromným docentom na technickej univerzite. Bol spolupredsedom Maďarsko-Indickej spoločnosti (Magyar-Indiai Társaság). 1932 odcestoval do Indie, kde veľa čerpal z pravekej východnej architektúry.
Tvorba
Najznámejšie diela
- 1929 Múzeum v Bombaj, India
- 1907 Prestavba Veszprémskeho divadla
- 1909 Stropná konštrukcia Šopronského divadla
- 1926 Divadlo v Nagykanizsi
- 1904 Ateliér, Gödöllő
- 1912 – 1913 Kostol svätého Ladislava, Hurbanovo
- 1912 Kostol r. k. Simánd
- 1912 Kráľovský palác, Sofia, Bulharsko
- 1909 Škola v Mosone
- 1945 Projekt na hotel Citadella
- 1938 Nájomný dom v Budapešti, ulica Attilu Józsefa 12.
- 1908 Kostol svätej Alžbety v Muli
- 1930 Obecný úrad v Mezõkövesde
- 1931 Kostol r. k. V Balatonalmádi
- 1928 Nájomné domy, ulica XII. Kiss János altábornagy 55 – 59
- 1902 – 1903 Návrh na národný panteon na hore Gellért v Bp.
Interiéry:
Secesia na Slovensku v tvorbách Istvána Medgyaszaya
Na Slovensku je pomerne málo secesných sakrálnych architektonických pamiatok. Do tohto neveľkého počtu stavieb z prvého desaťročia nášho storočia patria dva kostoly nachádzajúce sa v južnej oblasti Slovenska. Jedným z nich je rímskokatolícky kostol svätej Alžbety v Muli z roku 1910, druhým je rímskokatolícky kostol svätého Ladislava v Hurbanove z roku 1912 – 1913. Obidve stavby projektoval významný maďarský architekt István Medgyaszay. V jeho životnom diele zohrávajú dôležitú úlohu a patria k najvýznamnejším realizovaným projektom.
Zdroje
- Kathy Imre: Medgyaszay István, Akadémia kiadó, Budapest, 1979
- J. Gerle, A. Kovács, I. Makovecz: A századforduló magyar építészete, Szépirodalmi könyvkiadó, Budapest, 1990
- Kós Károly: Hármaskönyv, Irodalmi könyvkiadó, Bukarest, 1993
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému István Medgyaszay
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.