japonský básnik From Wikipedia, the free encyclopedia
Issa Kobajaši (jap. 小林一茶 – Kobajaši Issa, * 15. jún 1763 Kašiwabara - † 5. január 1828 Kašiwabara) bol japonský básnik a laický budhistický mních sekty Džódó Šinšú známy ako autor básní haiku. Bol známy ako Issa, čo v japončine znamená Šálka čaju. V Japonsku je známy ako jeden zo štyroch najväčších majstrov haiku, kam sa okrem neho zaraďujú aj Bašó Macuo, Buson Josa a Šiki Masaoka.
| Issa Kobajaši - 小林一茶 | |
 Issa Kobajaši - portrét | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Issa - 一茶 |
| Narodenie | 15. jún 1763 |
| Kašiwabara, Japonsko | |
| Úmrtie | 5. január 1828 (64 rokov) |
| Kašiwabara, Japonsko | |
| Národnosť | japonská |
| Zamestnanie | básnik, prozaik |
| Dielo | |
| Žánre | haiku, haibun, renga |
| Obdobie | Edo |
| Literárne hnutie | vlastná škola haiku |
| Odkazy | |
 | Issa Kobajaši (multimediálne súbory na commons) |
Jeho rodné meno bolo Nobujuki Kobajaši (jap. 小林信之 – Kobajaši Nobujuki) a chlapčenské meno Jataró Kobajaši (jap. 小林弥太郎 – Kobajaši Jataró). Bol prvým synom farmára sídliaceho v dnešnej prefektúre Nagano. Issa stratil matku vo veku troch rokov. O päť rokov neskôr sa jeho otec znovu oženil, ale naďalej sa o neho starala stará matka, ktorá umrela, keď mal 14 rokov. O rok nato ho otec poslal do mesta Edo (dnešné Tokio). Veľa sa nevie o ďalších desiatich rokoch Issovho života.
Od roku 1787 sa jeho meno spája so skupinou básnikov známych ako Škola z Kacušiky (dnes štvrť Tokia). Skupinu založil Sodó Jamaguči (jap. 山口素堂, 1642-1716) a medzi Issových učiteľov patrili Mizoguči Somaru (1713-1795), Čikua Kobajaši (jap. 小林竹阿, 1710-1790) a Genmu Morita (1728-1801). Bol študentom Mizogučiovej haiku školy (domu) Nirokuan (jap. 二六庵) [1]. V roku 1789 sa vydal na cestu na sever Japonska a jeho tvorba bola ovplyvnená zážitkami z nej. Po Čikuovej smrti sa jeho učiteľom stal oficiálne od 20. mája 1790 Mizoguči Somaru. Issa v tom istom roku začal plánovať ďalšie cesty, v roku 1791 sa opäť vydal na cestu domov a nasledujúcich sedem rokov putoval po krajine.[2]
V roku 1801 jeho otec zomrel a Issa sa sporil s nevlastnou matkou o dedičstvo. Vo veku 49 rokov získal polovicu dedičstva po otcovi, usadil sa v rodisku a oženil sa. Avšak v ranom veku mu umreli tri deti a v roku 1823 aj manželka Kiku. Svoj smútok vložil do básne haiku:
Issa sa oženil ešte dvakrát. Keď mu v roku 1827 zhorel pri požiari dom spolu s poštovým úradom, ktorý spravovala jeho rodina, ubytoval sa v sklade, ktorý v meste dodnes stojí a v roku 1828 tam aj umrel. Podľa japonského kalendára to bolo 19. dňa 11. mesiaca v 10. roku éry Bunsei, čo približne korešponduje s rokom 1827, no v niektorých zdrojoch sa uvádza rok 1828.
Issa napísal vyše 20 000 básní[3] haiku, ktoré sa zachovali až do súčasnosti. Napriek tomu, že sa stal populárny, trpel nedostatkom peňazí. Navzdory mnohým osobným ťažkostiam jeho poézia odráža detskú jednoduchosť. Používal často miestne nárečia a rôzne konverzačné obraty. Okrem haiku písal aj v žánri haibun, napríklad diela Moja jar (jap. おらが春 – Ora ga haru) alebo Siedmy denník (jap. 七番日記 – Šičiban nikki); spolupracoval pri tvorbe vyše 250 básní renku (renga).
Issova báseň haiku sa v preklade R. H. Blythsa objavila v románe Franny a Zooey od J. D. Salingera v roku 1961: "Slimáčik / vylez na horu Fudži / ale pomaly, pomaly."
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
