From Wikipedia, the free encyclopedia
MUDr. Ida Urrová (maď. Urr Ida; * 24. november 1904, Košice – † 2. august 1989, Budapešť) bola lekárka a poetka, držiteľka ocenenia Spravodlivá medzi národmi za záchranu Židov vo vojnovom Maďarsku pred holokaustom.
Ida Urrová | |
lekárka, poetka | |
Iné mená | Ida Urr maď. Urr Ida |
---|---|
Narodenie | 24. november 1904 Košice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 2. august 1989 (84 rokov) Budapešť, Maďarská ľudová republika (dnes Maďarsko) |
Alma mater | Univerzita v Budapešti |
Narodila sa pravdepodobne v rodine rezbára Juraja Urra (* 1871 – † 1941[1]), ktorý mal za manželku Máriu, rod. Kohuthovú a od roku 1896 žil v Košiciach.[2] Po absolvovaní štúdia na dievčenskom gymnáziu v Košiciach študovala medicínu na lekárskej fakulte Univerzity v Budapešti (dnes Univerzita Loránda Eötvösa), kde spromovala v roku 1929. Následne pracovala ako praktická lekárka vo viacerých mestách na území Česko-Slovenska. Publikovala aj odborné lekárske príspevky.[2][3]
V rokoch 1939 – 1941 pôsobila ako pracovníčka Švédskeho Červeného kríža a od roku 1941 pracovala ako internistka (neskôr primárka) interného oddelenia nemocnice v Budapešti.[2][3]
Urrová využila svoje postavenie lekárky Švédskeho Červeného kríža na to, aby zachránila Židov pred holokaustom. Znemožňovala predstaviteľom fašistického režimu Strany šípových krížov prenasledovať, zadržiavať a týrať židovských obyvateľov. Vo svojom byte ukrývala prenasledovaných Židov, pričom zároveň si prenajala byt, ktorý im slúžil ako útočisko a poskytla im falošné doklady. 19. júna 1989 bola za túto svoju činnosť vyznamenaná ocenením Spravodlivá medzi národmi.[4]
Ako autorka avantgardných básnických zbierok sa zaradila medzi popredných predstaviteľov a predstaviteľky maďarskej medzivojnovej poézie na Slovensku. Na jej tvorbe sa podpísal vplyv expresionizmu a symbolizmu, pričom sa snažila nadviazať na tradíciu Endreho Adyho. Spočiatku spracovávala predovšetkým biblické a sociálne témy, jej neskoršia tvorba obsahuje antifašistické motívy. Básne publikovala aj v časopisoch A Mi Lapunk, Kassai Napló, Magyar Írás, Prágai Magyar Hírlap a i. Po roku 1940 sa básnicky odmlčala a až v roku 1985 vydala zbierku kaligramických básní pod názvom Hernádparti himnuszok.[2]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.