From Wikipedia, the free encyclopedia
Hugo I. z Vermandois (franc. Hugues de Vermandois; * 1057 – † 18. október 1101 Tarsus, Turecko), prezývaný aj ako Hugo Veľký,[pozn. 1][1] bol prvým grófom z Vermandois pochádzajúcim z rodu Kapetovcov. Syn francúzskeho kráľa Henricha I. a Anny Kyjevskej a mladší brat kráľa Filipa I., bol jedným z vodcov prvej križiackej výpravy a tiež účastníkom takzvanej pomocnej križiackej výpravy v roku 1101, počas ktorej aj zahynul na následky zranenia z bojov pri Heraklei.
| Hugo I. z Vermandois | |
| gróf z Vermandois | |
 Detail miniatúry zobrazujúci portrét Huga I. z Vermandois na rodokmeni Otonskej dynastie, Chronica sancti Pantaleonis, druhá polovica 12. storočia, Herzog August Bibliothek, Wolfenbüttel | |
| Narodenie | 1057 |
|---|---|
| Úmrtie | 18. október 1101 (43 – 44 rokov) Tarsus, Turecko |
| Rodičia | Henrich I. Anna Kyjevská |
| Súrodenci | Filip I. |
| Manželka | Adela z Vermandois |
| Deti | Rudolf I. z Vermandois Matilda |
| Odkazy | |
| Commons |  Hugo I. z Vermandois |
Grófstvo Vermandois prevzal v roku 1085 po tom, ako bol vydedený jeho starší nevlastný brat Odo, prezývaný aj Šialený. Neskôr pomáhal Viliamovi Dobyvateľovi odraziť dánsku inváziu do Anglicka.[2]
Jeho starší brat a vtedajší francúzsky kráľ Filip I. bol v roku 1094 na koncile v Autune exkomunikovaný za cudzoložstvo, čo o rok neskôr pápež Urban II. potvrdil aj počas koncilu v Clermonte.[3] To bolo zrejme jedným z hlavných dôvodov, prečo Filip presvedčil Huga, aby sa zúčastnil prvej križiackej výpravy s vidinou, že sám si tak uzmieri pápeža. Hugove neveľké vojsko tak posilnili aj rytieri kráľa Filipa.[4]
Hugov oddiel sa vydal na cestu z Francúska smerom na juh do Itálie, kde mal v pláne preplaviť sa z Bari do Drače. Cestou ešte pozbieral vojakov z výpravy Emericha z Leisingenu, ktorú rozohnal uhorský kráľ Koloman preto, že sa tieto oddiely dopúšťali viacerých násilností na obyvateľoch území ktorými tiahli, najmä na židoch. K nalodeniu Hugovej armády prišlo až v októbri roku 1096, keď už podmienky na plavbu neboli ideálne. Mnohé lode sa tak potopili v búrke a samotný Hugo stroskotal neďaleko Drače, kde ho našli muži vyslaní miestodržiteľom Jánom Komnénom.[5] Ten ho prijal vcelku priateľsky a poskytol mu sprievod na ďalšej ceste do Konštantínopola. Tam bol síce cisárom Alexiom I. prijatý opäť priateľsky, no s veľkou mierou opatrnosti.[4] K tomu zrejme prispel aj fakt, že už pred cestou poslal Hugo Alexiovi list, v ktorom požadoval prijatie hodné brata francúzskeho kráľa. To bolo síce zo strany cisárskeho dvora vzaté na vedomie, no zároveň to bolo považované za absurdnú drzosť.[5] A keďže nepočítajúc davy chudobných pod vedením Petra Pustovníka a Gautiera Sans-Avoir, Hugov oddiel dorazil do Konštantínopola ako prvý a len s malou silou, využil Alexios situáciu na obmedzenie Hugovej slobody až do momentu, kým Hugo nezložil prísahu, podľa ktorej mali križiaci vrátiť Byzantskej ríši všetky pôvodné územia.[6]
Po príchode ďalších križiackych vojsk ku Konštantínopolu, pokračoval Hugo so svojim oddielom spolu s ostatnými vodcami vo výprave. Zúčastnil sa bitky pri Doryleone a bol prítomný aj počas obliehania Antiochie v roku 1098. Po dobytí mesta bol vyslaný k cisárovi Alexiovi, aby ten rozriešil vzniknutý spor o vládu nad Antiochiou. Hugo mal tiež požiadať cisára o posily, keďže podľa správ križiakov medzitým Byzantínci oslobodili Lýdiu a egejské pobrežie Malej Ázie a tiahli ďalej na východ. Nevedeli však, že byzantské vojsko sa už predtým stretlo so Štefanom z Blois, ktorý presvedčený o nevyhnutnej porážke križiakov pri Antiochii už skôr utiekol a mylne informoval o porážke aj cisára. Preto sa Hugo stretol s Alexiom až na jeseň 1098 v Konštantínopole, neskoro a ďaleko na okamžité zorganizovanie ďalšieho ťaženia na východ. Túto neaktivitu považovali križiaci za zradu zo strany cisára.[7] Neskôr sa už Hugo k hlavnej výprave nepripojil. Naopak, nejaký čas zotrval v hlavnom meste Byzantskej ríše a potom sa vrátil do Francúzska.[3]
Doma sa však Hugo stretol s pohŕdaním, keďže nenaplnil svoj križiacky sľub a vrátil sa z výpravy ešte pred dobytím Jeruzalema. Pod hrozbou exkomunikácie zo strany pápeža Paschala II. sa preto pridal k ďalšej križiackej výprave v roku 1101. Tá však skončila totálnym neúspechom, keď všetky pochodujúce armády boli Seldžukmi rozprášené už v Malej Ázii.[8] Samotný Hugo bol súčasťou armády vedenej Viliamom IX. Akvitánskym, no niekedy okolo 26. augusta 1101 bol zranený v bitke pri Heraklei. Odtiaľ ušiel do mesta Tarsus, kde 18. októbra zomrel.[3]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
