From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Hrad Kreuzenstein je hrad pri mestečku Leobendorf v okrese Korneuburg v rakúskej spolkovej zemi Dolné Rakúsko, niekoľko kilometrov severne od Viedne. ("Kreuzen" je "kríž" a "Stein" je "kameň".)
.JPG)
Na rovnakom mieste dnes stojí zvláštny hrad, ktorý v rokoch 1874 – 1906 postavil gróf Johann Nepomuk Wilczek (1837 – 1922).
Hrad leží severne od Dunaja na návrší Rohrwaldu, priamo nad mestečkom Leobendorf medzi mestami Korneuburg a Stockerau. Hrad je v nadmorskej výške 266 metrov a nad riekou Dunaj asi 100 metrov.
Návršie je neďaleko ohybu Dunaja pri Viedenskej bráne, takže umožňuje a rozširuje výhľad do Korneuburgskej panvy. Približne naproti, pri južnom brehu Dunaja, stojí hrad Greifenstein.
Pôvodný hrad Kreuzenstein bol postavený, ako väčšina hradov v Dolnom Rakúsku, v 12. storočí. „Formbachovia“ pochádzajúci z grófstva Formbach postavili hrad, keď sobášom získali do vlastníctva vodný hrad. Za Přemysla Otakara II. z Čiech (asi 1233 – 1278) prešiel hrad v roku 1278 do vlastníctva Habsburgovcov.
Prenasledovaný novokrstenec Balthasar Hubmaier (1485 – 1528) bol v roku 1527 vo Waldshute (Predné Rakúsko/Südbaden), pod pravdepodobne chybnou zámienkou, zajatý a držaný vo väzbe na hrade Kreuzenstein a predaný Habsburgovcom. Tí ho postavili pred inkvizičný súd, odsúdili na trest smrti. Poprava sa konala vo Viedni dňa 10. marca 1528.
Počas Tridsaťročnej vojny nebol hrad dobytý. Potom sa ale do hradu dostal švédsky poľný maršal Lennart Torstenson (1603 – 1651) a pri svojom odchode v roku 1645 nechal hrad na niekoľkých miestach odstreliť.
Než sa hrad stal zrúcaninou, prešiel v 18. storočí do vlastníctva grófov Wilczkov, ktorí mali veľkú moc, keď ako majitelia uhoľných baní v Sliezsku zbohatli. Než sa stal Jan Nepomuk Wilczek polárnym výskumníkom, začal v roku 1874 na rovnakom mieste pozvoľna prestavovať hrad. Ten sa síce v vzhľade skoršiemu hradu úplne nepodobal (románsky a gotický vzor hradu), ale existovali zvyšky stredovekého hradu (hlavne časti hradného múru, murivo východnej veže a časť kaplnky)[1]. Trochu zručným zábleskom sú zvyšky muriva stredovekej časti stavby v 19. storočí dobre zvýraznené. Vedenie stavby prevzal v roku 1895 architekt Carl Gangolf Kayser (1837 – 1895), potom prišiel rytier „Humbert Walcher z Molshein“. Pod kaplnkou bola zriadená rodinná hrobka. Je tu pochovaný samotný Wilczek. Celý hrad bol pozostatkom stredovekého hradu, medzi iným je tu veľké množstvo originálnych častí stavieb, ktoré Wilczek pozháňal z celej Európy. Okrem toho bol hrad vybavený veľkým množstvom stredovekých zariaďovacích predmetov. Práce trvali 30 rokov – oficiálne znovuotvorenie bolo 6. júna 1906, medzi inými bol prítomný aj cisár Viliam II. (1859 – 1941). V roku 1915 došlo k požiaru po údere blesku, zhorela časť archívu a knižnice v krídle domu.
Pri bojových akciách v roku 1945 medzi nemeckým Wehrmachtom a Červenou armádou bola časť hradu veľmi poškodená a mnoho cenných kusov zo zbierok sa rozkradlo. Zo zbierok rukopisov Wilczeka sa časť nachádza v Rakúskej národnej knižnici.
Dnes je hrad obľúbeným miestom výletníkov z Viedne a okolia ako múzeum. Koncom júna sa pravidelne koná klasická hradná serenáda priamo na hradnom nádvorí. Okrem toho sa na kopci nachádza Orlia rozhľadňa Kreuzenstein, kde sa tiež konajú výstavy dravých vtákov a novovybudovaná zámocká taverna Kreuzenstein, ktorá nechala oživiť stredoveký hostinec.
Na hrade sa točilo niekoľko filmov:
