Harmanecká jaskyňa
jaskyňa na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
jaskyňa na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Harmanecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Kremnických vrchoch a Starohorských vrchoch v Dolnom Harmanci.
Harmanecká jaskyňa | |
jaskyňa | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický kraj |
Okres | Banská Bystrica |
Obec | Dolný Harmanec |
Pohorie | Kremnické vrchy |
Súradnice | 48°48′50″S 19°02′24″V |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci kraja
| |
Wikimedia Commons: Harmanecká Cave | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Harmanecká jaskyňa sa nachádza v Kremnických vrchoch (v hraničnej oblasti s Veľkou Fatrou), 16 km na SZ od Banskej Bystrice, v obci Dolný Harmanec, na severnom svahu vrchu Kotolnica, vo výške 828 m n. m., asi 260 m nad hladinou potoka Harmanec.
Vstupná časť jaskyne, ktorú ľudia nazývali Izbica, bola známa od nepamäti. Do ďalších neznámych priestorov sa roku 1932 prekopal M. Bacúrik. Speleológovia postupne objavovali Dóm Pagod a Riečisko (1938), Vysoký gotický dóm, Bludný dóm (1942) a priestory za Bludným dómom, takže dnes je známa dĺžka jaskyne 2 763 m. Verejnosti je sprístupnený okruh v dĺžke 1 020 m.
V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor, novelizované v roku 1972, v súčasnosti má štatút národnej prírodnej pamiatky. Jaskyňa je vytvorená v tmavosivých (guttensteinských) vápencoch stredného triasu v dvoch úrovniach. Je výsledkom korozívnej a erozívnej činnosti ponorných vôd (pritekajúcich z juhu) v priebehu pliocénu, čím predstavuje typ puklinovo-rútivej jaskyne v senilnom štádiu vývoja. Podzemné priestory zahrňujú chodby, siene a dómy, založené na vrstvových plochách a tektonických poruchách. Vyzdobujú ju útvary všetkých druhov.
Pozoruhodné sú biele pagody, sintrové jazierka, nástenné vodopády s ružovkastými záclonovitými závesmi vo Vysokom gotickom dóme a Kamenná váza vo Dóme Pagod, ktorá je aj v znaku Harmaneckej jaskyne. V Malej sieni sa objavujú aj útvary z bieleho kašovitého sintra. Dno Riečišťa a Nánosovej chodby pokrývajú hlinité a piesčité nánosy ponorných vôd. V rozsiahlych dómoch a sieňach prevládajú mohutné pagodovité útvary s charakteristickými excentrickými stalaktitmi a mäkkým sintrom. V niektorých častiach jaskyne sa nachádzajú jazierka so vzácnymi jaskynnými perlami. Farba kvapľových útvarov je väčšinou biela, len miestami prechádza do žltej a hnedej.
Teplota jaskyne je 6,2°C, vlhkosť okolo 97%. Keďže sa vzdušné prúdy prejavujú len vo vstupných častiach, nadobúda charakter dynamicko-statickej jaskyne.
Z jaskynných netopierov tu boli pozorované: podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier brvitý (Myotis emarginatus) a netopier ostrouchý (Myotis blythii).
Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.