Remove ads
Gregory Corso, rodným menom Gregory Nunzio Corso (* 26. marec 1930 New York, USA – † 17. január 2001 Robbinsdale, Minnesota) bol americký básnik a prozaik, účastník Beat generation. Medzi rokmi 1965 – 1970 vyučoval na katedre angličtiny na štátnej univerzite v Buffale. V roku 1980 reprezentoval USA na básnickej olympiáde v Londýne vo Westminster Abbey.
| Gregory Corso | |
 Portrét Gregoryho Corsa - ilustrácia | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 26. marec 1930 |
| New York, USA | |
| Úmrtie | 17. január 2001 (70 rokov) |
| Robbinsdale, USA | |
| Národnosť | americká |
| Zamestnanie | básnik, prozaik |
| Dielo | |
| Žánre | báseň, esej, próza |
| Obdobie | Beat generation |
| Debut | The Vestal Lady on Brattle and Other Poems, zbierka básní |
| Ovplyvnil | |
| Odkazy | |
 | Gregory Corso (multimediálne súbory na commons) |
Corso sa narodil v New Yorku mladým talianskym rodičom v tínedžerskom veku. Čoskoro sa však jeho matka odsťahovala od rodiny, čím poznačila vývoj malého syna Gregoryho. V popôrodnej depresii odložila dieťa do útulku. Keď ho jeho otec Sam Corso odtiaľ vytiahol, dal ho do pestúnskej starostlivosti namiesto toho, aby ho vrátil matke, ktorá ho o to žiadala. Synovi ju opisoval ako zlú a klamal, že odišla do Talianska. Jeho najobľúbenejšia veta bola „Mal som ťa spláchnuť do záchoda.“ Malý Gregory putoval z jednej pestúnskej rodiny do druhej, až nakoniec po odchode otca na vojenskú službu zostal bezdomovcom vo štvrti Malé Taliansko. Niekoľkokrát ušiel z domov pestúnov, ocitol sa v polepšovni a nakoniec zakotvil v psychiatrickej liečebni. V sedemnástich rokoch ho odsúdili na tri roky väzenia za krádež.
Práve vo väzení však začal jeho umelecký vývoj, začal tam písať. Keď z neho vyšiel, zamestnal sa v textilnej továrni v robotníckej profesii. Potom sa mu podarilo dostať miesto v novinách „Examiner“ v Los Angeles a neskôr sa dal najať na obchodnú loď ako námorník. Dovtedy typický osud túlavého bítnika vylepšilo jeho neoficiálne štúdium na Harvardovej univerzite, kde mu s finančnou pomocou priateľov vyšla v 1952 jeho debutová zbierka básní The Vestal Lady on Brattle and Other Poems (Panenská dáma na ulici Brattle a iné básne)[1].
Insajder bítnického hnutia
V roku 1951 pracoval 21-ročný Corso cez deň v obchode s textilom a v noci v bare „Pony Stable“ v Greenwich Village, kde mu umožnili lesbické majiteľky písať poéziu. Tu sa zoznámil so študentom Allenom Ginsbergom. Heterosexuálny Corso, ktorý definitívne neinklinoval k homosexualite, sa spriatelil s homosexuálnym Ginsbergom. Ginsberg si pozrel jeho básne a označil ich ako „duchovne otrávené.“ Jedna báseň však opisovala slniacu sa ženu v okne na 12. ulici, kde býval Ginsberg s jednou ženou, keď sa ešte snažil byť heterosexuál. Corso mal bývanie práve oproti. Ginsberg pozval Corsa naspäť k sebe a spýtal sa partnerky, či by s ním bola spokojná. Ona prijala, ale Corso bol panic a nervózny a opustil byt. Tento zážitok ich definitívne spojil.
Corso bol prijatý do krúžku bítnikov ako najmladší insajder spolu s Kerouacom, Ginsbergom a Burroughsom. Počiatočné umelecké impulzy k písaniu čerpal u Shelleyho, Marlowa a Chattertona. Pre Corsa sa stala poézia nástrojom zmeny, presmerovaním spoločnosti, aby si vytvorila individuálnu vôľu. V roku 1956 prišiel bývať do San Francisca, kde sa zúčastňoval života v bítnickom hnutí. Koncom 50.-tych a začiatkom 60-tych rokov cestoval po Európe.
V roku 2001 zomrel na rakovinu v Robbinsdale. Jeho ostatky pochovali v Ríme na protestantskom cintoríne vedľa Johna Keatsa a Percy Bysshe Shelleyho.
Remove ads
Gregory Corso je posledný veľký hlas pôvodnej beatnickej vzbury. Nikdy nebol odvodený, nikdy literárny, nikdy nič iné okrem vlastnej surovej podstaty. Gregory je skutočný americký naivista stvorený z plných úst šialeného jazyka, ktorého poézia je hodená do sveta ako falošné kocky. Gregorio z Horáciovej ulice, ave, ave... (citát: Lawrence Ferlinghetti)
...Raz som sa Gregoryho spýtal, v čom podľa neho spočíva jeho prínos do poézie. V tom, odvetil, že som spojil formy a metrá klasického verša so súčasným hovorovým jazykom ulice. (citát: Raymond Foye)
Ak Ginsberg, Kerouac a Burroughs boli tromi mušketiermi hnutia, Corso bol ich d´Artagnan. (If Ginsberg, Kerouac, and Burroughs were the Three Musketeers of the movement, Corso was their D'Artagnan.) (spisovateľ Ted Morgan)[2] /
Remove ads
- The Vestal Lady and Other Poems (1955, poézia)
- This Hung-Up Age (1955, hra)
- Gasoline (1958,poézia)
- Bomb (1958, poézia)
- The Happy Birthday of Death (1960, poézia)
- Minutes to Go (1960, visual poetry) with Sinclair Beiles, William S. Burroughs, and Brion Gysin.
- The American Express (1961, románl)
- Long Live Man (1962, poézia)
- There is Yet Time to Run Back through Life and Expiate All That's been Sadly Done (1965, poézia)
- Elegiac Feelings American (1970, poézia)
- The Night Last Night was at its Nightest (1972, poézia)
- Earth Egg (1974, poézia)
- Writings from OX (1979, s rozhovorom Michael Andre)
- Herald of the Autochthonic Spirit (1981, poézia)
- Mind Field (1989, poézia)
- Mindfield: New and Selected Poems (1989, poézia)
Remove ads
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gregory Corso
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads