nemecký fyzik From Wikipedia, the free encyclopedia
Gerd Karl Binnig (* 20. jún 1947, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) je nemecký fyzik a držiteľ štvrtiny Nobelovej ceny za fyziku (1986) za vynález vzorkovacieho tunelového mikroskopu (STM), ktorého nástupcom je aj AFM. O cenu sa delí spolu s Heinrichom Rohrerom (1/4) a Ernstom Ruskom (1/2), ktorý vynašiel elektrónový mikroskop.
Gerd Binnig | |
nemecký fyzik | |
Narodenie | 28. jún 1947 (77 rokov) Frankfurt nad Mohanom, Nemecko |
---|---|
Známy vďaka | vynález vzorkovacieho tunelového mikroskopu |
Alma mater | Goethe-Universität Frankfurt |
Profesia | fyzik |
Manželka | Lore Waglerová[1] |
Deti | 2 |
Odkazy | |
Commons | Gerd Binnig |
Binnig študoval na Goetheho univerzite vo Frankfurte fyziku (pre túto sa rozhodol už v 10 rokoch), ale nebol si istý správnosťou svojej voľby, špeciálne štúdium teoretickej fyziky ho neuspokojovalo. Tu obhájil svoju dizertáciu a získal v roku 1978 titul Ph.D.. V tom istom roku ho jeho žena Lore Waglerová presvedčila k prijatiu práce v laboratóriách IBM v Švajčiarsku, kde sa podieľal na vývoji STM spolu s Rohrerom. V rokoch 1985–1986 sa presunul do Kalifornie, stále ako zamestnanec IBM. Potom sa stal na dva roky hosťujúcim profesorom Stanfordovej univerzity.
Princíp STM je založený na vlnovom charaktere elektrónov, na ktorý prvýkrát upozornil Louis de Broglie (tiež nositeľ Nobelovej ceny). Malá sonda mikrometrových rozmerov s ultra ostrým hrotom sa pohybuje vo vákuu pozdĺž povrchu vzorky a emituje prúd elektrónov.[2] Aj tá najmenšia zmena vzdialenosti sondy od povrchu je zaznamenávaná. Potom je už len otázkou vhodného vzorkovania povrchu a následnej digitalizácie ako vytvoriť trojrozmerný obraz.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.