Remove ads
Freising ( lat. Frisinga, hist. nem. Frigisinga, Frisinga, Freisingen, Freysing, hist. slov. Frizinky[1]) je mesto v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko a okresné mesto okresu Freising. Leží asi 30 km severovýchodne od Mníchova na pahorkoch nad riekou Isar; 5 km juhovýchodne od mesta leží medzinárodné Letisko Mníchov.
- Okolo r. 4200 pred Kr.: Neolit – Mladšia doba kamenná nesie prvé známky osídlenia na dómskom vrchu
- Okolo r. 1700 – 1500 pred Kr.a 1200 – 700 pred Kr.: Významne nad-regionálne osídlenie na dómskom vrchu v 2 fázach doby bronzovej
- 555: Sídlo prvého bavorského grófa
- 700: Vojvoda Agilolfinger zriaďuje na dómskom vrch palác. Regensburg, Passau, Salzburg a Freising sú hlavné miesta starobavorského vojvodstva
- 715 (720): Na žiadosť vojvodu Agilolfingera prišiel do Freisingu francúzsky pustovník a biskup svätý Korbinian, ku ktorého legende sa viaže i mestský znak: medveď, ktorý mu vraj nosil batožinu.(legenda o sv. Korbinianovi) Ten sa stáva prvým biskupom Freisingu a dodnes je patrón mesta a biskupstva
- 725: Sv. Korbinián zakladá spolu s 12 druhmi benediktínsky kláštor na svätoštefanskom vrchu
- 739: Anglický misionár svätý Bonifác oficiálne založil biskupstvo Regensburg, Passau, Salzburga a Freising, Freising plní funkciu biskupského mesta
- 723 – 784: život biskupa Arbea z Freisingu-je pokladaný za najstaršieho nemeckého spisovateľa a jeho latinsko-starohornonemecký glosár Codex Abrogans (alebo len Abrogans) za najstaršiu dochovanú nemeckú knihu
- 996: Cisár Otto III. Udeľuje Freisingu „právo trhu“
- 1021: Na svätoštefanskom vrchu je pôvodný kláštor prebudovaný na benediktínske opátstvo
- 1142: Biskup Otto z Freisingu (1112 – 1158) zakladá východne od historického mesta premonštrátny kláštor Neustift
- 1143: Biskup Otto z Freisingu napísal rozsiahlu „svetovú kroniku“ Chronica sive Historia de duabus civitatibus
- 1158: Zomiera biskup Otto z Freisingu, významny politik a učenec v dejinách starého Freisingského biskupstva. Prvá zmienka o Mníchove (Villa Munichen) – spor medzi freisingským biskupom a bavorským a saský grófom Henrichom Levom. Ten nechal blízko sídla mníchov u kláštora Tegernsee postaviť cez rieku Isar most na mieste dnešného Ludwigsbrücke. Nechal ale zničiť severnejší most biskupa z Freisingu pri Oberföhringu, aby zarobil na bohatom obchode so soľou do Augsburku. Asi v tejto súvislosti bol vypálený freisingský dóm a v rokoch 1159-1205 postavená mohutná románska bazilika, ktorá dodnes stojí, ale s gotickou klenbou (1481) a barokovou prestavbou (1619 a 1724). Udalosti sa stali začiatkom dlhej rivality Freisingu a Mníchova
- Okolo r. 1300: Freisingský Murín sa objavuje na erboch Freisingu. Freisingské biskupské kniežatstvo súčasťou Svätej rímskej ríše
- 1697: Vo Freisingu je zriadené teologické učilište
- 1724: Kniežací biskup Eckher organizuje veľkolepé tisícročné oslavy jubilea príchodu sv. Korbiniana
- 1802/03: S nástupom mediatizácie a sekularizácie sú „svetské“ teritória kniežatstva Freising prepísané v prospech Bavorského vojvodstva (Bavorského kurfirstvo). Kláštor Neustift je zrušený. V budove sekularizovaného benediktínskeho opátstva Weihenstephan je zriadená lesnícka škola
- 1821: Sídlo biskupa je premiestnené z Freisingu do Mníchova. Biskupstvo je povýšené na arcibiskupstvo. Na dómskom vrch vzniká kňazská škola.
- 1858: Otvorenie železničnej trate Mníchov – (Freising) – Landshut
- 1945: V posledných dňoch 2. sv. vojny je dňa 18. apríla bombardovaný areál železničnej stanice
- 1968: Nová organizácia na dómskom vrchu. Vysoká škola a kňazský seminár sú zrušené, resp. presunuté do Mníchova. V nasledujúcich rokoch vzniká vzdelávacie centrum Kardinal-Döpfner-Dom a diecézne múzeum
- 1972: V dôsledku teritoriálnej reformy sa Freising stáva veľkým krajským mestom
- 1992: V tesnej blízkosti mesta je otvorené nové medzinárodné Letisko Mníchov
- 1994: V programe spolkovej bavorskej vlády pre rozvoj je zvýšená hodnota Freisingu zo „Stredného centra“ na možné „Hlavné centrum“. K najdôležitejším faktorom patrí medzinárodnýé vzdelávacie a výskumné centrum Weihenstephan. Podiel nezamestnanosti v oblasti je kontinuálne najnižší v Nemecku.
- 2006: Pápež Benedikt XVI. navštívil 14. septembra Freising s ktorým sa významne viaže jeho životná cesta.[2]
Remove ads
Freising leží na železnici medzi Mníchovom a Regensburgom, vedie sem linka predmestskej železnice S1 z Mníchova, diaľnica A92 a od roku 1980 je v tesnej blízkosti mesta medzinárodné letisko Mníchov. To je tiež zďaleka najväčší zamestnávateľ freisingských občanov popri školách a slávnom pivovare Weihenstephan. V meste sa tiež nachádza významná mliekáreň s rovnakým názvom aj vlastníckym pozadím.
Tradícia pivovarníctva v meste
Tradícia pivovarníctva v meste siaha do prvotného obdobia benediktínskeho kláštora. Prvá zmienka a pestovaní chmeľu siaha do roku 768, keď sa v blízkosti kláštora nachádzala chmeľnica, ktorá pre kláštor odvádzala desiatok. Blízka poloha naznačuje, že tunajší chmeľ mohol byť v kláštore spracovaný. Po vyplienený kláštoru Maďarmi v roku 955 prisľúbili mnísi jeho opätovné vybudovanie vždy keď dôjde k jeho zničeniu – to sa udialo ešte štyrikrát v histórií:
- cisár Ľudovít Bavorský (1366)
- švédske vojská (tridsaťročná vojna)
- francúzske vojská (tridsaťročná vojna)
- rakúske vojská (vojna o španielske dedičstvo)
Bayerische Staatsbrauerei Weihenstephan
Vďaka neustálej obnove kláštora zostala zachovaná aj tradícia varenie piva. Prvá oficiálna zmienka sa datuje na žiadosť opáta Arnolda v roku 1040. To bol počiatok Kláštorného pivovaru Weihenstephan (Svätý Štefan) ktorý je tak najstarší doteraz fungujúcim pivovarom na svete. Ku kvalite piva prispel vojvoda Viliam IV. svojím bavorským príkazom o čistote (1516) – pivo sa smelo variť len z jačmeňa, chmeľu a vody. V roku 1803 došlo k prevodu vlastníctva z kláštora na Bavorský štát – Kráľovský štátny majetok (zámku) Schleißheim. V roku 1852 je presťahovaná Poľnohospodárska centrálna škola zo Schleißheimu do priestorov bývalého kláštora neskôr (1895) povýšená na akadémiu a v roku 1919 na Vysokú školu poľnohospodárstva a pivarníctva a od roku 1930 súčasťou Technickej univerzity Mníchov (TUM). Od roku 1923 nesie pivovar súčasný názov Bayerische Staatsbrauerei Weihenstephan – Bavorský štátny pivovar Svätý Štefan. Firemné logo sa stáva chránenou značkou.
Hofbrauhaus Freising
Aj druhý mestský pivovar má výnimočnú dlhovekosť. Prvá zmienka o pivovare Hofbrauhaus Freising – Dvorný pivovar Freising pochádza od biskupa Alberta už z roku 1160. Počas sekularizácie nadobudla pivovar aj s jeho dvoma pobočkami (v Haagu pri Wasserburgu a v Steppergu pri Neuburgu na Dunaji.) bavorská Kurfirstka Maria Leopoldina. Pod vedením profesora Ganzenmüllera je pivovar v rokoch 1911 – 1912 presídlení na súčasné miesto.
Ľudový festival piva vo Freisingu
K pivovarníckej tradícií bavorských miest patria obľúbené ľudové festivaly, ktoré vrcholia každoročne na prelome septembra a októbra na Ľudových slávnostiach piva v Mníchove – tzv. Oktoberfeste, resp. Wiesn(bavorský názov pre festival). Festival vo Freisingu je známy ako posledná zastávka pred Mnichovom. Trva 9 dní, od soboty do nasledujúcej nedele, a po ňom je už len 5 dní voľna, slávnostný sprievod bavorskou metropolou známe zvolanie mníchovského starostu "Ozapft is!"(je narazené). Rovnakým spôsobom štartuje aj miestny festival, ktorý okrem ochutnávania zlatého moku z tamojších pivovarov a bohatej ponuky tradičnej bavorskej kuchyne (klobásky, kačice…) poskytuje široký sprievodný program – hudobné vystúpenia miestneho orchestru i moderných kapiel, kolotoče od najmenších až po tých najodvážnejších či športové podujatia – hádzanárske a basketbalové turnaje, futbalové zápasy miestnych tímov, cyklistické preteky či divácky i účastnícky populárny beh centrom miesta.
Remove ads
- Románsky tehlový dóm Panny Márie a sv. Korbiniana s barokovou výzdobou bratov Asamovcov, ktorého dve veže tvoria dominantu mesta
- Diecézne múzeum s cca 20 000 exponátmi – jedno z najväčších kostolných múzeí na svete
- Farský kostol sv. Juraja z roku 1440 s barokovou vežou vysokou 84 metrov
- Farský kostol sv. Petra a Pavla z roku 1700 na mieste bývalého kláštora premonštrátov, založeného 1141
- Radnica a Mariánsky stĺp na hlavnom námestí
- Barokové Assamovo divadlo (1695) na hlavnom námestí
- Meštianska veža, jediný zvyšok mestského opevnenia, kde je dnes múzeum
- Rada meštianskych domov zo 17.-19. storočia
- Ruiny benediktínskeho kláštora
- Piváreň Weihenstephan
- Svätoštefanské záhrady
- Vojnový pamätník – v 1. svetovej vojne stratil Freising 472 z 15 647 obyvateľov, v 2. svetovej vojne to bolo 1 112 z 24 482 obyvateľov mesta
- Studnička svätého Korbiniána
- Most sv. Korbiniána so sochami významných svätých mesta
Frizinské pamiatky
Frizinské pamiatky alebo Frizinské zlomky (slovin. Brižinski spomeniki) z doby okolo roku 1000 sú najstarším dochovaným slovanským textom písaným latinkou.[3] Sú písané slovinským (panonským) typom staroslovenčiny, ktorá je v podstate už starou slovinčinou, a pomenovanie nesú podľa freisingského kláštora, kde boli v roku 1803 nájdené.[4][5]
Remove ads
S mestom Freising sa pevne viaže osobnosť pápeža Benedikta XVI.. Na Dombergu navštevoval kňazský seminár a spoločne s bratom Georg bol 29. júna 1951 vysvätený za kňaza.
V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a od zimného semestra 1954/55 ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu. V tom čase býval v byte na Dombergu. Dňa 25. marca 1977 bol Joseph Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr. Funkciu zastával až do roku 1982. Pri odchode do Ríma obdržal vtedajší kardinál Ratzinger zlatú medailu občana mesta. V roku 2004 prišiel ešte ako kardinál na súkromnú návštevu mesta Freising.
Po zvolený za pápeža dňa 19. apríla 2005 sa v dňoch 9. až 14. septembra 2006 rozhodol navštíviť rodné Bavorsko, pričom nevynechal ani Freising, kde sa zapísal do zlatej knihy mesta. V roku 2010 mu bol udelený titul čestný občan mesta a v tom istom roku mu bol počas Slávností svätého Korbiniána odhalený aj bronzový reliéf s jeho podobizňou na nádvorí dómu Panny Márie a sv. Korbiniana.
S mestom Freising sa viaže aj Benediktov pápežský erb, kde sa nachádzajú dva významné symboly mesta. V jednom z poli je na zlatom pozadí hlava Maura s červenou korunou a golierom a so zlatou náušnicou. Je to erb starobylej nemeckej diecézy Freising (vznik sa datuje okolo 8. storočia), ktorej sídlo bolo v roku 1818 prenesené do Mníchova a povýšené na arcibiskupstvo. V druhom poli je na zlatom pozadí kolmo nahor kráčajúci medveď svätého Korbiniána, patróna Bavorska, Freisingu a ochranného patróna Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy.
Remove ads
Arpajon, Francúzsko, 1991
Maria Wörth, Rakúsko, 1978- Obervellach, Rakúsko, 1963
San Candido, Taliansko, 1969
Škofja Loka, Slovinsko, 2004- Waidhofen an der Ybbs, Rakúsko, 1986
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads