From Wikipedia, the free encyclopedia
Freising ( lat. Frisinga, hist. nem. Frigisinga, Frisinga, Freisingen, Freysing, hist. slov. Frizinky[1]) je mesto v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko a okresné mesto okresu Freising. Leží asi 30 km severovýchodne od Mníchova na pahorkoch nad riekou Isar; 5 km juhovýchodne od mesta leží medzinárodné Letisko Mníchov.
Freising leží na železnici medzi Mníchovom a Regensburgom, vedie sem linka predmestskej železnice S1 z Mníchova, diaľnica A92 a od roku 1980 je v tesnej blízkosti mesta medzinárodné letisko Mníchov. To je tiež zďaleka najväčší zamestnávateľ freisingských občanov popri školách a slávnom pivovare Weihenstephan. V meste sa tiež nachádza významná mliekáreň s rovnakým názvom aj vlastníckym pozadím.
Tradícia pivovarníctva v meste siaha do prvotného obdobia benediktínskeho kláštora. Prvá zmienka a pestovaní chmeľu siaha do roku 768, keď sa v blízkosti kláštora nachádzala chmeľnica, ktorá pre kláštor odvádzala desiatok. Blízka poloha naznačuje, že tunajší chmeľ mohol byť v kláštore spracovaný. Po vyplienený kláštoru Maďarmi v roku 955 prisľúbili mnísi jeho opätovné vybudovanie vždy keď dôjde k jeho zničeniu – to sa udialo ešte štyrikrát v histórií:
Vďaka neustálej obnove kláštora zostala zachovaná aj tradícia varenie piva. Prvá oficiálna zmienka sa datuje na žiadosť opáta Arnolda v roku 1040. To bol počiatok Kláštorného pivovaru Weihenstephan (Svätý Štefan) ktorý je tak najstarší doteraz fungujúcim pivovarom na svete. Ku kvalite piva prispel vojvoda Viliam IV. svojím bavorským príkazom o čistote (1516) – pivo sa smelo variť len z jačmeňa, chmeľu a vody. V roku 1803 došlo k prevodu vlastníctva z kláštora na Bavorský štát – Kráľovský štátny majetok (zámku) Schleißheim. V roku 1852 je presťahovaná Poľnohospodárska centrálna škola zo Schleißheimu do priestorov bývalého kláštora neskôr (1895) povýšená na akadémiu a v roku 1919 na Vysokú školu poľnohospodárstva a pivarníctva a od roku 1930 súčasťou Technickej univerzity Mníchov (TUM). Od roku 1923 nesie pivovar súčasný názov Bayerische Staatsbrauerei Weihenstephan – Bavorský štátny pivovar Svätý Štefan. Firemné logo sa stáva chránenou značkou.
Aj druhý mestský pivovar má výnimočnú dlhovekosť. Prvá zmienka o pivovare Hofbrauhaus Freising – Dvorný pivovar Freising pochádza od biskupa Alberta už z roku 1160. Počas sekularizácie nadobudla pivovar aj s jeho dvoma pobočkami (v Haagu pri Wasserburgu a v Steppergu pri Neuburgu na Dunaji.) bavorská Kurfirstka Maria Leopoldina. Pod vedením profesora Ganzenmüllera je pivovar v rokoch 1911 – 1912 presídlení na súčasné miesto.
K pivovarníckej tradícií bavorských miest patria obľúbené ľudové festivaly, ktoré vrcholia každoročne na prelome septembra a októbra na Ľudových slávnostiach piva v Mníchove – tzv. Oktoberfeste, resp. Wiesn(bavorský názov pre festival). Festival vo Freisingu je známy ako posledná zastávka pred Mnichovom. Trva 9 dní, od soboty do nasledujúcej nedele, a po ňom je už len 5 dní voľna, slávnostný sprievod bavorskou metropolou známe zvolanie mníchovského starostu "Ozapft is!"(je narazené). Rovnakým spôsobom štartuje aj miestny festival, ktorý okrem ochutnávania zlatého moku z tamojších pivovarov a bohatej ponuky tradičnej bavorskej kuchyne (klobásky, kačice…) poskytuje široký sprievodný program – hudobné vystúpenia miestneho orchestru i moderných kapiel, kolotoče od najmenších až po tých najodvážnejších či športové podujatia – hádzanárske a basketbalové turnaje, futbalové zápasy miestnych tímov, cyklistické preteky či divácky i účastnícky populárny beh centrom miesta.
Frizinské pamiatky alebo Frizinské zlomky (slovin. Brižinski spomeniki) z doby okolo roku 1000 sú najstarším dochovaným slovanským textom písaným latinkou.[3] Sú písané slovinským (panonským) typom staroslovenčiny, ktorá je v podstate už starou slovinčinou, a pomenovanie nesú podľa freisingského kláštora, kde boli v roku 1803 nájdené.[4][5]
S mestom Freising sa pevne viaže osobnosť pápeža Benedikta XVI.. Na Dombergu navštevoval kňazský seminár a spoločne s bratom Georg bol 29. júna 1951 vysvätený za kňaza.
V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a od zimného semestra 1954/55 ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu. V tom čase býval v byte na Dombergu. Dňa 25. marca 1977 bol Joseph Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr. Funkciu zastával až do roku 1982. Pri odchode do Ríma obdržal vtedajší kardinál Ratzinger zlatú medailu občana mesta. V roku 2004 prišiel ešte ako kardinál na súkromnú návštevu mesta Freising.
Po zvolený za pápeža dňa 19. apríla 2005 sa v dňoch 9. až 14. septembra 2006 rozhodol navštíviť rodné Bavorsko, pričom nevynechal ani Freising, kde sa zapísal do zlatej knihy mesta. V roku 2010 mu bol udelený titul čestný občan mesta a v tom istom roku mu bol počas Slávností svätého Korbiniána odhalený aj bronzový reliéf s jeho podobizňou na nádvorí dómu Panny Márie a sv. Korbiniana.
S mestom Freising sa viaže aj Benediktov pápežský erb, kde sa nachádzajú dva významné symboly mesta. V jednom z poli je na zlatom pozadí hlava Maura s červenou korunou a golierom a so zlatou náušnicou. Je to erb starobylej nemeckej diecézy Freising (vznik sa datuje okolo 8. storočia), ktorej sídlo bolo v roku 1818 prenesené do Mníchova a povýšené na arcibiskupstvo. V druhom poli je na zlatom pozadí kolmo nahor kráčajúci medveď svätého Korbiniána, patróna Bavorska, Freisingu a ochranného patróna Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.