slovenský politik From Wikipedia, the free encyclopedia
RNDr. František Mikloško (* 2. jún 1947, Nitra)[1][2] je slovenský politik, bývalý predseda SNR a dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, mladší brat Jozefa Mikloška. V prezidentskej voľbe v roku 2019 kandidoval do funkcie prezidenta Slovenskej republiky (SR).[3]
O módnom návrhárovi pozri Fero Mikloško.| František Mikloško | ||||||||
| slovenský konzervatívny politik | ||||||||
.jpg) | ||||||||
| Bývalý predseda Slovenskej národnej rady | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1990 – 1992 | ||||||||
| ||||||||
| Poslanec Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky | ||||||||
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 25. októbra 2023 | ||||||||
| V úrade 1. marca 1990 – 8. júla 2010 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 2. jún 1947 (77 rokov) Nitra, Česko-Slovensko | |||||||
| Politická strana | VPN (1989 – 1992) KDH (1992 – 2008) KDS (2008 – 2014) | |||||||
| Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave | |||||||
| Profesia | matematik | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Jana Miklošková (od 2006) | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | František Mikloško (multimediálne súbory) | |||||||
František Mikloško sa narodil v Nitre, kde v roku 1966 ukončil Strednú priemyselnú školu stavebnú.[4]
V roku 1971 ukončil štúdium matematiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.[2] V rokoch 1971 až 1983 pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV v oblasti numerickej matematiky. V rokoch 1983 – 1989 pracoval ako robotník. Pred rokom 1989 bol disident, aktivista takzvanej Tajnej cirkvi. Mikloško pracoval medzi vysokoškolskou mládežou a podieľal sa na tvorbe samizdatov.[4] Patril k organizátorom tzv. Bratislavského Veľkého piatku, významnej pokojnej verejnej manifestácie veriacich za náboženskú a občiansku slobodu v roku 1988, známej aj pod názvom Sviečková manifestácia, ktorá bola predohrou Nežnej revolúcie.
František Mikloško sa v novembri 1989 stal členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu. V roku 1992 sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia. Od roku 1990 bol poslancom Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 1990 – 1992 pôsobil vo funkcii predsedu SNR.
V roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách. V prvom kole získal 129 414 hlasov (6,51%), čím sa umiestnil na piatom mieste z dvanástich kandidátov.[5] Ďalej pôsobil ako poslanec NR SR. Bol členom výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. V slovenskom parlamente pôsobil ako jediný nepretržite od 1. marca 1990 až do júla 2010.
21. februára 2008 oznámil Mikloško, spoločne s Vladimírom Palkom, Rudolfom Bauerom a Pavlom Minárikom odchod z KDH.[6] Založili novú politickú stranu Konzervatívni demokrati Slovenska.
Dňa 29. júla 2008 ohlásil František Mikloško svoju opätovnú kandidatúru na prezidenta za KDS. V prvom kole 21. marca 2009 získal 101 573 (5,42 %), skončil na treťom mieste, do druhého kola sa nedostal.[7]
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 kandidoval na treťom mieste za koalíciu strán NOVA, KDS a OKS na poslanca Európskeho parlamentu.[8]
Mikloško oznámil 7. júna 2018 tretiu kandidatúru na prezidenta ako nezávislý kandidát.[7] V jeho volebnom programe deklaruje desať priorít. Jedným z hlavných motívov je slušnosť, čím nadväzuje sa hlási k odkazu hnutia Za slušné Slovensko. Chce ako prezident fungovať v súlade s Ústavou SR, chce ľudí spájať v duchu slušnosti a spravodlivosti a navodzovať diskusie na rôzne témy.[9]
Ohľadom zahraničnopolitickej orientácie chcel Mikloško reprezentovať príslušnosť Slovenska k Západu, taktiež podporoval euroatlantické ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO a aktualizovanú Bezpečnostnú stratégiu SR vo forme, v akej ju Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pripravilo v roku 2017. V bezpečnostnej politike chcel presadzovať dôsledné odlíšenie legálnej a ilegálnej migrácie. Z dejín Slovenske si bral inšpiráciu z demokratickej a kresťanskej tradície. Je veriacim kresťanom, zároveň však odmietal spájanie sa kresťanstva s nacionalizmom.[9] Postupne ho v kandidatúre podporili politické strany OKS a KDH.[10][11] Podporu mu vyjadrili aj Ján Figeľ, Milan Majerský, Anna Záborská a Marek Krajčí (predstavitelia KDH, OĽaNO a Kresťanskej únie) na spoločnej tlačovej konferencií.[12] Podporilo ho aj Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré združuje takmer 60 organizácií.[13] Mikloško získal v prvom kole volieb 122 916 hlasov (5,72 %), čo znamenalo piate miesto. Do druhého kola nepostúpil.
V máji 2023 avizoval, že bude v septembrových voľbách do NR SR kandidovať za KDH ako nezávislý kandidát.[14][15][16] Vo voľbách získal 31 629 hlasov a stal sa poslancom.[17]
Mikloško je ženatý, oženil sa 6. júla 2007 ako šesťdesiatročný. Jeho manželka Jana (za slobodna Sasínová) pochádza z Moravy a je od neho mladšia o 20 rokov.[18]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
