From Wikipedia, the free encyclopedia
Filip I. Bourbonský, vojvoda orleánsky, známy aj ako Monsieur, (* 21. september 1640, Saint-Germain-en-Laye, Francúzske kráľovstvo – † 9. jún 1701, Saint-Cloud) bol mladší brat kráľa Ľudovíta XIV., zakladateľ dynastie Bourbon-Orléans.
| Filip I. Bourbonský, vojvoda orleánsky | |
.jpg) francúzsky princ, zakladateľ dynastie Bourbon-Orléans | |
| Narodenie | 21. september 1640 Saint-Germain-en-Laye, Francúzske kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 9. jún 1701 (60 rokov) Saint-Cloud, Francúzske kráľovstvo |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Filip I. Orleánsky |
Filip sa narodil ako druhorodený syn kráľa Ľudovíta XIII. z rodu Bourbonovcov a jeho manželky Anny Rakúskej z rodu španielskych Habsburgovcov. Ako dieťa mal titul vojvodu z Anjou. Po otcovej smrti v roku 1643 a bratovej korunovácii sa stal následníkom trónu a bol nazývaný Grand Dauphin (tento titul mal v rokoch 1643 až 1661). Pri dvore bol v tej dobe známy aj ako Malý Monsieur, aby sa odlíšil od svojho strýka Gastona, prezývaného Veľký Monsieur. Po Gastonovej smrti v roku 1660 získal jeho údelné panstvo, vojvodstvo orleánske, a bol známy ako Monsieur, alebo vojvoda orleánsky[1].
Filip bol od začiatku považovaný za veľmi zvláštnu, originálnu a svojbytnú osobnosť. Už ako malé dieťa si veľmi potrpel na vkusné a elegantné oblečenie, rád sa krášlil, líčil a pudroval a postupne z neho vyrastal až nápadne jemný a zženštilý chlapec. Povahovo i výzorom bol pravým opakom svojho staršieho brata. V niečom si ale boli bratia veľmi blízki – obaja boli veľmi bystrí, inteligentní a obaja milovali umenie. Keď v roku 1658 Ľudovít vážne ochorel, začal sa Filip na príkaz svojej matky a kardinála Mazarina intenzívne vzdelávať a pripravovať na prevzatie trónu. Na krátky čas sa stal pri dvore najdôležitejšou osobou a každý sa snažil získať jeho priazeň[2]. Ľudovít sa ale nakoniec uzdravil a Filip sa opäť ocitol v jeho tieni.
Veľa ľudom pri dvore sa ale uľavilo, pretože len málokto si vedel Filipa predstaviť ako kráľa Francúzska. Bol tu známy svojou neviazanosťou, roztopašnosťou a tiež dával úplne otvorene najavo svoju homosexualitu[3][4]. Filip tiež viedol veľmi nákladný život – rovnako ako ostatní dvorania sa s veľkým zaujatím venoval hazardným kartovým hrám.
Filip Orléansky bol veľký milovník umenia a mecenáš mnohých významných osobností z radov maliarov, sochárov, spisovateľov a hudobníkov. Práve Filip bol prvým mecenášom Molièra a jeho divadelnej spoločnosti. Vďaka jeho podpore sa Molière mohol stretnúť s kráľom, ktorý potom náležite odmenil jeho mimoriadny talent. Filip tiež vlastnil rozsiahle zbierky obrazov, drahokamov a šperkov. Hoci sa na kráľovskom dvore preslávil radom homosexuálnych škandálov, prejavoval aj mimoriadnu zbožnosť a nechýbal na žiadnom kázaní. Dokonca zbieral ružence.
Na svojom zámku Saint-Cloud žil v nádhere a prepychu a prevádzka tohto jeho okázalého súkromného dvora zhltla nemalé finančné prostriedky. Filip tak neustále žiadal svojho brata o zvýšenie apanáže a pridelenie ďalších lén, z ktorých by získal finančné prostriedky. Po čase však už Ľudovít ďalšie jeho žiadosti rezolútne odmietal.
Napriek svojej jemnej povahe a slabšej telesnej konštitúcii sa Filip prejavil ako veľký vojenský talent a súčasníkov prekvapil svojou odvahou v boji. V rokoch 1672 – 1677 sa zúčastnil vojny medzi Francúzskom a Holandskom a dosiahol v nej niekoľko víťazstiev (napr. v bitkách pri Peene a Nordpeene v roku 1677, kedy porazil Viliama III. princa Oranžského). Po svojom príjazde do Francúzska bol Filip ľudom búrlivo privítaný a oslavovaný. Ľudovít XIV. ale natoľko žiarlil na bratove úspechy, že ho z velenia armády odvolal. Tento čin bol do určitej miery pochopiteľný – mal stále v živej pamäti povstanie Frondy a zradu svojho strýka Gastona, ktorý svojimi intrigami strpčoval dlhé roky život Ľudovítovi XIII. a potom i jemu samotnému. Ľudovít XIV. sa snažil nedopustiť niečo podobné a držal svojho brata zámerne čo najďalej od moci. Filip pochopil, bratovi sa podvolil a politicky sa stiahol do ústrania. Začal sa znovu venovať svetu umenia a najmä sa stal uznávaným odborníkom na dvorskú etiketu a francúzsky dvorský ceremoniál.
Filip bol nositeľom nasledujúcich šľachtických titulov a oslovení: Monsieur, syn Francúzska[5], vojvoda z Anjou (do roku 1668), vojvoda orleánsky (tento titul získal po smrti svojho strýka Gastona v roku 1660), vojvoda zo Chartres, z Valois, z Nemours, z Montpensier, zo Châtellerault, zo Saint-Fargea, z Beaupréa, pair de France.
Ďalej: Dauphin d'Auvergne, princ z Dombes, princ z Joinville, gróf z Dourdan a Romorantin, gróf z Mortain, gróf z Bar-sur-Seine, vikomt z Auge a Domfront, markíz z Coucy a Folembray, markíz z Mézières, barón z Beaujolais, pán z Montargis a rytier z l'Ordre du Saint-Esprit.
Z manželstva uzavretého v roku 1661 s anglickou princeznou Henriettou Annou Stuartovou (* 1644 – † 1670) mal tri deti:
V manželstve uzavretom v roku 1671 s falckou princeznou Alžbetou Šarlotou (* 1652 – † 1722) mal tiež tri deti:
| Karol Vendômský | ||||||||||||||||
| Antoine de Bourbon | ||||||||||||||||
| Françoise d'Alençon | ||||||||||||||||
| Henrich IV. | ||||||||||||||||
| Henrich II. | ||||||||||||||||
| Jana III. | ||||||||||||||||
| Margita Navarrská | ||||||||||||||||
| Ľudovít XIII. | ||||||||||||||||
| Cosimo I. Medicejský | ||||||||||||||||
| Francesco I. de Medici | ||||||||||||||||
| Eleanóra z Toleda | ||||||||||||||||
| Mária Medicejská | ||||||||||||||||
| Ferdinand I. | ||||||||||||||||
| Jana Habsburská | ||||||||||||||||
| Anna Jagelovská | ||||||||||||||||
| Filip I. Orleánsky | ||||||||||||||||
| Karol V. | ||||||||||||||||
| Filip II. | ||||||||||||||||
| Izabela Portugalská | ||||||||||||||||
| Filip III. | ||||||||||||||||
| Maximilián II. Habsburský | ||||||||||||||||
| Anna Habsburská | ||||||||||||||||
| Mária Španielska | ||||||||||||||||
| Anna Habsburská | ||||||||||||||||
| Ferdinand I. | ||||||||||||||||
| Karol II. | ||||||||||||||||
| Anna Jagelovská | ||||||||||||||||
| Margaréta Habsburská | ||||||||||||||||
| Albrecht V. | ||||||||||||||||
| Mária Anna Bavorská | ||||||||||||||||
| Anna Habsburská | ||||||||||||||||
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
