FC Nitra je slovenský futbalový klub so sídlom v Nitre. V súčasnosti hráva 3. slovenskú futbalovú súťaž Tipos III. ligu západ. Patrí k tradičným slovenským futbalovým klubom. Najväčší úspech dosiahol ešte v rámci česko-slovenskej futbalovej ligy, kde v sezóne 1961/62 obsadil druhé miesto. V najvyššej slovenskej futbalovej lige dosiahol najlepšie umiestnenie v sezóne 2007/08, kedy sa umiestnil na treťom mieste. Klub je známy aj pre svoju dlhodobú prácu s mládežou, kedy sú jeho mládežnícke družstvá vo svojich kategóriách dlhodobými účastníkmi najvyšších slovenských súťaží. Ženský tím FC Nitra hráva najvyššiu slovenskú futbalovú súťaž žien[1].
| FC Nitra | |||
| Celý názov | Football Club Nitra | ||
|---|---|---|---|
| Prezývka | Trogári, Corgoni | ||
| Založený | 1909 | ||
| Štadión | Štadión pod Zoborom | ||
| Kapacita | 7 480 | ||
| Tréner | Augustín Antalík | ||
| Liga | 4. liga | ||
| 2022/23 | 14. miesto | ||
| |||
      Tretie farby
| |||
Počiatky klubu
Športový oddiel v meste Nitra vznikol v roku 1909 pod názvom Nyitrai ÖTTSO (Nyitrai Önkéntes Tűzoltó Testület Sportosztálya). Na jeho založení sa podieľali členovia miestneho dobrovoľného hasičského zboru na čele s Oskarom Ronchettim, ktorý sa snažil o rozvoj futbalu v rámci tohto športového klubu. V roku 1911 sa klub premenoval na Nyitrai TVE (Nyitrai Torna és Vívó Egylet). Po skončení prvej svetovej vojny a následnom vzniku Česko-slovenska sa v roku 1919 klub premenoval na Nyitrai SC (Nyitrai Sport Club). V roku 1921 dostal už slovenský názov Športový klub Nitra, v skratke ŠK Nitra. V roku 1923 bol premenovaný už na jeden zo svojich tradičných názvov a to Atletický club Nitra, alebo v skratke AC Nitra, ktorý následne používal opakovane niekoľko desaťročí. K väčšiemu rozvoju futbalového oddielu došlo práve na začiatku 20. rokov 20. storočia. Futbalový oddiel začínal svoje pôsobenie v regionálnych nižších súťažiach. Následne postúpil do Slovensko-podkarpatskej divízie a Majstrovstiev Západoslovenského kraja. Napriek postupnému posilňovaniu kádra sa Nitre nepodarilo ani počas existencie vojnového Slovenského štátu postúpiť do najvyššej futbalovej súťaže. V roku 1948 sa klub premenoval na Sokol Nitra. Pod týmto názvom však klub existoval iba jediný rok, keď sa premenoval na ZŠJ Sokol SZ Nitra (Základná športová jednota Sokol Spojené závody Nitra). V tomto období sa začal postupne stabilizovať káder. V roku 1953 dostal klub opäť nový názov, tento raz DŠO Slavoj Nitra (Dobrovoľná športová organizácia Slavoj Nitra). No už o tri roky neskôr došlo k opätovnému premenovaniu na TJ Slovan Nitra (Telovýchovná jednota Slovan Nitra). V roku 1954 sa Nitre podarilo postúpiť do druhej najvyššej futbalovej súťaže. Túto tak hrala od sezóny 1955, pričom hneď v tejto sezóne obsadila 4. miesto. Dovtedy najväčší úspech od svojho založenia dosiahol klub v sezóne 1958/59, keď sa mu podarilo postúpiť z druhej ligy premiérovo do prvej česko-slovenskej futbalovej ligy. Nitru vtedy viedol úspešný tréner Karol Bučko.
Prvý postup do najvyššej súťaže a striedanie prvej a druhej ligy
Sezóna 1959/60 tak bola prvou v najvyššej česko-slovenskej súťaži. Nitre sa pomerne darilo, keď obsadila 8. miesto v strede tabuľky. Hráč klubu Michal Pucher sa navyše stal najlepším strelcom súťaže, keď strelil 18 gólov. Za klub hral v tomto roku aj bývalý reprezentant Anton Krásnohorský a bývalí mládežnícki reprezentanti ako Viliam Padúch, Jozef Belák, Štefan Gyurek, či Ondrej Ištók. Súčasťou tímu boli tiež Milan Navrátil, Viliam Hrnčár, Ján Dinga a Ladislav Putera (ktorý sa pripojil neskôr). Všetci títo hráči sa stali jadrom tímu, ktorý sa pomohol Nitre udržať v najvyššej súťaži niekoľko sezón. V sezóne 1960/61 však už Nitra obsadila až 11. miesto, čím sa klub iba tesne vyhol zostupu. Ale už v sezóne 1961/62 dosiahla Nitra svoj najväčší úspech v klubovej histórii, keď obsadila výborné druhé miesto, iba tri body za Duklou Praha. Michal Pucher strelil 19 gólov, no nestal sa opäť najlepším strelcom súťaže. V roku 1961 hrala Nitra po prvýkrát európsku pohárovú súťaž a to Stredoeurópsky pohár. Tu vyhrala svoju skupinu, keď porazila taliansky klub Torino FC 5:1. V semifinále vyradila ďalší taliansky klub Udinese Calcio. Vo finále sa Nitra stretla znova s talianskym klubom, tento raz s tímom Bologna FC 1909. S týmto doma remizovala 2:2, no vonku prehrala vysoko 0:3[2]. Napriek výbornej sezóne bola hneď nasledujúca veľmi neúspešná. Nitra obsadila až 12. miesto, čo znamenalo zostup do 2. ligy, keď na nezostupové pozície stratila iba jeden bod. V druhej lige zostala Nitra až osem ďalších sezón. V roku 1966 sa klub premenoval na starý názov TJ AC Nitra (Telovýchovná jednota Atletický club Nitra). V roku 1970 sa trénerom klubu stal jeho bývalý hráč Michal Pucher. Pod jeho vedením sa začal znova tvoriť silný tím, ktorý mal ambíciu postúpiť do prvej ligy. Práve pod vedením Puchera obsadila Nitra hneď v sezóne 1970/71 v druhej lige výborné druhé miesto, čo znamenalo postup do najvyššej súťaže. V roku 1970 začal v klube v realizačnom tíme pracovať Milan Lešický. Práve on položil základy neskoršieho veľmi úspešného nitrianskeho mládežníckeho systému, ktorý klubu v nasledujúcich sezónach pripravil viacero vynikajúcich hráčov[3].
V prvej lige sa tak Nitra predstavila opäť v sezóne 1971/72. Tu sa umiestnila v strede tabuľky, keď obsadila 10. miesto. Za klub hrali mládežnícki reprezentanti Vladimír Szabó, Stanislav Dominka a Vladimír Ternény. V sezóne 1972/73 Nitra obhájila 10. miesto, v nasledujúcej 11. miesto. Nitra vydržala v prvej lige iba štyri sezóny, keď v ročníku 1974/75 skončila úplne posledná a zostúpila do druhej ligy. V tej dobe už klub trénoval Ján Dinga, ktorý nahradil Puchera. V roku 1976 nasledovalo premenovanie na TJ Plastika Nitra (Telovýchovná jednota Plastika Nitra). Tento názov si klub zachoval až do roka 1990. V nasledujúcich sezónach sa klub zameral na obmenu kádra, ním prešiel v tomto období aj legendárny Alexander Vencel starší. V ročníku 1977/78 sa druhá liga rozdelia na českú a slovenskú časť. V samostatnej slovenskej časti sa už Nitre darilo viac, keď najprv obsadila druhé miesto, no už v nasledujúcej sezóne 1978/79 slovenskú časť druhej ligy (Slovenská národná liga) vyhrala a postúpila do prvej ligy. Tím v tomto období viedol tréner František Skyva.
Príchod Moravčíka a zlatá éra nitrianskeho futbalu
V sezóne 1979/80 tak hrala Nitra znova najvyššiu súťaž. V jej kádri boli v tomto čase aj reprezentanti Dušan Borko, Ján Hlavatý a Jozef Kukučka. Spolu s Petrom Hodúrom sa stali základom tímu. Aj vďaka nim obsadil klub výborné 6. miesto. V roku 1980 sa Milan Lešický stal šéftrénerom mládeže v klube, vďaka čomu začal naplno presadzovať svoju filozofiu výchovy mládeže. V nasledujúcej sezóne sa však už Nitre darilo menej, keď obsadila až 13. miesto. V sezóne 1981/82 však už klub zaznamenal lepšie výsledky, čo znamenalo 4. miesto v tabuľke. V tíme hrali v tejto sezóne aj reprezentanti Peter Palúch, Peter Ančic a Rudolf Kramoliš. Nevyrovnané výkony klubu pokračovali v ďalšej sezóne, kedy Nitra skončila na 14. mieste, teda iba tesne nad hranicou zostupu. Trénerom sa stal František Urvay a v tíme začínal svoju profesionálnu kariéru budúci reprezentant Ladislav Molnár. V ďalšej sezóne však už Nitra skončila predsa len posledná a zostúpila do druhej najvyššej súťaže. V klube však v tomto ročníku začínal svoju profesionálnu kariéru najslávnejší nitriansky odchovanec Ľubomír Moravčík. V nasledujúcej sezóne tak klub hral znovu iba slovenskú časť druhej najvyššej súťaže, kde skončil na druhom mieste. V ročníku 1985/86 však už svoju časť druhej ligy Nitra jednoznačne vyhrala a postúpila späť do najvyššej súťaže.
V sezóne 1986/87 tak Nitra hrala opäť prvú ligu. V tomto ročníku obsadila 8. miesto, čo predstavovalo stred ligovej tabuľky. Tím viedol tréner Kamil Majerník, pričom jadro tímu zostalo aj napriek zostupu. Do kádra sa navyše pridalo viacero mladých hráčov ako Michal Hipp, či Milan Lednický. Nitra tak mala pomerne mladý tím, ktorý aj v nasledujúcej sezóne obsadil stred tabuľky, keď skončil na 7. mieste. Do seniorského tímu sa prepracovali ďalší mladí hráči Ivan Ondruška a Marián Bochnovič. V sezóne 1988/89 sa hlavným trénerom seniorov stal úspešný mládežnícky tréner Milan Lešický. Ten viedol tím, ktorého základ tvorili predovšetkým odchovanci klubu, ktorých v minulosti viedol práve Lešický. Pod jeho vedením obsadila Nitra dokonca 3. miesto, čo bol najväčší úspech klubu od roku 1962, keď Nitra skončila na 2. mieste. Vďaka tomuto umiestneniu sa klub kvalifikoval do ďalšieho ročníka Pohára UEFA. V sezóne 1989/90 skončila Nitra na 6. mieste. V klube hral v tejto sezóne okrem iných aj reprezentant Miloš Belák, súčasne svoju profesionálnu kariéru začínal budúci reprezentant Miroslav Sovič. V Pohári UEFA sa Nitra hneď v prvom kole stretla s nemeckým klubom 1. FC Köln. Prvý zápas prehrala Nitra vysoko 1:4, druhý už doma pred viac ako 15 000 divákmi 0:1 a nepostúpila tak do ďalšieho kola[4].
Profesionalizácia klubu a pôsobenie v slovenských súťažiach
V roku 1990 sa klub premenoval na FC Nitra. Do zahraničia odišiel najlepší hráč tímu Moravčík, no do kádra prišli talentovaní hráči Róbert Tomaschek, Peter Gunda, Norbert Hrnčár, Ivan Hucko, či Jozef Majoroš. Napriek silnému tímu sa Nitre vôbec nedarilo, dokonca v polovici sezóny vystriedal trénera Lešického Karol Pecze, no ani táto zmena nepomohla a Nitra obsadila predposledné miesto a zostúpila do druhej ligy. S pádom socializmu sa predstavitelia klubu rozhodli pre jeho profesionalizáciu po vzore futbalových klubov zo Západnej Európy. Túto myšlienku podporoval predovšetkým Milan Lešický a tak sa 1. januára 1991 Nitra stala oficiálne profesionálnym klubom, vôbec prvým v Česko-slovensku[5]. V slovenskej časti druhej ligy Nitra zotrvala iba jednu sezónu, v ktorej obsadila prvé miesto a vrátila sa späť do najvyššej súťaže. Sezóna 1992/93 bola poslednou česko-slovenskou sezónou najvyššej futbalovej súťaže. Nitra obsadila 12. miesto a automaticky si vybojovala právo účasti v novovzniknutej slovenskej najvyššej futbalovej lige. Trénerom bol v tejto sezóne Stanislav Jarábek, pričom v klube začínali ďalší výborní mladí futbalisti Igor Demo a Martin Prohászka. V prvom ročníku samostatnej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže sa Nitre veľmi nedarilo. V základnej časti obsadila predposledné 11. miesto a v konečnej tabuľke skončila dokonca úplne posledná. Nasledoval zostup a tak sa klub v sezóne 1994/95 predstavil v druhej lige. Túto hneď v prvej sezóne vyhral a postúpil tak späť do najvyššej súťaže. Ani v sezóne 1995/96 sa však Nitre v prvej lige nedarilo, keď v základnej časti obsadila znova predposledné miesto. V následnej skupine o záchranu sa však klubu podarilo tesne o jeden bod zachrániť. Už v sezóne 1996/97 však Nitra skončila predsa len posledná a zostúpila do druhej ligy. V druhej lige Nitra strávila iba jednu sezónu, keď vyhrala ročník 1997/98 a vrátila sa späť do najvyššej súťaže. V ročníku 1998/99 sa klub umiestnil na 12. mieste. V sezóne 1999/2000 obsadila Nitra 13. miesto, no keďže sa znižoval počet účastníkov prvej ligy, zostúpila Nitra do druhej ligy. Tento rok klub ťahali predovšetkým mladí odchovanci ako Ján Mucha st., Eduard Hrnčár, Juraj Dovičovič, Róbert Jež a Ivan Hodúr. V ročníku 2000/01 druhej ligy sa Nitre darilo, dala suverénne najviac gólov, najlepším strelcom súťaže sa stal hráč klubu Mário Breška. V rozhodujúcom zápase s jediným konkurentom na postup Dubnicou však Nitra neuspela a pre horšie vzájomné zápasy obsadila iba druhé miesto a nepostúpila tak do najvyššej súťaže. Nasledoval odchod najlepších hráčov a klub začal mať problém aj s umiestnením v druhej lige. V sezóne 2002/03 skončil dokonca tesne nad hranicou zostupu do tretej ligy. Tento stav bol výsledkom finančných problémov klubu, ktorý nevyplácal mzdu svojim hráčom, ktorí vyhlásili dokonca štrajk[6]. Objavili sa však ďalší mladí talentovaní hráči ako Marek Bakoš. V roku 2003 prišiel do klubu mladý tréner Ivan Galád. Pod jeho vedením sa hra tímu začala postupne zlepšovať. V júni 2004 sa na jeden zápas vrátil Ľubomír Moravčík, ktorý odohral niekoľko minút zápasu druhej ligy za Nitru, čím definitívne ukončil svoju profesionálnu kariéru[7]. V sezóne 2004/05 sa klubu po dlhšej dobe znova viac darilo, vyhral druhú ligu a postúpil do najvyššej súťaže.
Posledné roky
V sezóne 2005/06 tak Nitra hrala znova najvyššiu súťaž. Tu obsadila výborné 5. miesto. Navyše hráč klubu Róbert Rák sa s 21 gólmi stal najlepším strelcom súťaže. V októbri 2005 začínal svoju kariéru v klube iba 16 ročný Miroslav Stoch[8]. Po úspešnej sezóne sa klub čiastočne oslabil, no napriek tomu obsadil v sezóne 2006/07 7. miesto, čím si zabezpečil možnosť hrať v skupine o titul, kde skončil na 6. mieste. Po sezóne nahradil Galáda český tréner Pavel Hapal. Pod jeho vedením v ročníku 2007/08 hrala Nitra oveľa lepšie a skončila dokonca na 3. mieste, čím si zabezpečila možnosť hrať v nasledujúcom roku v európskom pohári Intertoto. Po sezóne však tréner Hapal odišiel. Pohár Intertoto sa hral hneď počas leta a Nitra už pod vedením nového trénera Pavla Maluru vypadla už v prvom kole, keď prehrala s azerbajdžanským klubom Neftçi PFK. V nasledujúcej sezóne sa však Nitre znova vôbec nedarilo, keď skončila predposledná. V ročníku 2009/10 sa do klubu vrátil tréner Galád a Nitre sa tak opäť darilo, keď skončila na 4. mieste, čím si zabezpečila možnosť hrať v Európskej lige UEFA. Najlepším strelcom ročníka sa stal hráč klubu Róbert Rák, ktorý sa pred minulou sezónou vrátil do klubu. Na začiatku júla 2010 odohrala Nitra prvé kvalifikačné kolo Európskej ligy UEFA, kde však vypadla s maďarským klubom Győri ETO FC. Ďalšie sezóny sa klubu v lige veľmi nedarilo, keď skončil niekoľkokrát v strede tabuľky.
Ročník 2012/13 bol poznačený incidentom v zápase s Trnavou, kedy hlavný rozhodca udelil hráčom Nitry až tri červené karty. Hráč klubu Seydouba Soumah obvinil troch hráčov Trnavy z rasistického správania, následne mal fyzicky napadnúť hlavného rozhodcu. Klubu boli po sezóne odpočítané tri body ako disciplinárny trest, Soumah dostal dištanc na pol roka a hlavný rozhodca zákaz rozhodovať zápasy do konca jesennej časti[9]. Časť vedenia klubu považovala rozhodnutie disciplinárnej komisie za krivdu a reagovala ohlásením odchodu z klubu[10]. Po odchode majiteľov tak klub musel pristúpiť k predaju hráčov. Okrem iných odišli talentovaní Matúš Mikuš a Seydouba Soumah. Negatívna atmosféra sa prejavila už v ročníku 2013/14, kedy klub skončil úplne posledný a zostúpil do druhej najvyššej súťaže. Trénerom klubu sa stala klubová legenda Michal Hipp. Nitra sa znova predstavila v druhej najvyššej súťaži, ktorá sa v sezóne 2014/15 už delila na skupiny Západ a Východ. Tu sa klubu veľmi nedarilo. Umiestňoval sa síce v hornej polovici tabuľky, no postúpiť sa mu nedarilo. Až v ročníku 2016/17, počas ktorého sa do klubu vrátil tréner Ivan Galád začala hrať Nitra znova výborný futbal, vďaka ktorému obsadil klub 2. miesto. Prvý skončil tím FC VSS Košice, no keďže nesplnil licenčné podmienky a následne dokonca ukončil svoju existenciu, dostala možnosť postúpiť do najvyššej súťaže práve Nitra, ktorá túto možnosť využila. V sezóne 2017/18 tak Nitra hrala znova najvyššiu futbalovú súťaž[11]. V tomto ročníku skončil klub na 7. mieste, teda iba jedno miesto od postupu do skupiny o titul. V skupine o udržanie tak Nitra obsadila 1. miesto, čím si udržala pôvodné 7. miesto po základnej časti.[12]
- 1909 – Nyitrai ÖTTSO (Nyitrai Önkéntes Tűzoltó Testület Sportosztálya)
- 1911 – Nyitrai TVE (Nyitrai Torna és Vívó Egylet)
- 1919 – Nyitrai SC (Nyitrai Sport Club)
- 1921 – ŠK Nitra (Športový klub Nitra)
- 1923 – AC Nitra (Atletický club Nitra)
- 1948 – Sokol Nitra
- 1949 – ZŠJ Sokol SZ Nitra (Základná športová jednota Sokol Spojené závody Nitra)
- 1953 – DŠO Slavoj Nitra (Dobrovoľná športová organizácia Slavoj Nitra)
- 1956 – TJ Slovan Nitra (Telovýchovná jednota Slovan Nitra)
- 1966 – TJ AC Nitra (Telovýchovná jednota Atletický club Nitra)
- 1976 – TJ Plastika Nitra (Telovýchovná jednota Plastika Nitra)
- 1990 – FC Nitra (Football Club Nitra)
Farbami klubu sú biela a modrá, resp. belasá. Tieto farby používa klub v rôznych prevedeniach aj na svojich dresoch. Klubový znak je v súčasnosti taktiež bielo-modrý, s nápisom FC Nitra a vyobrazením nitrianskeho hradu. V minulosti počas pôsobenia klubu pod názvom Plastika Nitra mal klub určitý čas znak červenej farby s logom spoločnosti Plastika v klubovom znaku, neskôr sa červená farba zmenila na modrú, resp. bielu. V čase fungovania klubu pod názvom AC Nitra bol klubový znak znova bielo-modrý s vyobrazením nitrianskeho hradu.
Tradičnými rivalmi Nitry sú kluby FC Spartak Trnava a ŠK Slovan Bratislava. Tieto zápasy sú považované dlhé roky za rizikové, kedy na stretnutia musí dohliadať množstvo policajtov. K regionálnym rivalom patria FC ViOn Zlaté Moravce a FK DAC 1904 Dunajská Streda.
| Sezóna | Značka | Sponzor |
|---|---|---|
| 1998–2001 |  Erreà |
Volkswagen |
| 2001–2002 |  Gems |
Pozemné Staviteľstvo Nitra |
| 2002–2004 | Diadora | |
| 2004–2005 |  hummel |
Bonul security |
| 2005–2006 | Jako |
Dynamik |
| 2006–2008 | Bonul security | |
| 2008–2010 | Bonul security El Comp | |
| 2010–13 | Bonul security El Comp Špeciál Izotex | |
| 2013–2016 | Mesto Nitra | |
| 2017- | bez sponzora | |
Nitra hráva svoje domáce zápasy od začiatkov na Štadióne pod Zoborom, ktorý sa nachádza pod nitrianskym hradom v parku Sihoť pri rieke Nitra, vedľa zimného štadióna. Na tomto mieste sa nachádzajú miesta pre organizovaný šport v Nitre od počiatkov existencie organizovaného športu v meste. Kapacita štadióna sa postupne po vykonaných úpravách znižuje. Z pôvodnej kapacity viac ako 11 000 miest sa táto znížila až na súčasnú 5 050, z toho 3 620 miest je na sedenie[13]. Na začiatku roka 2007 bolo vybudované umelé osvetlenie, vďaka čomu môže hrať Nitra svoje domáce zápasy aj v neskorších hodinách[14]. V minulosti sa už niekoľkokrát ohlásila prestavba, resp. výstavba nového štadióna. V roku 2013 bol ohlásený zatiaľ posledný zámer na základe rozhodnutia vlády SR[15], ktorý bol v polovici roka 2017 potvrdený aj mestom Nitra[16]. Na konci roka 2017 bola podpísaná zmluva na rekonštrukciu štadióna, ktorá sa začala na začiatku roka 2018. Týkať sa mala rekonštrukcie hlavnej tribúny a inštalácie vyhrievania trávnika. Po skončení celkovej rekonštrukcie mala byť nová kapacita 7 480 miest s tým, že sa plánovali vybudovať tri nové zastrešené tribúny[17]. Prestavba štadióna bola hotová na začiatku augusta 2018. Konečná kapacita sa upravila na 7 246 miest.[18]
Národné
Česko-slovensko
- Česko-slovenská futbalová liga (1925 – 1993)
- druhé miesto (1): 1961/62
- tretie miesto (1): 1988/89
- 2. česko-slovenská futbalová liga
- prvé miesto (1): 1958/59 (sk. B)
- Slovenská národná futbalová liga (1969 – 1993)
- Slovenský pohár vo futbale (1960 – 1993)
- druhé miesto (4): 1974/75, 1982/83, 1986/87, 1990/91
Slovensko
- Najvyššia slovenská futbalová liga (1993 – súčasnosť)
- tretie miesto (1): 2007/08
Medzinárodné
- Stredoeurópsky pohár
- druhé miesto (1): 1961
- Pohár Intertoto UEFA
- prvé miesto (3): 1972, 1973, 1980
Aktuálne k dátumu : 29. marca 2021
Karol Bučko (1959–1963)- Ladislav Putera (1963 – 1964)
- Eduard Farman (1964 – 1965)
- František Skyva (1965 – 1968)
- Jozef Čurgaly (1968 – 1970)
- Michal Pucher (1970 – 1974)
- Ján Dinga (1974 – 1975)
- Theodor Reimann (1975 – 1976)
- Michal Pucher (1976 – 1977)
- František Skyva (1978 – 1983)
- František Urvay (1983)
- Jiří Lopata (1984)
- Stanislav Jarábek (1984 – 1985)
- Jozef Jarabinský (1985 – 1986)
- Kamil Majerník (1986 – 1988)
- Milan Lešický (1988 – 1991)
- Karol Pecze (1991 – 1992)
- Stanislav Jarábek (1992 – 1993)
- Stanislav Dominka (1993)
- Ivan Horn (1993 – 1995)
Jozef Valovič (1996 – 1997)- Mikuláš Komanický (1997 – 1998)
- Jozef Prochotský (1998 – 1999)
- Ján Greguš (1999 – 2000)
- Milan Albrecht (2000 – 2001)
- Ivan Galád (2003 – 2007)
- Pavel Hapal (1.7.2007 – 30.6.2008)
- Pavel Malura (9.6.2008 – 28.9.2008)
- Marián Süttö (28.9.2008 – 31.12.2008)
Petar Kurčubić (1.1.2009 – 30.6.2009)- Ivan Galád (1.7.2009 – 13.1.2011)
- Ivan Vrabec (15.1.2011 – 14.3.2011)
- Cyril Stachura (15.3.2011 – 19.11.2011)
- Róbert Barborík (20.11.2011 – 19.12.2011)
- Ladislav Jurkemik (20.12.2011– 5.11.2012)
- Jozef Vukušič (6.11.2012 – 30.6.2013)
- Ladislav Šimčo (1.7.2013 – 27.8.2013)
- Vladimír Koník (27.8.2013 – 19.2.2014)
- Ladislav Hudec (19.2.2014 – 5.6.2014)
- Michal Hipp (24.6.2014 – 23.9.2015)
- Róbert Barborík (23.9.2015 – 31.12.2016)
- Ivan Galád (3.1.2017 – 5/2019)
- Michal Kuruc (5/2019 - 6/2019)
- Marián Süttö (2019)
- Gergely Geri (Júl 2020 - 30. november 2020)[19]
- Ivan Galád (1. december 2020 – 4. január 2021)[20]
- Michal Ščasný (4. január 2021 – 22. január 2021)[21]
- Peter Lérant (22. január 2021 – 25. marec 2021)[22]
- Michal Ščasný (26. marec 2021 – 23. január 2022)
- Miloš Foltán (23. január 2022 – 12. apríl 2022)[23]
- Augustín Antalík (12. apríl 2022 – súčasnosť)[24]
Slovensko
- Marek Bakoš
- Miroslav Barčík
- Miloš Belák
- Henrich Benčík
- Marián Bochnovič
- Mário Breška
- Ivan Bilský
- Miroslav Čmarada
- Igor Demo
- Marián Dirnbach
- Juraj Dovičovič
- Pavol Farkaš
- Peter Grajciar
- Ján Greguš
- Vladimír Hagara
- Michal Hanek
- Andrej Hesek
- Michal Hipp
- Ján Hlavatý
- Ivan Hodúr
- Eduard Hrnčár
- Norbert Hrnčár
- Róbert Jež
- Jaroslav Kolbas
- Tomáš Kóňa
- Miroslav König
- Jozef Kukučka
- Branislav Labant
- Ladislav Molnár
- Ľubomír Moravčík
- Ján Mucha st.
- Alexander Nagy
- Ivan Ondruška
- Peter Palúch
- Dušan Perniš
- Peter Petráš
- Michal Pucher
- Martin Prohászka
- Róbert Semeník
- Štefan Senecký
- Samuel Slovák
- Miroslav Sovič
- Miroslav Stoch
- Lukáš Štetina
- Vladimír Ternény
- Róbert Tomaschek
- Alexander Vencel st.
- Andrej Fábry
Česko
- Čestmír Vycpálek
Maďarsko
Zoltán Opata
Ghana
John Mensah
Guinea
Kanada
Kevin Harmse
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
