národná kultúrna pamiatka v obci Martin, okrese Martin From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Evanjelický kostol v Martine je tolerančný kostol z roku 1784, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku dňa 26. novembra 1963.[2] Ide o jednoloďovú klasicistickú stavbu. Martinský kostol bol svedkom významných udalostí v dejinách Slovenska, pred jeho bránami sa v roku 1861 uskutočnilo Memorandum národa slovenského.
| Evanjelický kostol v Martine | |
 Pohľad na kostol | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský samosprávny kraj |
| Okres | Martin |
| Obec | Martin |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | Evanjelická cirkev a.v. |
| - dištrikt | Východný |
| - seniorát | Turčiansky seniorát |
| - cirkevný zbor | Martin |
| Adresa | Memorandové námestie 16 |
| - súradnice | 49°04′04″S 18°55′21″V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 1 |
| - počet veží | 1 |
| Štýl | klasicizmus, neorománsky štýl |
| Výstavba | 1784 |
| - dokončenie | 1885 |
| - rekonštrukcia | 1998 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci Martina (interaktívna mapa) | |
| Wikimedia Commons: Evangelic church, Martin | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
 |
Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 569[1] |
Reformácia sa v Turci udomácnila veľmi rýchlo, aj vďaka turčianskemu županovi Františkovi Révaiovi (ktorý si dopisoval s Martinom Lutherom), podporovateľovi reformačných myšlienok. Duchovenstvo Turca si tieto myšlienky osvojilo, už v roku 1536 sa martinský farár Laurentius vyjadruje v zápisničnej knihy mesta Turč. Sv. Martina v reformačnom duchu. Evanjelický cirkevný zbor v Martine vznikol v rokoch 1544 - 1545. V tom čase evanjelici využívali starý kostol sv. Martina. V období silného protireformačného tlaku bol miestny ev. farár Michal Paulovič odvlečený na galeje, zomiera ako galejný otrok v Nealole. Samostatný evanjelický cirkevný zbor bol v Martine zrušený v roku 1709, po porážke protihabsurských povstaní a príchode cisárskych vojsk. V období rokov 1709 až 1781 (Tolerančný patent) boli evanjelici prenasledovaní, bohoslužby sa mohli konať iba v domácnostiach. Situácia sa zmenila po vydaní Tolerančného patentu, martinskí evanjelici pokladajú základný kameň nového kostola 1. mája 1784. Jednalo sa o skromnú stavbu bez veže. Drevená veža bola ku kostolu pristavaná po zmene zákona, ktorý im ich stavbu umožnil v roku 1789. V súvislosti s výstavbou kostola došlo aj ku stavbe školy v jeho blízkosti. Ako farári tu pôsobili mnohé významné osobnosti slovenského národného obrodenia a kultúry, okrem iných Karol Kuzmány. V roku 1885 sa vybudovala nová murovaná veža kostola, staviteľom bol E. Erben. Úpravy pokračovali v roku 1895 kedy došlo k razantnej prestavbe kostola. Staviteľ Samuel Petrikovich nadstaval loď kostola, došlo k novému zaklenutiu lode a stavbe sakristie. V tejto etape došlo aj ku prestavbe lode, ktorá získala svoj súčasný polygonálny tvar. Pre úpravu fasád bol zvolený novorománsky štýl. Interiér sa dočkal modernizácie v roku 1903, kedy sa osadil nový novoklasicistický oltár a kazateľnica. Neskôr v roku 1915 bolo do kostola zavedené elektrické osvetlenie. Počas druhej svetovej vojny viacero predstaviteľov miestneho cirkevného zboru zúčastnilo odboja. Farár Jozef Bučko bol ako odporca autoritárskeho režimu väznený a odvlečený do koncentračného tábora, kde zahynul. Podobne zahynul aj Ján Bakoš, martinský kaplán a účastník SNP. K plnému rozvoju cirkevného života a obnove miestneho kultúrneho dedičstva mohlo dôjsť až po páde komunistického režimu, v roku 1998 prešiel kostol obnovou.[3]
Evanjelický kostol sa nachádzal pôvodne mimo zástavby, na severnom okraji mestečka. Spolu s budovou ev. fary a ev. školy tvorí uzavretý urbanisický celok, dnešné Memorandové námestie. Kostol sám je sieňovým jednolodím s polygonálne ukončeným presbytériom orientovaným na západ. Štvorpodlažná veža kostola, východne orientovaná, je súčasťou hmoty kostola. Fasády kostola sú dekorované neorománskym tvaroslovím. Východná fasáda je trojosová, s mierne vystupujúcim rizalitom, troma portáli a kruhovým oknom v rizalite. Do kostola sa vstupuje z východu cez portikus do priestoru podvežia s krížovou klenbou. Loď kostola je od prestavby v roku 1895 zaklenutá korýtkovou klenbou s lunetovými výsečami. Za presbytériom, na osi kostola sa nachádza prízemná polygonálna sakristia. Interiéru kostola dominuje trojramenná empora nesená toskánskymi stĺpmi. Oltár je novoklasicistický z roku 1903, podobne kazateľnica a krstiteľnica, riešené v bielej farebnosti so zlátením.[4]
