From Wikipedia, the free encyclopedia
Edward Jenner (* 17. máj 1749,[1] Berkeley, Spojené kráľovstvo – † 26. január 1823, tamže) bol anglický dedinský lekár, ktorý sa preslávil zavedením prvej vakcíny proti kiahňam.[2]
| Edward Jenner | |
 anglický lekár | |
| Narodenie | 17. máj 1749 Berkeley, Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 26. január 1823 (73 rokov) Berkeley, Spojené kráľovstvo |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Edward Jenner (plné texty diel autora) |
| Commons |  Edward Jenner |
Už v roku 1721 zaviedla v Anglicku prvé očkovanie proti kiahňam Lady Mary Wortley Montagu. Použila pritom metódu už skôr používanú v Turecku. Očkovanie spočívalo v zámernom nakazení pacienta sušeným hnisom z pľuzgierov pravých kiahní, v ktorom je pôvodca oslabený. Kiahne sú však veľmi virulentné a tak aj následný ľahší priebeh ochorenia mohol viesť k znetvoreniu alebo dokonca k smrti pacienta, ktorý bol navyše po celú dobu infekčný a mohol šíriť ďalej chorobu.
Pracoval ako praktický lekár v rodnom Berkeley v grófstve Gloucestershire. Všimol si, že ľudia, ktorí prichádzali často do styku s dobytkom a nakazili sa kravskými kiahňami, takmer nikdy nedostali pravé kiahne.
14. mája 1796 sa rozhodol uskutočniť pokus a zámerne naočkoval osemročnému Jamesovi Phippsovi hnis z vriedku spôsobeného kravskými kiahňami. Chlapec ochorel na kravské kiahne, ale o šesť týždňov sa uzdravil. Jenner ho potom infikoval vakcinačnou dávkou pravých kiahní. Podľa Jennerovho predpokladu ochorenie neprepuklo. Tento pokus je považovaný za prvú skutočnú vakcináciu.
Jenner potom použil túto metódu ešte veľakrát a v roku 1798 o svojich výsledkoch publikoval článok, v ktorom nazval svoju metódu vakcinácie (z latinského slova vacca, slovensky krava) a pre pôvodcu nákazy zaviedol termín vírus.
Často je označovaný za otca imunológie, a jeho práca ako "najviac zachraňujúca životy v dejinách ľudstva".[3][4][5] Za jeho čias kiahne zabíjali okolo 10 % populácie a v mestách viac ako 20 %.[5]
Vo Phippsovom dome je v súčasnosti Jennerove múzeum.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
