Dráčovité
From Wikipedia, the free encyclopedia
Dráčovité (Berberidaceae) je čeľaď rastlín z radu iskerníkotvaré (Ranunculales).
| Dráčovité | |
_Berberis_thunbergii_16.jpg) dráč Thunbergov (zrelé plody, november) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Výskyt
Druhy čeľade dráčovité v širšom zmysle (porov. kapitolu Systematika) sú rozšírené prevažne v miernom pásme severnej pologule, v Európe, Ázii, veľmi roztrúsené v Južnej a Severnej Amerike, severnej Afrike a Indomalajzii.[1]
Zatiaľ čo rad iskerníkotvarých (Ranunculales) má pomerne dlhý fylogenetický vek, zasahuje až do kriedového útvaru druhohôr, našli sa odtlačky vlastných dráčovitých (Berberidaceae) až vo vrstvách z neskorých treťohôr.[2]
Opis
Čeľaď zastupujú nízke stromy alebo kry, s jednoduchými alebo zloženými, opadavými alebo neopadavými listami, striedavého postavenia a niekedy s prílistkami. Kvety sú jednotlivé alebo v strapcových súkvetiach, pravidelné a obojpohlavné. Kvetný obal je v dvoch až štyroch kruhoch. Tyčinky sú obyčajne v dvoch kruhoch, sú citlivé na dotyk (dráždivé). Ich peľnice sa otvárajú dvomi viečkami alebo chlopňami. Gyneceum je jednoplodolistové. Plodom je bobuľa alebo tobolka.[3][1]
Systematika
Zaradenie v systéme
Dnes sa čeľaď dráčovité v širšom zmysle (porov. nižšie) obyčajne zaraďuje do radu iskerníkotvaré (Ranunculales)[4]. V niektorých starších systémoch sa čeľaď dráčovité zaraďuje do radu dráčotvaré (Berberidales); ak sa pracuje s čeľaďou dráčovité v širšom zmysle (porov. nižšie), tak je čeľaď dráčovité jedinou čeľaďou radu dráčotvaré, ak sa naopak pracuje s čeľaďou dráčovité v užšom zmysle, tak rad dráčotvaré zahŕňa čeľaď dráčovité v užšom zmysle a ostatné s ňou príbuzné čeľade (porov. nižšie napr. Tachtadžian 1997) [5][6].
Vnútorná systematika
Dráčovité v širšom zmysle
Rozdelenie čeľade dráčovité v širšom zmysle na rody je sporné, v závislosti od autora sa v súčasnosti uvádza napríklad 13 rodov[7], 14 rodov[8], 15 rodov[9][10][11][12], 16 rodov[13], 17 rodov[14][15], 18 rodov[16] či 20 rodov[17]. V trochu starších textoch nájdeme aj napr. delenie na 10 rodov[18][19] či 12 rodov[20].
Príklady rozdelení na rody:
- Delenie na 13 rodov podľa POWO (stav 2022) je takéto: Achlys, Berberis (dráč), Bongardia, Caulophyllum (kaulofylum), Epimedium (krpčiarka), Gymnospermium, Jeffersonia (dvojlist), Leontice, Nandina (nandina), Plagiorhegma (dvojlist), Podophyllum (noholist), Ranzania, Vancouveria.[7][21]
- Delenie na 14 rodov podľa APW (verzia 14) je takéto: Achlys, Berberis, Bongardia, Caulophyllum, Diphylleia, Dysosma, Epimedium, Gymnospermium, Jeffersonia, Leontice, Nandina, Podophyllum, Ranzania, Vancouveria.[8]
- Delenie na 15 rodov podľa NYBG (stav 2022) je takéto: Achlys, Berberis, Bongardia, Caulophyllum, Diphylleia, Epimedium, Gymnospermium, Jeffersonia, Leontice, Mahoberberis (mahodráč[22]), Mahonia (mahónia), Nandina, Odostemon, Podophyllum, Vancouveria.[9]
- Delenie na 18 rodov podľa GRIN (stav 2022) je takéto: Achlys, Alloberberis, Berberis, Bongardia, Caulophyllum, Diphylleia, Epimedium, Gymnospermium, Jeffersonia, Leontice, Mahoberberis, Mahonia, Moranothamnus, Nandina, Plagiorhegma, Podophyllum, Ranzania, Vancouveria.[16]
- Delenie na 20 rodov podľa Hsieh et al. 2022 je takéto: Achlys, Alloberberis, Berberis, Bongardia, Caulophyllum, Diphylleia, Dysosma, Epimedium, Gymnospermium, Jeffersonia, Leontice, Mahoberberis, Mahonia, Moranothamnus, Nandina, Plagiorhegma, Podophyllum, Ranzania, Sinopodophyllum, Vancouveria.[17]
Poznámky k jednotlivým vyššie spomínaným rodom:
- -Rod mahónia (Mahonia) sa v súčasnosti uvádza buď ako samostatný rod[17][23][4][16][1][24][9] alebo sa považuje za súčasť rodu dráč (Berberis)[7][8][24]. Či sa má rod mahónia považovať za súčasť rodu dráč je sporné už od 19. storočia[17]. V širšom zmysle (spravidla do roku 2017) rod mahónia (Mahonia) zahŕňa aj rod Alloberbis.[24]
- -Rod dráč (Berberis) dnes skoro vždy zahŕňa aj rod Odostemon. Rod dráč (Berberis) v širšom zmysle zahŕňa aj rod Mahonia (vrátane rodu Alloberberis), rod Moranothamnus (do roku 2017 súčasť rodu Berberis) a hybrid mahodráč (Mahoberberis).[8][16][24][25][26][27]
- -Rod mahodráč (Mahoberberis) je hybrid a dávne hybridy sú možno aj rody Alloberberis a Moranothamus[17][4].
- -Rod krpčiarka (Epimedium) zhruba od 40. rokov 20. storočia zahŕňa aj bývalé samostatné rody Aceranthus a Vindicta[8][28]
- -Rod dvojlist (Jeffersonia) v širšom zmysle zahŕňa aj rod Plagiorhegma (po slovensky takisto: dvojlist)[29][25].
- -Rod nandina (Nandina) sa v niektorých starších deleniach uvádzal oddelene od čeľade dráčovité v širšom zmysle, a to v samostatnej čeľadi Nandinaceae.[30]
- -Rod noholist (Podophyllum) dnes zahŕňa aj rod Anapodophyllum. Rod noholist (Podophyllum) v širšom zmysle zahŕňa aj rod Sinopodophyllum, v ešte širšom zmysle aj rod Dysosma a v najširšom zmysle aj rod Diphylleia[16][8][25][31]. Niekedy sa do rodu Podophyllum (v užšom či širšom zmysle) zahŕňa aj rod Ranzania[9].
Staršie sa do čeľade dráčovité v širšom zmysle niekedy zaraďoval aj rod Holboellia (od roku 2012 obyčajne považovaný za súčasť rodu Stauntonia[32]), inak zaraďovaný do čeľade lardizabalovité (Lardizabalaceae), alebo sa do čeľade dráčovité v širšom zmysle zaraďovali aj všetky ostatné rody z dnešnej čeľade lardizabalovité.[27][33][34]
Dráčovité v užšom zmysle
V niektorých textoch je čeľaď dráčovité (Berberidaceae) poňatá užšie – zahŕňa len rody Berberis, Mahonia, alebo rody Berberis, Mahonia a Ranzania, alebo staršie (v 70. rokoch 20. stor.) rody Berberis, Mahonia, Epimedium a Vancouveria. Ostatné vyššie uvedené rody inde zaraďované do čeľade dráčovité v širšom zmysle sa potom uvádzajú zaradené v samostatných čeľadiach Leonticaceae, Nandinaceae a Podophyllaceae, pričom ale obsah čeľade Leonticaceae sa niekedy zaraďuje do čeľade Podophyllaceae.[35][36]
Podobne napr. v práci Tachtadžjan 1997 čeľaď dráčovité (Berberidaceae) zahŕňa len rody Berberis a Mahonia a ostatné rody sú zaradené do čeľadí Leonticaceae, Nandinaceae, Podophyllaceae, Ranzaniaceae, Diphylleiaceae. V neskoršej práci Tachtadžjan čeľade Leonticaceae a Diphylleiaceae zrušil a ich obsah presunul do čeľade Podophyllaceae. To, čo je vyšššie označené ako dráčovité v širšom zmysle, autor chápe ako rad dráčotvaré (Berberidales).[6][17]
Zdroje
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.