Dráčovité (Berberidaceae) je čeľaď rastlín z radu iskerníkotvaré (Ranunculales).
Rýchle fakty Vedecká klasifikácia ...
Zavrieť
Druhy čeľade dráčovité v širšom zmysle (porov. kapitolu Systematika) sú rozšírené prevažne v miernom pásme severnej pologule, v Európe, Ázii, veľmi roztrúsené v Južnej a Severnej Amerike, severnej Afrike a Indomalajzii.[1]
Zatiaľ čo rad iskerníkotvarých (Ranunculales) má pomerne dlhý fylogenetický vek, zasahuje až do kriedového útvaru druhohôr, našli sa odtlačky vlastných dráčovitých (Berberidaceae) až vo vrstvách z neskorých treťohôr.[2]
Čeľaď zastupujú nízke stromy alebo kry, s jednoduchými alebo zloženými, opadavými alebo neopadavými listami, striedavého postavenia a niekedy s prílistkami. Kvety sú jednotlivé alebo v strapcových súkvetiach, pravidelné a obojpohlavné. Kvetný obal je v dvoch až štyroch kruhoch. Tyčinky sú obyčajne v dvoch kruhoch, sú citlivé na dotyk (dráždivé). Ich peľnice sa otvárajú dvomi viečkami alebo chlopňami. Gyneceum je jednoplodolistové. Plodom je bobuľa alebo tobolka.[3][1]
Zaradenie v systéme
Dnes sa čeľaď dráčovité v širšom zmysle (porov. nižšie) obyčajne zaraďuje do radu iskerníkotvaré (Ranunculales)[4]. V niektorých starších systémoch sa čeľaď dráčovité zaraďuje do radu dráčotvaré (Berberidales); ak sa pracuje s čeľaďou dráčovité v širšom zmysle (porov. nižšie), tak je čeľaď dráčovité jedinou čeľaďou radu dráčotvaré, ak sa naopak pracuje s čeľaďou dráčovité v užšom zmysle, tak rad dráčotvaré zahŕňa čeľaď dráčovité v užšom zmysle a ostatné s ňou príbuzné čeľade (porov. nižšie napr. Tachtadžian 1997) [5][6].
Vnútorná systematika
Dráčovité v širšom zmysle
Rozdelenie čeľade dráčovité v širšom zmysle na rody je sporné, v závislosti od autora sa v súčasnosti uvádza napríklad 13 rodov[7], 14 rodov[8], 15 rodov[9][10][11][12], 16 rodov[13], 17 rodov[14][15], 18 rodov[16] či 20 rodov[17]. V trochu starších textoch nájdeme aj napr. delenie na 10 rodov[18][19] či 12 rodov[20].
Príklady rozdelení na rody:
- Delenie na 13 rodov podľa POWO (stav 2022) je takéto: Achlys, Berberis (dráč), Bongardia, Caulophyllum (kaulofylum), Epimedium (krpčiarka), Gymnospermium, Jeffersonia (dvojlist), Leontice, Nandina (nandina), Plagiorhegma (dvojlist), Podophyllum (noholist), Ranzania, Vancouveria.[7][21]
- Delenie na 14 rodov podľa APW (verzia 14) je takéto: Achlys, Berberis, Bongardia, Caulophyllum, Diphylleia, Dysosma, Epimedium, Gymnospermium, Jeffersonia, Leontice, Nandina, Podophyllum, Ranzania, Vancouveria.[8]
- Delenie na 15 rodov podľa NYBG (stav 2022) je takéto: Achlys, Berberis, Bongardia, Caulophyllum, Diphylleia, Epimedium, Gymnospermium, Jeffersonia, Leontice, Mahoberberis (mahodráč[22]), Mahonia (mahónia), Nandina, Odostemon, Podophyllum, Vancouveria.[9]
- Delenie na 18 rodov podľa GRIN (stav 2022) je takéto: Achlys, Alloberberis, Berberis, Bongardia, Caulophyllum, Diphylleia, Epimedium, Gymnospermium, Jeffersonia, Leontice, Mahoberberis, Mahonia, Moranothamnus, Nandina, Plagiorhegma, Podophyllum, Ranzania, Vancouveria.[16]
- Delenie na 20 rodov podľa Hsieh et al. 2022 je takéto: Achlys, Alloberberis, Berberis, Bongardia, Caulophyllum, Diphylleia, Dysosma, Epimedium, Gymnospermium, Jeffersonia, Leontice, Mahoberberis, Mahonia, Moranothamnus, Nandina, Plagiorhegma, Podophyllum, Ranzania, Sinopodophyllum, Vancouveria.[17]
Poznámky k jednotlivým vyššie spomínaným rodom:
- -Rod mahónia (Mahonia) sa v súčasnosti uvádza buď ako samostatný rod[17][23][4][16][1][24][9] alebo sa považuje za súčasť rodu dráč (Berberis)[7][8][24]. Či sa má rod mahónia považovať za súčasť rodu dráč je sporné už od 19. storočia[17]. V širšom zmysle (spravidla do roku 2017) rod mahónia (Mahonia) zahŕňa aj rod Alloberbis.[24]
- -Rod dráč (Berberis) dnes skoro vždy zahŕňa aj rod Odostemon. Rod dráč (Berberis) v širšom zmysle zahŕňa aj rod Mahonia (vrátane rodu Alloberberis), rod Moranothamnus (do roku 2017 súčasť rodu Berberis) a hybrid mahodráč (Mahoberberis).[8][16][24][25][26][27]
- -Rod mahodráč (Mahoberberis) je hybrid a dávne hybridy sú možno aj rody Alloberberis a Moranothamus[17][4].
- -Rod krpčiarka (Epimedium) zhruba od 40. rokov 20. storočia zahŕňa aj bývalé samostatné rody Aceranthus a Vindicta[8][28]
- -Rod dvojlist (Jeffersonia) v širšom zmysle zahŕňa aj rod Plagiorhegma (po slovensky takisto: dvojlist)[29][25].
- -Rod nandina (Nandina) sa v niektorých starších deleniach uvádzal oddelene od čeľade dráčovité v širšom zmysle, a to v samostatnej čeľadi Nandinaceae.[30]
- -Rod noholist (Podophyllum) dnes zahŕňa aj rod Anapodophyllum. Rod noholist (Podophyllum) v širšom zmysle zahŕňa aj rod Sinopodophyllum, v ešte širšom zmysle aj rod Dysosma a v najširšom zmysle aj rod Diphylleia[16][8][25][31]. Niekedy sa do rodu Podophyllum (v užšom či širšom zmysle) zahŕňa aj rod Ranzania[9].
Staršie sa do čeľade dráčovité v širšom zmysle niekedy zaraďoval aj rod Holboellia (od roku 2012 obyčajne považovaný za súčasť rodu Stauntonia[32]), inak zaraďovaný do čeľade lardizabalovité (Lardizabalaceae), alebo sa do čeľade dráčovité v širšom zmysle zaraďovali aj všetky ostatné rody z dnešnej čeľade lardizabalovité.[27][33][34]
Dráčovité v užšom zmysle
V niektorých textoch je čeľaď dráčovité (Berberidaceae) poňatá užšie – zahŕňa len rody Berberis, Mahonia, alebo rody Berberis, Mahonia a Ranzania, alebo staršie (v 70. rokoch 20. stor.) rody Berberis, Mahonia, Epimedium a Vancouveria. Ostatné vyššie uvedené rody inde zaraďované do čeľade dráčovité v širšom zmysle sa potom uvádzajú zaradené v samostatných čeľadiach Leonticaceae, Nandinaceae a Podophyllaceae, pričom ale obsah čeľade Leonticaceae sa niekedy zaraďuje do čeľade Podophyllaceae.[35][36]
Podobne napr. v práci Tachtadžjan 1997 čeľaď dráčovité (Berberidaceae) zahŕňa len rody Berberis a Mahonia a ostatné rody sú zaradené do čeľadí Leonticaceae, Nandinaceae, Podophyllaceae, Ranzaniaceae, Diphylleiaceae. V neskoršej práci Tachtadžjan čeľade Leonticaceae a Diphylleiaceae zrušil a ich obsah presunul do čeľade Podophyllaceae. To, čo je vyšššie označené ako dráčovité v širšom zmysle, autor chápe ako rad dráčotvaré (Berberidales).[6][17]
MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 149. V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
M. Jasičová. Flóra Slovenska III. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982. S. 274
Angiosperm Phylogeny Website - Ranunculales (24.10.2022) BARANEC, T. et al. Systematická botanika. 2001. S. 9
TAKHTAJAN, A. Diversity and Classification of Flowering Plants. New York: CUP. 1997. S. 90
Berberidaceae [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-23]. Dostupné online. (anglicky) Angiosperm Phylogeny Website - List of genera (24. 10. 2022) Taxon Checklist - The William & Lynda Steere Herbarium [online]. sweetgum.nybg.org, 2018-09-14, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online. KUBITZKI, Klaus; ROHWER, Jens G.; BITTRICH, Volker. Flowering Plants · Dicotyledons (Magnoliid, Hamamelid and Caryophyllid Families). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 1993. 653 s. ISBN 978-3-540-55509-4. S. 148 a nasl.. Loconte (1993) and Loconte et al. (1995) citovaní in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022
Berberidaceae [online]. floranorthamerica.org, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online. Wang et al. (2009) a Thorne (1992) a Terabayashi (1985b) citovaní in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022
Wu et al. (2003) and Lu and Tang (2020), a Loconte and Estes (1989) citovaní in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022
Genera and generic subdivisons of Berberidaceae Juss., nom. cons. [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online. Hsieh CL, Yu CC, Huang YL, Chung KF. Mahonia vs. Berberis Unloaded: Generic Delimitation and Infrafamilial Classification of Berberidaceae Based on Plastid Phylogenomics. Front Plant Sci. 2022 Jan 6;12:720171. doi: 10.3389/fpls.2021.720171. PMID: 35069611; PMCID: PMC8770955.
NELSON, Gil. The Shrubs and Woody Vines of Florida (A Reference and Field Guide). [s.l.] : Pineapple Press Inc, 1996. 391 s. ISBN 978-1-56164-110-9. S. 54. EGAMBERDIEVA, Dilfuza; TIEZZI, Antonio. Medically Important Plant Biomes: Source of Secondary Metabolites. [s.l.] : Springer Nature, 2019. 351 s. ISBN 978-981-139566-6. S. 92. Slovenské názvy podľa diel: ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. ; Mičieta et al. 2018 S. 149; Flóra Slovenska; Kultúra slova 2020 (, , ) Chen, Xiao-Hong; Xiang, Kun-Li; Lian, Lian; Peng, Huan-Wen; Erst, Andrey S.; Xiang, Xiao-Guo; Chen, Zhi-Duan; Wang, Wei (2020-10-01). "Biogeographic diversification of Mahonia (Berberidaceae): Implications for the origin and evolution of East Asian subtropical evergreen broadleaved forests". Molecular Phylogenetics and Evolution. 151: 106910. doi:10.1016/j.ympev.2020.106910. ISSN 1055-7903.
Chih-Chieh Yu, Kuo-Fang Chung. Why Mahonia? Molecular recircumscription of Berberis s.l., with the description of two new genera, Alloberberis and Moranothamnus. 2017
Hsieh CL, Yu CC, Huang YL, Chung KF. Mahonia vs. Berberis Unloaded: Generic Delimitation and Infrafamilial Classification of Berberidaceae Based on Plastid Phylogenomics. Front Plant Sci. 2022 Jan 6 - Supplementary Table 1 a Table 1
POWO - Berberis - synonyms The Plant List — A working list for all plant species [online]. theplantlist.org, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online. Smithsonian Contributions to Botany. [s.l.] : Smithsonian Institution Press, 1969. 360 s. Dostupné online. S. 5. Meacham (1980) a Janchen (1949) in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022
POWO - Podophyllum - Synonyms CHRISTENHUSZ, Maarten J. M.; FAY, Michael F.; CHASE, Mark W.. Plants of the World (An Illustrated Encyclopedia of Vascular Plants). [s.l.] : University of Chicago Press, 2017. 792 s. Dostupné online. ISBN 978-0-226-52292-0. S. 217. MANSI GUPTA; SINGH, Ajay; Uttaranchal University, Dehradun (U.K.). STUDIES OF THE ANTIMICROBIAL ACTIVITY AND PHYTOCHEMICAL PROPERTIES OF BERBERIS LYCIUM. [s.l.] : Book Rivers, 2022. 217 s. ISBN 978-93-5515-166-7. S. 8.
_Berberis_thunbergii_16.jpg)
