From Wikipedia, the free encyclopedia
Dráčovité (Berberidaceae) je čeľaď rastlín z radu iskerníkotvaré (Ranunculales).
| Dráčovité | |
_Berberis_thunbergii_16.jpg) dráč Thunbergov (zrelé plody, november) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Druhy čeľade dráčovité v širšom zmysle (porov. kapitolu Systematika) sú rozšírené prevažne v miernom pásme severnej pologule, v Európe, Ázii, veľmi roztrúsené v Južnej a Severnej Amerike, severnej Afrike a Indomalajzii.[1]
Zatiaľ čo rad iskerníkotvarých (Ranunculales) má pomerne dlhý fylogenetický vek, zasahuje až do kriedového útvaru druhohôr, našli sa odtlačky vlastných dráčovitých (Berberidaceae) až vo vrstvách z neskorých treťohôr.[2]
Čeľaď zastupujú nízke stromy alebo kry, s jednoduchými alebo zloženými, opadavými alebo neopadavými listami, striedavého postavenia a niekedy s prílistkami. Kvety sú jednotlivé alebo v strapcových súkvetiach, pravidelné a obojpohlavné. Kvetný obal je v dvoch až štyroch kruhoch. Tyčinky sú obyčajne v dvoch kruhoch, sú citlivé na dotyk (dráždivé). Ich peľnice sa otvárajú dvomi viečkami alebo chlopňami. Gyneceum je jednoplodolistové. Plodom je bobuľa alebo tobolka.[3][1]
Dnes sa čeľaď dráčovité v širšom zmysle (porov. nižšie) obyčajne zaraďuje do radu iskerníkotvaré (Ranunculales)[4]. V niektorých starších systémoch sa čeľaď dráčovité zaraďuje do radu dráčotvaré (Berberidales); ak sa pracuje s čeľaďou dráčovité v širšom zmysle (porov. nižšie), tak je čeľaď dráčovité jedinou čeľaďou radu dráčotvaré, ak sa naopak pracuje s čeľaďou dráčovité v užšom zmysle, tak rad dráčotvaré zahŕňa čeľaď dráčovité v užšom zmysle a ostatné s ňou príbuzné čeľade (porov. nižšie napr. Tachtadžian 1997) [5][6].
Rozdelenie čeľade dráčovité v širšom zmysle na rody je sporné, v závislosti od autora sa v súčasnosti uvádza napríklad 13 rodov[7], 14 rodov[8], 15 rodov[9][10][11][12], 16 rodov[13], 17 rodov[14][15], 18 rodov[16] či 20 rodov[17]. V trochu starších textoch nájdeme aj napr. delenie na 10 rodov[18][19] či 12 rodov[20].
Príklady rozdelení na rody:
Poznámky k jednotlivým vyššie spomínaným rodom:
Staršie sa do čeľade dráčovité v širšom zmysle niekedy zaraďoval aj rod Holboellia (od roku 2012 obyčajne považovaný za súčasť rodu Stauntonia[32]), inak zaraďovaný do čeľade lardizabalovité (Lardizabalaceae), alebo sa do čeľade dráčovité v širšom zmysle zaraďovali aj všetky ostatné rody z dnešnej čeľade lardizabalovité.[27][33][34]
V niektorých textoch je čeľaď dráčovité (Berberidaceae) poňatá užšie – zahŕňa len rody Berberis, Mahonia, alebo rody Berberis, Mahonia a Ranzania, alebo staršie (v 70. rokoch 20. stor.) rody Berberis, Mahonia, Epimedium a Vancouveria. Ostatné vyššie uvedené rody inde zaraďované do čeľade dráčovité v širšom zmysle sa potom uvádzajú zaradené v samostatných čeľadiach Leonticaceae, Nandinaceae a Podophyllaceae, pričom ale obsah čeľade Leonticaceae sa niekedy zaraďuje do čeľade Podophyllaceae.[35][36]
Podobne napr. v práci Tachtadžjan 1997 čeľaď dráčovité (Berberidaceae) zahŕňa len rody Berberis a Mahonia a ostatné rody sú zaradené do čeľadí Leonticaceae, Nandinaceae, Podophyllaceae, Ranzaniaceae, Diphylleiaceae. V neskoršej práci Tachtadžjan čeľade Leonticaceae a Diphylleiaceae zrušil a ich obsah presunul do čeľade Podophyllaceae. To, čo je vyšššie označené ako dráčovité v širšom zmysle, autor chápe ako rad dráčotvaré (Berberidales).[6][17]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
