vrodený defekt spôsobený spravidla prebytočným chromozómom na 21. chromozómovom páre From Wikipedia, the free encyclopedia
Downov syndróm (iné názvy: Downova choroba, trizómia 21, staršie: mongolizmus) je vrodená genetická odchýlka spôsobená nadpočetným chromozómom číslo 21 (trizómia 21). Fenotypovo sa prejavuje abnormalitami v štruktúre a funkcii organizmu. Svoje pomenovanie dostal po Johnovi Langdonovi Downovi, ktorý ako prvý popísal v roku 1866 jeho typické fenotypové, teda vizuálne znaky: oblá tvár so šikmými očami, plochý zátylok, krátke, naježené vlasy, tenké obočie, maličký, tupý nos, hrubý jazyk. Neskôr pridal ako znak aj priečny dlaňový záhyb. Ľudí s typickým výzorom zaradil do skupiny, ktorú nazval „veľká mongoloidná rodina“. Ľudia zo skupiny sa mu podobali „ako vajce k vajcu“. Domnieval sa, že za touto „chorobou“ je tuberkulóza jedného z rodičov. Pomenovanie Downov syndróm sa používa od roku 1965, keď ho schválila Svetová zdravotnícka organizácia. Dovtedy sa používal názov „mongoloizmus“.
| Downov syndróm | |
 Škótska herečka Paula Sage | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | Q90: Downov syndróm (odkaz) |
| Klinický obraz | |
| Príčina | Trizómia chromozómu 21 |
 Pozri aj Medicínsky portál | |
Downov syndróm (DS) je najčastejšia genetická odchýlka spôsobená poruchou chromozómov. Downov syndróm nie je choroba a nedá sa liečiť. Dôvody, prečo k namnoženiu genetického materiálu na chromozóme 21 dochádza, nie sú zatiaľ objasnené. Downov syndróm sa vyskytuje náhodne. Dedičnosť je až na malé výnimky vylúčená. Existuje však súvislosť medzi pravdepodobnosťou výskytu voľnej trizómie 21 a vekom matky (viď kapitola „incidencia“). Bežný človek má 23 párov chromozómov – XY – jeden v páre od otca, druhý od mamy. U ľudí s Downovým syndrómom prišlo na chromozóme 21 (mimochodom, je najmenší zo všetkých) k namnoženiu genetického materiálu a vytvoril sa tretí chromozóm – ide o tzv. trizómiu 21, v každej bunke človeka s Downovým syndrómom je teda 47 chromozómov namiesto 46. Vtedy hovoríme o voľnej trizómii a nájdeme ju až u 95 % ľudí s Downovým syndrómom.
Zriedkavo sa vyskytuje aj translokačná trizómia, pri ktorej sa nadpočetný úsek chromozómu 21 translokuje, teda pripojí k inému chromozómu. Len pri translokačnej trizómii 21 môže byť prenášačom jeden z rodičov, následkom toho sa môže v jednej rodine narodiť viac detí s DS. Iba v takomto prípade je Downov syndróm dedičný. Translokáciu u rodiča je možné dokázať genetickým vyšetrením. Určitá časť jedného chromozómu sa deletuje a následne zabuduje do iného chromozómu. Nakoľko nedošlo k strate, ani k duplikácii chromozómového úseku (genetického materiálu), nepredstavuje to pre rodiča žiadne zdravotné následky. Translokácia však môže predstavovať problém, keď jedinec s translokáciou plánuje mať potomka.
Ďalšou zriedkavejšou formou trizómie 21 je mozaicizmus, resp. mozaiková forma, čo znamená, že v tom to prípade sa v niektorých bunkách chromozóm 21 strojí, v iných zostane v klasickom páre, takže vznikne mozaika. Ľudia s mozaikovou formou Downovho syndróme môžu mať menej typických čŕt pre Downov syndróm a ich intelekt môže byť menej poškodený, ale nie je to pravidlo. Na druhej strane môžu mať oslabený imunitný systém.
Klasifikácia
Downov syndróm je spôsobený trizómiou 21. chromozómu. Pri DS sú prítomné tri chromozómy 21, namiesto zvyčajných dvoch.[1][2] Rodičia človeka s Downovým syndrómom majú obvykle normálny karyotyp.[3] Ak majú rodičia s normálnym karyotypom jedno dieťa s Downovým syndrómom, pravdepodobnosť výskytu syndrómu u druhého dieťaťa je približne 1 %.[4]
Existuje niekoľko rôznych spôsobov vzniku nadpočetného genetického materiálu. Najčastejšou príčinou (približne 92 – 95 % prípadov) je extra kópia chromozómu 21 spôsobujúca trizómiu 21.[5][6] Pri mozaikovej forme (výskyt 1 – 2,5 % prípadov) má časť buniek v tele normálny karyotyp, zatiaľ čo zvyšná časť buniek obsahuje tri chromozómy 21.[4][7] Medzi ďalšie spôsoby patrí: Robertsonová translokácia, izochromozóm alebo kruhový chromozóm, ktoré obsahujú nadpočetný genetický materiál chromozómu 21 a vyskytujú sa asi v 2,5 % prípadoch.[8][4] Izochromozóm vzniká, keď v procese oogenézy alebo spermatogenézy dôjde k rozdeleniu chromozómu podľa osi kolmej na os bežného delenia, a teda izochromozóm pozostáva z dvoch dlhých alebo dvoch krátkych ramien (namiesto jedného dlhého a jedného krátkeho ramena).[5]
Trizómia 21 (karyotyp 47, XX, +21 pre ženu a 47, XY, +21 pre muža)[9] je spôsobená nondisjunkciou, pri ktorej nedôjde k oddeleniu chromozómov 21. páru počas oogenézy alebo spermatogenézy.[5] Výsledkom je pohlavná bunka (spermia alebo vajíčko) s nadpočetným 21. chromozómom, bunka obsahuje 24 chromozómov (namiesto 23). Po splynutí s pohlavnom bunkou normálneho karyotypu vzniká zygota s tromi kópiami chromozómu 21.[1][5] Okolo 88 % prípadov trizómie je výsledkom nondisjunkcie u matky, 8 % u otca a 4 % vznikajú po splynutí vajíčka a spermie.[10]
Nadpočetný genetický materiál 21. chromozómu sa môže vyskytnúť aj v dôsledku Robertsonovej translokácie (2 – 4 % prípadov).[4][11] V dôsledku translokácie je dlhé rameno chromozómu 21 pripojené k inému chromozómu, často ku chromozómu 14.[12] Zápis mužského karyotypu je 46, XY, t(14q21q).[12][13] Translokácia môže byť prítomná u jedného z rodičov alebo môže vzniknúť de novo.[14] Rodič, u ktorého je prítomná translokácia, je obvykle fyzicky a psychicky zdravý,[12] avšak, v priebehu oogenézy alebo spermatogenézy existuje vyššia pravdepodobnosť vytvorenia reprodukčných buniek s nadpočetným genetickým materiálom 21. chromozómu.[11] Ak sa translokácia vyskytuje u matky, výskyt narodenia dieťaťa s DS je 15 %, ak je translokácia prítomná u otca, pravdepodobnosť je 5 %.[14] Výskyt tohto typu Downovho syndrómu nesúvisí s vekom matky. Niektorí jedinci bez DS môžu translokáciu zdediť, a tak sa u nich vyskytuje vyššia pravdepodobnosť narodenia potomka s DS. Uvedený fenomén je známy ako familiárny výskyt Downovho syndrómu.[15]
Ľudia s Downovým syndrómom sú zdravotne znevýhodnení (postihnutí), vrátane intelektového znevýhodnenia.
S chromozomálnou poruchou je u ľudí s Downovým syndrómom späté aj mentálne znevýhodnenie, prejavujúce sa oneskoreným mentálnym vývojom, zníženým intelektom, poruchami myslenia, učenia, pamäte a podobne. Ale aj tu treba mať na zreteli, že intelekt ľudí s Downovým syndrómom je veľmi individuálna záležitosť. IQ sa pohybuje v rozmedzí 30 – 60, ale na druhej strane sú jednotlivci, ktorých IQ sa pohybuje už v pásme IQ bežnej populácie. Väčšina má IQ v pásme medzi ľahkým a stredným stupňom mentálneho postihnutia. Napriek zníženému intelektu sú ľudia s Downovým syndrómom dobre vzdelávateľní a nové zručnosti a vedomosti schopní prijímať celoživotne. Niektorí nasávajú nové poznatky s minimálnym zaostávaním, iní zaostávajú výraznejšie. Perfektne sa dokážu učiť odpozerávaním, preto je pre nich maximálne vhodné vzdelávanie v inkluzívnom kolektíve, ktorý je pre nich zdrojom vhodných podnetov (na druhej strane si rovnako dobre dokážu osvojiť aj nevhodné podnety). Všeobecne sa ľudia s Downovým syndrómom radi učia nové veci, i keď im to trvá dlhšie, sú snaživí a usilovní a dôslední, takže dokážu zvládnuť bežné aktivity aj úplne samostatne. Ľudia s mozaikovou formou majú obvykle hodnotu IQ vyššiu o 10 – 30 bodov.[16] S pribúdajúcim vekom zvyknú jedinci dosahovať horšie výsledky ako ich rovesníci.[17][18]
Taktiež zvyčajne majú slabý imunitný systém[3] a vo všeobecnosti dosahujú vývinové medzníky v neskoršom veku.[19] Majú zvýšené riziko mnohých ďalších zdravotných problémov, vrátane vrodených srdcových porúch, epilepsie, leukémie, ochorení štítnej žľazy a duševných porúch.[8]
| Znaky | Percentá | Znaky | Percentá |
|---|---|---|---|
| Mentálne postihnutie | 99 %[20] | Abnormalita zubov | 60 %[21] |
| Spomalený rast | 90 %[22] | Epikantus | 60 %[3] |
| Umbilikálna hernia | 90 %[23] | Skrátené ruky | 60 %[21] |
| Nadbytočné kožné záhyby na krku | 80 %[8] | Krátky krk | 60 %[21] |
| Svalová hypotónia | 80 %[24] | Obštrukčné spánkové apnoe | 60 %[8] |
| Úzke podnebie | 76 %[21] | Klinodaktýlia | 57 %[3] |
| Brachycefália (krátkohlavosť) | 75 %[3] | Brushfieldové škvrny | 56 %[3] |
| Hypermobilita kĺbov | 75 %[3] | Priečna ryha na dlani | 53 %[3] |
| Veľký jazyk | 75 %[24] | Vyčnievajúci jazyk | 47 %[21] |
| Malé uši | 70 %[8] | Vrodené chyby srdca | 40 %[21] |
| Sploštený nos | 68 %[3] | Strabizmus (škúlenie) | ~ 35 %[25] |
| Výrazná medzera medzi palcom a druhým prstom nohy | 68 %[21] | Nezostúpené testes (semenníky) | 20 %[26] |
Ľudia s Downovým syndrómom majú typické fyzické črty, na základe ktorých sú ľahko identifikovateľní. Narátali by sme až 120 rôznych znakov Downovho syndrómu. Bežný človek s Downovým syndrómom ich však má 6-8. Väčšina detí má menší obvod hlavičky a nižšiu pôrodnú hmotnosť. Hlava človeka s Downovým syndrómom je v porovnaní s ostatnými všeobecne o niečo menšia. Medzi najfrekventovanejšie znaky patria malá brada, šikmé očné štrbiny, nadbytočná krčná kožná riasa a plochý vzhľad tváre. Pre ľudí s Downovým syndrómom je typické postavenie očných štrbín. Sú úzke a šikmé, s prídavnou epikantálnou riasou vo vnútornom kútiku oka. Viacerí autori spomínajú Brushfieldové škvrny, teda biele, či mierne žlté bodky na okraji dúhovky. Epikantálna riasa a Brushfieldové škvrny nebránia videniu a časom sa môžu úplne stratiť. Pery ľudí s Downovým syndrómom sú pekne tvarované, ústa bývajú otvorené, pretože ústna dutina je menšia ako u ostatných ľudí a jazyk je v pomere k veľkosti ústnej dutiny relatívne veľký a zbrázdený. K tomu vysoké podnebie. Aj to je dôvod, prečo majú ľudia s Downovým syndrómom problémy s rečou. Asi u 50 % ľudí ľudia s Downovým syndrómom sa nachádza priečna ryha na dlani. Prsty na nohách sú kratšie, medzera medzi palcom a ostatnými prstami je širšia (sandálová medzera). Za zmienku stojí aj plochší nos s pomerne širokým koreňom a prehnuté nízko posadené ušnice. Ľudia s Downovým syndrómom sú nižší ako bežná populácia, majú kratšie končatiny, hrubší a kratší krk, zväčša zavalitejšie telo. Rast do výšky je pomalší, čo vedie k tomu, že dospelí majú zvyčajne nízky vzrast. Priemerná výška u mužov je 154 cm a u žien 142 cm.[27] Pre deti s Downovým syndrómom boli vytvorené špeciálne rastové krivky.[8] Starnutím sa zvyšuje riziko rozvoja obezity.[8]
Žiadny človek s Downovým syndrómom nemá všetky znaky, ich frekvencia je rôzna aj v rámci jednotlivých trizomických foriem.
Často sa hovorí, že sa ľudia s Downovým syndrómom na seba podobajú. Áno, typické črty tváre sú signálom, že tvoria jednu „rodinu“, ale podobajú sa na seba asi tak ako ľudia z bežnej populácie. Ich vzájomná podobnosť je iba veľmi relatívna, oveľa viac sa podobajú na svoje mamy a tatov, jednoducho rodinných príslušníkov.
Nestabilita atlantoaxiálneho kĺbu sa vyskytuje asi u 20 % jedincov a môže viesť k poraneniu miechy (1 – 2 % výskyt).[28][19] Takmer u tretiny jedincov s DS sa môže vyskytnúť dislokácia bedrového kĺbu (bez traumy).[8]
K bežným problémom detí s Downovým syndrómom je hyperflexibilita a hypermobilita kĺbov, vysoká pružnosť kĺbov a šliach a hypotónia (slabý svalový tonus), svaly sú ochabnuté a uvoľnené, čo ovplyvňuje nielen schopnosť hýbať sa, ale aj vývin motoriky všeobecne. V hrubej motorike sa to prejavuje tým, že vývinové míľniky deti s Downovým syndrómom dosahujú všeobecne neskôr – neskôr sedia, lozia či chodia, ale je to veľmi individuálne, niektoré sa zmestia do normy, u iných je zaostávanie výrazné. K tomu zaostáva aj jemná motorika, napr. pri úchope hračiek a manipulácii s predmetmi. Častou príčinou problémov s chôdzou môžu byť aj ploché nohy – absencia klenby na chodidle, ktorá spôsobuje reťazovú reakciu v tele, čím vznikajú problémy so stabilitou pri chôdzi a vyvíja sa tzv. chôdza naširoko. Pomôcť so spomínanými problémami môže včasná diagnostika, rehabilitácie, terapie a sústavné cvičenie, ktoré pomáha posilňovať potrebné svalové skupiny a napredovať.
Ľudia s DS majú často lepšie porozumenie jazyka ako schopnosť rozprávať.[8][17] U 10 – 45 % prípadov sa vyskytuje zajakavosť alebo rýchly a nepravidelný prejav, reč je ťažšie zrozumiteľná.[29] Po dosiahnutí 30. roku života sa u niektorých môže vyskytnúť strata schopnosti rozprávať.[28]
Jedinci s DS si spravidla dobre počínajú v sociálnych zručnostiach.[8] Problémy so správaním nie sú vo všeobecnosti také veľké ako pri iných syndrómoch spojených s mentálnym postihnutím.[17]
Takmer u 30 % prípadov detí sa vyskytuje duševná porucha (s výskytom autizmu u 5 – 10 %).[19] Ľudia s DS prežívajú rozsiahlu škálu emócií,[30] vo všeobecnosti sú šťastní,[31] avšak v rannej dospelosti sa môžu objaviť príznaky depresie či úzkosti.[28]
Deti a dospelí majú zvýšené riziko epileptických záchvatov (5 – 10 % detí, 50 % dospelých) a infantilných kŕčov, ktoré predstavujú jeden z typov epileptických záchvatov.[28][8] Alzheimerova choroba sa vyvinie u 15 % dospelých vo veku nad 40 rokov[32] a u 50 – 70 % dospelých, ktorí sa dožijú 60 a viac rokov.[28]
U ľudí s DS sa častejšie vyskytuje nedostatok vitamínu B12. Pretože tento nenápadne vznikajúci deficit má veľmi rozmanité príznaky, napríklad psychické zmeny (niekedy podobné Alzheimerovej chorobe), poruchy rovnováhy, tráviace ťažkosti, treba im pri takýchto príznakoch vyšetriť hladinu vitamínu B12 v krvi a prípadne zahájiť liečbu jeho injekčným podávaním. Liečba musí byť doživotná, avšak je ľahko dostupná a často viditeľne pomáha.[33]
Demencia s obrazom Alzheimerovej choroby sa v rôznej miere vyvíja u mnohých ľudí s DS už vo veku 40 rokov, hoci u niektorých sa nemusí nikdy rozvinúť (vo veku 60 rokov postihuje asi 50% pacientov s DS). Skorým príznakom je pragnosia (porucha sociálnej komunikácie), zmeny správania a poruchy osobnosti. Nasleduje strata zručností, nezáujem o okolie, blúdenie atď. Príznaky sú často podobné s inými ochoreniami, z ktorých sú niektoré dobre liečiteľné, napríklad deficit vitamínu B12 alebo hypothyreóza (nedostatočná činnosť štítnej žľazy), preto je dôležité nezanedbať ich diagnostiku.[34][35]
Poruchy sluchu a zraku sa vyskytujú u viac ako polovice ľudí s DS (poruchy zraku – 38 až 80 % prípadov).[8][25] Prevalencia strabizmu (nekoordinovaný pohyb očí) je 20 – 50 %.[25] Katarakta (sivý zákal, zákal šošovky oka) sa vyskytuje u 15 %[19] a môže byť prítomná už pri narodení.[25] Pomerne častý je výskyt keratokonusu (vyklenutie rohovky)[28] a glaukómu (zvýšený vnútroočný tlak),[25] rovnako ako aj výskyt refrakčných chýb oka vyžadujúcich korekciu okuliarmi alebo kontaktnými šošovkami.[28] Brushfieldove škvrny (biele alebo sivasto-hnedé škvrny na vonkajšom okraji dúhovky) sú prítomné u 38 – 85 % jednotlivcov.[25]
U 50 – 90 % detí s DS sa vyskytujú problémy so sluchom[36], často v dôsledku zápalu stredného ucha (otitis media, výskyt 50 – 90 %)[19] alebo v dôsledku chronických ušných infekcií (výskyt 40 – 60 %).[37] Infekcie uší sa často začínajú objavovať v prvom roku života a sú čiastočne zapríčinené nedostatočnou funkciou Eustachovej trubice.[38][39] Strata sluchu v dôsledku upchatia vonkajšieho zvukovodu môže byť zapríčinená nadmernou produkciou ušného mazu.[28] Aj mierna strata sluchu môže mať negatívne následky pre rozvoj reči a jazykových zručností. Strata sluchu môže byť jedným z faktorov zhoršovania kognitívnych (poznávacích) schopností a apatie v spoločnosti iných ľudí.[25][39][40] Strata sluchu senzorineurálneho typu, objavujúca sa prirodzene s pribúdajúcim vekom, sa u jedincov s DS vyskytuje už v skoršom veku života a postihuje 10 – 70 % jedincov.[28]
Výskyt vrodených srdcových chýb u novorodencov je približne 40 %.[21] Z toho u 80 % je prítomný defekt atrioventrikulárneho alebo komorového septa, pričom defekt atrioventrikulárneho septa je častejší.[28] Medzi ďalšie problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť, patrí Fallotova tetralógia a pretrvávajúci ductus arteriosus.[38] S pribúdajúcim vekom sa objavujú problémy s mitrálnou chlopňou, a to aj u jedincov, ktorí nemali pri narodení žiadne ochorenie srdca.[28] Jedinci s DS majú nižšie riziko vzniku aterosklerózy.[28]
Vo všeobecnosti DS nepredstavuje riziko rozvoja nádorových ochorení,[41] avšak výskyt DS predstavuje zvýšené riziko pre vznik nádorov semenníkov a niektorých nádorových ochorení krvi, vrátane akútnej lymfobastovej leukémie (ALL) a akútnej megakaryoblastovej leukémie (AMKL), zatiaľ čo riziko vzniku iných nádorových ochorení je znížené.[28] Predpokladá sa, že u jedincov s DS je zvýšené riziko rozvoja nádorových ochorení pochádzajúcich zo zárodočných buniek (bez ohľadu na to, či ide o nádorové ochorenia krvi alebo iné).[42]
U detí s DS je výskyt leukémie 10- až 15-krát častejší.[8] Obzvlášť výskyt ALL je 20-krát častejší a AMKL 500-krát častejší.[43] AMKL (akútna megakaryoblastová leukémia) je leukémia megakaryoblastov, prekurzorových buniek megakaryocytov, z ktorých sa následne formujú trombocyty.[43] Akútna lymfoblastová leukémia predstavuje 1 – 3 % výskyt všetkých prípadov ALL u detí s DS. Vyskytuje sa najčastejšie u detí starších ako deväť rokov alebo u detí s počtom leukocytov nad 50 000/μl krvi. U dojčiat do 1 roka je výskyt ALL ojedinelý. Liečba ALL detí s DS dosahuje horšie výsledky ako u detí bez DS.[43][44]
Výskytu AMKL zvyčajne predchádza prechodná myeloproliferatívna neoplázia (MPD) – porucha produkcie krvných buniek, pri ktorej dochádza v neskoršom období gravidity k rýchlej proliferácii megakaryoblastov v dôsledku mutácie génu GATA1. Neoplázia postihuje 3 – 10 % plodov s DS.[43][45] Aj keď vo väčšine prípadov ochorenie spontánne vymizne do 3 mesiacov postnatálne, výskyt ochorenia môže spôsobiť závažné zdravotné komplikácie týkajúce sa krvi, pečene a iných orgánov.[46] V 10 % prípadov MPD prechádza do AMKL v priebehu 3 mesiacov až 5 rokov od stanovenia diagnózy MPD.[43][46][47]
Jedinci s DS majú nižšie riziko výskytu všetkých solídnych typov nádorov, vrátane nádorov pľúc, prsníka, krčka maternice, s najnižšou relatívnou mierou výskytu vo veku nad 50 rokov.[42] Predpokladá sa, že nízke riziko výskytu nádorových ochorení je dôsledkom zvýšenej expresie tumor-supresorových génov prítomných na chromozóme 21.[48][42] Výnimku predstavuje nádor semenníkov pochádzajúci zo zárodočných buniek, ktorý sa pri DS vyskytuje vo vyššej miere.[42]
20 – 50 % jedincov s DS má problémy so štítnou žľazou.[28][8] Najbežnejšou formou, ktorá sa vyskytuje takmer u polovice všetkých jedincov, je hypotyreóza.[28] Ochorenia štítnej žľazy môžu byť spôsobené jej zníženou činnosťou alebo až nefunkčnosťou už pri narodení (vrodená hypotyreóza). Vrodená hypotyreóza sa vyskytuje u 1 % novorodencov s DS.[19] Tyreopatie sa môžu vyvinúť aj počas života v dôsledku zlyhania autoimunitného systému, čo vedie k vzniku Gravesovej-Basedowovej choroby alebo autoimunitnej hypotyreóze.[49] Výskyt diabetes mellitus 1. typu je taktiež častejší.[28]
Zápcha sa vyskytuje takmer u polovice ľudí s DS a môže viesť k zmenám v správaní.[8] Jednou z možných príčin je Hirschsprungova choroba (2 – 15 % výskyt) vznikajúca v dôsledku nedostatočnej inervácie hrubého čreva.[50] Medzi ďalšie časté vrodené ochorenia patrí duodenálna atrézia, pylorická stenóza, Meckelov divertikul a neperforovaný anus.[38] Celiakia postihuje 7 – 20 % jedincov.[28][8] Častejší je aj výskyt gastroezofageálneho refluxu.[38]
Jedinci s DS bývajú náchylnejší na gingivitídu, včasne sa objavujúcu nekrotizujúcu ulceratívnu gingivitídu (závažné ochorenie parodontu) a taktiež skorú stratu zubov, najmä dolných predných rezákov.[51][52] Nedostatočná ústna hygiena prispieva k vzniku ochorení zubov a ďasien.[52] Výskumy poukazujú na to, že znížená funkcia imunitného systému môže predstavovať endogénny faktor spôsobujúci vyššie uvedené ochorenia.[52][53] Nedostatočný imunitný systém prispieva k zvýšenému výskytu kvasinkových infekcií v ústnej dutine (najmä kandidózy, pôvodcom ktorej je kvasinka Candida albicans).[53]
U jedincov s DS býva výskyt slín s vyšším pH, čo spôsobuje vyššiu odolnosť voči zubnému kazu, a to aj napriek zníženému množstvu slín,[54] zhoršenej ústnej hygiene a vyššiemu indexu plaku.[51][53][54][55]
Často sa vyskytuje opotrebovanie zubov a bruxizmus (škrípanie zubami).[53] Medzi ďalšie bežné prejavy Downovho syndrómu patrí zväčšený hypotonický jazyk a hypotonické pery, cheilitída (zápal pier), dýchanie ústami, úzke podnebie neposkytujúce dostatočný priestor pre zuby, maloklúzia III. triedy (porucha zhryzu) s nedostatočne vyvinutou maxillou (horná čeľusť) a skríženým zhryzom zadných zubov. Vyskytuje sa oneskorená výmena dočasného chrupu za trvalý, čo vedie k oneskorenej erupcii trvalého chrupu. Zuby sú často malformované, zmenšené, s kratšími koreňmi, niektoré zuby sa nemusia vyvinúť.[51][53][54][55] V nízkej miere sa vyskytuje rázštep pier a podnebia (cheilopalatoschisis) a hypokalcifikácia zubnej skloviny (20 % výskyt).[55]
Muži s DS zvyčajne nie sú schopní splodiť potomka, zatiaľ čo u žien je znížená miera plodnosti v porovnaní so zdravou populáciou.[56] Odhaduje sa, že 30 – 50 % žien s DS je plodných.[4] Nástup menopauzy sa zvyčajne objavuje v skoršom veku.[28] Predpokladá sa, že znížená miera plodnosti u mužov je spôsobená poruchami spermatogenézy (produkcia spermií), avšak môže byť zapríčinená aj sexuálnou neaktivitou.[56] Od roku 2006 boli hlásené 3 prípady mužov a 26 prípadov žien s DS, ktorí splodili potomkov.[56] Ak sa u jedného z rodičov vyskytuje DS (typ voľná trizómia 21), bez využitia technológií asistovanej reprodukcie, bude výskyt narodenia sa dieťaťa s DS približne 50 %-ný.[56][5]
Downov syndróm je možné diagnostikovať už počas tehotenstva prenatálnym skríningom, po ktorom nasleduje diagnostické testovanie alebo po narodení priamym pozorovaním a genetickým testovaním.[57] Žiaľ, tehotenstvo je často aj po odporúčaní lekárov umelo ukončené, keďže diagnózu Downovho syndrómu sprevádzajú mnohé obavy, predsudky a negatívne informácie. Budúci rodičia dostávajú zvyčajne informácie o tom, čo ich dieťa nikdy nedokáže, aké míľniky nedosiahne a akými sprievodnými ochoreniami bude trpieť. Informovanosť o Downovom syndróme je aj v zdravotníckych kruhoch u nás stále na veľmi nízkej úrovni.
Neexistuje žiadny liek na liečbu Downovho syndrómu.[58] Vzdelanie a správna starostlivosť zvyšujú kvalitu života.[59] Niektoré deti sa vzdelávajú v typických školských triedach, zatiaľ čo iné vyžadujú špecializovanejšie vzdelávanie.[60] Niektorí jedinci sú absolventmi stredných škôl a niekoľkí z nich navštevujú univerzity.[61] Asi 20 % dospelých s DS žijúcich v Spojených štátoch vykonáva prácu v určitom rozsahu,[62] pričom mnohé z nich si vyžadujú chránené pracovné prostredie.[60] Často je potrebná podpora vo finančných a právnych veciach.[19] Stredná dĺžka života je okolo 50 až 60 rokov vo vyspelých krajinách s náležitou zdravotnou starostlivosťou.[19][63]
Downov syndróm je jednou z najbežnejších chromozómových abnormalít vyskytujúcich sa u ľudí.[28] Incidencia tohto ochorenia predstavuje približne 1:1 000 narodených detí.[25] V roku 2015 bol celosvetovo Downov syndróm prítomný u 5,4 milióna osôb a spôsobil 27 000 úmrtí, čo predstavuje pokles zo 43 000 úmrtí v roku 1990.[64][65][66] Syndróm podrobne popísal v roku 1866 britský lekár John Langdon Down, po ktorom je ochorenie aj pomenované.[8] Niektoré aspekty DS opísali ešte skôr Jean-Étienne Dominique Esquirol v roku 1838 a Édouard Séguin v roku 1844.[67] Genetická príčina Downovho syndrómu bola objavená v roku 1959.[8]
Pri zistení vysokej pravdepodobnosti výskytu DS skríningovými testami sa na potvrdenie diagnózy používajú invazívne diagnostické metódy, akými sú amniocentéza (odber plodovej vody) alebo odber choriových klkov. Falošne pozitívny výsledok pri skríningu je približne 2 – 5 % (pozri podkapitolu Skríning). Amniocentéza a odber choriových klkov predstavujú spoľahlivejšie diagnostické metódy, avšak zvyšujú riziko potratu (0,5 – 1 %). Odber choriových klkov pred 10. týždňom gravidity môže zvyšovať riziko poškodenia vývinu končatín. Miera rizika je tým vyššia, čím skôr sa invazívna diagnostická metóda vykonáva, preto sa amniocentéza neodporúča pred 15. týždňom a odber choriových klkov pred 10. týždňom gravidity.[68][69][70]
V Európe je približne 92 % tehotenstiev s diagnostikovaným DS ukončených interrupciou. Skríningové testy sú bežné v krajinách akými sú Island a Dánsko a incidencia v týchto krajinách je veľmi nízka. V USA je ukončených približne 75 % tehotenstiev s DS, avšak miera varíruje od 61 % do 93 % v závislosti od populácie. Miera potratov je nižšia u mladších žien a za posledných niekoľko rokov poklesla.[71][72][73][74]
Podozrenie na výskyt DS môže vzniknúť na základe fyzického vzhľadu dieťaťa po narodení. Na potvrdenie diagnózy a na zistenie, či je prítomná translokácia, je potrebná analýza chromozómov dieťaťa. Cytogenetické vyšetrenie môže pomôcť určiť mieru rizika ďalšieho tehotenstva s DS u rodičov, ktorí už majú dieťa postihnuté Downovým syndrómom. Vo všeobecnosti si rodičia pri podozrení na DS vyžadujú poznať možnú diagnózu a neželajú si súcit.[19][8]
Podľa odporúčaní má byť skríning Downovho syndrómu vykonaný u všetkých tehotných žien bez ohľadu na ich vek. Používa sa niekoľko testov s rôznou mierou presnosti. Pre zvýšenie miery detekcie sa testy používajú spravidla v kombinácii (pozri tabuľku). V prípade pozitívneho výsledku testu sa na potvrdenie diagnózy používajú ešte ďalšie metódy, ktorými sú amniocentéza alebo odber choriových klkov. Skríning v prvom a druhom trimestri je vhodnejší ako iba skríning vykonaný v prvom trimestri. Rôzne používané skríningové techniky dokážu zachytiť 90 – 95 % prípadov s mierou falošne pozitívnych výsledkov 2 – 5 %. Ak sa DS vyskytne u jedného z 500 tehotenstiev a použitý test má mieru falošne pozitívneho výsledku 5 %, znamená to, že u 26 žien, ktoré majú pozitívny výsledok testu počas skríningu, sa DS bude v skutočnosti vyskytovať iba v prípade jednej gravidity. Ak má skríningový test mieru falošne pozitívneho výsledku 2 %, znamená to, že jedna z jedenástich žien, u ktorých bol pozitívny výsledok testu, má plod s Downovým syndrómom.[68][75][8][69]
| Test | Týždeň gravidity | Miera záchytu | Falošne pozitívny výsledok | Popis |
|---|---|---|---|---|
| Kombinovaný test | 10 – 13,5 | 82 – 87 % | 5 % | Vyšetrenie NT ultrazvukom, stanovenie hladiny voľného β-hCG a PAPP-A v krvi |
| Quadruple test | 15 – 20 | 81 % | 5 % | Stanovenie hladiny α-fetoproteínu, nekojugovaného estriolu, hCG a inhibínu-A v sére matky |
| Integrovaný test | 15 – 20 | 94 – 96 % | 5 % | Kombinácia Quadruple testu, PAPP-A a NT |
| Vyšetrenie voľnej DNA plodu | Od 10. týždňa[76] | 96 – 100 %[77] | 0,3 %[78] | Vzorka venóznej krvi je odobraná matke a zaslaná pre DNA analýzu |
Pre skríning DS možno použiť aj ultrazvukové vyšetrenie. Medzi nálezy, ktoré naznačujú zvýšené riziko DS pozorované ultrazvukom medzi 14. až 24. týždňom gravidity, patria okrem iného malá alebo nevyvinutá nosová kosť (os nasalis), veľké srdcové komory, zvýšená hodnota hrúbky šijového prejasnenia (NT) a abnormálna pravá subklaviálna artéria (arteria subclavia dextra). Prítomnosť alebo neprítomnosť viacerých markerov spresňuje potvrdenie diagnózy. Zvýšená hodnota hrúbky šijového prejasnenia (nad 2,5 mm) je prítomná u 75 – 80 % prípadov DS, falošne pozitívny výsledok sa vyskytuje u 6 % vyšetrení.[79][80]
Pre zistenie pravdepodobnosti rizika výskytu DS počas prvého alebo druhého trimestra je možné merať niekoľko krvných markerov. Niekedy je odporúčané testovanie v oboch trimestroch a výsledky testov sa často posudzujú spolu s výsledkami ultrazvuku. V druhom trimestri sa k diagnostike často používajú dva alebo tri testy, v ktorých sú testované dva alebo tri z nasledujúcich parametrov: α-fetoproteín, nekonjugovaný estriol, celkový hCG a voľný β-hCG. Prostredníctvom týchto testov je odhalených približne 60 – 70 % prípadov DS.[69][81]
Sľubnou metódou je aj testovanie fetálnej DNA v krvi matky počas prvého trimestra. Medzinárodná spoločnosť pre prenatálnu diagnostiku považuje testovanie fetálnej DNA v krvi matky za vhodnú skríningovú metódu u gravidných žien, u ktorých je vysoké riziko vzniku trizómie 21. Presnosť výsledkov testov vykonaných v prvom trimestri tehotenstva je 98,6 %, no aj napriek tomu je na potvrdenie výsledku skríningu stále potrebné testovanie invazívnymi metódami (amniocentéza, odber choriových klkov).[77][82][8][83]
Vznik DS môže byť zapríčinený aj vyšším vekom matky. Kým vo veku 20 rokov je incidencia výskytu 1:1 441, vo veku 30 rokov je to 1:959, vo veku 40 rokov 1:84 a vo veku 50 rokov až 1:44. Aj keď pravdepodobnosť stúpa s vekom matky, 70 % detí s Downovým syndrómom sa narodilo ženám vo veku 35 rokov a menej, nakoľko najviac detí sa rodí matkám práve pod touto vekovou hranicou. Vyšší vek otca taktiež predstavuje rizikový faktor, avšak iba u žien starších ako 35 rokov.[28][84][25][85][86] Priemerne sa narodí jedno dieťa s Downovým syndrómom na 700 narodených detí. Pričom v závislosti od veku sa táto štatistika mení.
Ženy do 23 rokov – 1 z 2 000 pôrodov
Ženy do 30 rokov – 1 z 1 300 pôrodov
Ženy do 35 rokov – 1 zo 400 pôrodov
Ženy do 40 rokov – 1 z 90 pôrodov
Ženy do 45 rokov – 1 z 32 pôrodov
Ženy do 50 rokov – 1 z 8 pôrodov
Z toho vyplýva, že dieťa s Downovým syndrómom sa narodí len s malou pravdepodobnosťou – vo veku 20 rokov len s 0,05 %, vo veku 35 rokov 0, 25% a dokonca aj vo veku 45 rokov len s 3 % pravdepodobnosťou.
V minulosti zomieralo 75 % pacientov s DS pred pubertou a 90 % pred 25. rokom. V súčasnosti sa vďaka včasnej liečbe sprievodných ochorení priemerná dĺžka života predĺžuje. Ľudia s DS sa môžu dožiť 50 rokov a viac.
Samotné ochorenie lekári zatiaľ nevedia liečiť. Liečiteľné sú však sprievodné prejavy, ako srdcové chyby, poruchy zraku a ďalšie.
Downov syndróm sa môže vyskytnúť aj u zvierat. Ľudskému chromozómu 21 zodpovedá u ľudoopov chromozóm 22, a preto jeho trizómia spôsobuje DS. Tento stav bol pozorovaný u šimpanza učenlivého v roku 1969 a orangutana bornejského v roku 1979, avšak ani jeden z nich nežil veľmi dlho. Kanako, šimpanz učenlivý narodený okolo roku 1993 v Japonsku, sa stal najdlhšie známym príkladom DS u zvierat. Kanako má rovnaké príznaky, ktoré sa bežne vyskytujú u ľudí s DS. Incidencia DS u šimpanzov nie je známa, avšak je pravdepodobné, že by mohla byť približne rovnaká ako u ľudí.[87][88]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
