Bezpilotné lietadlo (niekedy UAV z anglického unmanned aerial vehicle alebo aj dron[1] z anglického drone, iné názvy pozri nižšie) je lietadlo (v širšom zmysle), ktoré je určené na prevádzku (resp. je spôsobilé lietať) bez prítomnosti pilota na palube [2][3][4]. Zahŕňa autonómne lietadlo (t.j. predprogramované bezpilotné lietadlo neriadené pilotom), diaľkovo riadené lietadlo (t.j. bezpilotné lietadlo riadené z riadiacej stanice, ktorá nie je na palube lietadla) a model lietadla (t.j. bezpilotné lietadlo používané len na športové, súťažné alebo rekreačné účely) [2]. Bezpilotné lietadlo býva vybavené najmä systémami na zber informácií (napr. kamera) a/alebo zbraňovými systémami a môže sa používať na vojenské alebo civilné účely. [5]
Niektoré definície bezpilotného lietadla z definície vylučujú modely lietadla s hmotnosťou do 20 kg [4], iné vylučujú všetky modely lietadla [6][7] , iné vylučujú lietadlá bez pohonu (t.j. klasické balóny a nemotorové klzáky) a prípadne aj upútané lietadlá [8][9], iné definíciu obmedzujú len na letúne a helikoptéry [10], ďalšie zas len na diaľkovo ovládané bezpilotné lietadlá [11] a ďalšie len na vojenské lietadlá [12]. Niekedy sa výslovne zdôrazňuje, že definícia bezpilotného lietadla nezahŕňa strely s plochou dráhou letu [9][8], inde sa naopak uvádza, že definične je prechod k strelám s plochou dráhou letu plynulý [13].
Bezpilotné lietadlo (UAV) je hlavnou súčasťou bezpilotného leteckého systému (UAS) – pozri nižšie. Občas sa ale bezpilotné lietadlo (UAV) nesprávne stotožňuje s bezpilotným leteckým systémom (UAS) [14].
Názvy
UAV
Anglické názvy bezpilotného lietadla sú: unmanned aerial vehicle (UAV)[15], unmanned air vehicle (UAV)[16], uninhabited aerial vehicle (UAV)[15], unmanned aircraft (UA)[3], pilotless aircraft[17], drone[18].
Slovenské názvy bezpilotného lietadla sú: bezpilotné lietadlo[2][10][19], lietadlo spôsobilé lietať bez pilota[20][2], bezpilotný vzdušný prostriedok[21][22], bezpilotné lietajúce zariadenie[23][24][16], bezpilotné letecké zariadenie[25], bezpilotný (lietajúci) prostriedok[26][27][28], bezpilotný letecký prostriedok[29], dron (drón, dróna)[30], UAV[2][24]. Podľa názoru z Jazykovej poradne SME by sa výraz bezpilotný mohol nahradiť aj výrazmi bezpilotový alebo bezposádkový[31].
Názvy diaľkovo ovládaného bezpilotného lietadla sú aj:
angl. remotely piloted aircraft (RPA)[3] – po slovensky: diaľkovo riadené lietadlo[2], diaľkovo ovládané lietadlo[32], diaľkovo pilotované lietadlo[33],
angl. remotely piloted vehicle (RPV)[34] - po slovensky: diaľkovo ovládaný letecký prostriedok[35], diaľkovo riadené lietajúce zariadenie[36] (Poznámka: „Remotely piloted vehicle“ je v širšom zmysle (nepresne) synonymum bezpilotného lietadla (teda zahŕňa aj autonómne riadené lietadlá)[17] a v ešte širšom zmysle je to synonymum výrazu dron v jeho najširšom ponímaní [teda vo význame: bezpilotné lietadlo+ podobná loď + podobný pozemný prostriedok[37]] – pozri aj dron)
angl. unmanned aerial vehicle (UAV) v užšom zmysle[11] - slovenské ekvivalenty pozri vyššie
UAS
Bezpilotný letecký systém je definovaný ako bezpilotné lietadlo plus jeho riadiaca stanica na zemi plus akýkoľvek ďalší prvok nevyhnutný na umožnenie jeho letu (ako napríklad komunikačné spojenie a zariadenie na vypustenie a návrat)[38][11][3]. Občas sa ale bezpilotný letecký systém nepresne stotožňuje s bezpilotným lietadlom[39].
Anglické názvy bezpilotného leteckého systému sú: unmanned aerial system (UAS)[15], unmanned aircraft system (UAS)[3] , unmanned aircraft vehicle system (UAVS)[40].
Slovenské názvy bezpilotného leteckého systému sú: bezpilotný letecký systém[41] , letecký bezpilotný systém[42], bezpilotný lietajúci systém[24], bezpilotný systém[38][32][43], systém leteckého dopravného prostriedku bez posádky[33], UAS.
Diaľkovo ovládaný bezpilotný letecký systém sa po anglicky volá aj remotely-piloted aircraft system (RPAS)[3]. Slovenské ekvivalenty tohto názvu sú: diaľkovo ovládaný letecký systém[32], diaľkovo riadený letecký systém[44], systém diaľkovo pilotovaných lietadiel[33], diaľkovo pilotovaný letecký systém[45].
Charakteristika
Prvé bezpilotné lietadlá slúžili na vojenské účely. Jedným z prvých použití bolo použitie teplovzdušných balónov bez ľudskej posádky vybavených náložami vo vojne Rakúsko-Uhorska proti Benátskej republike v roku 1849. Koncom 90. rokov 20. storočia sa objavuje prvé použitie bezpilotných lietadiel v civilnom sektore pre poľnohospodárske, lesnícke a prieskumné účely.[46] V roku 1899 na výstave v Madison Square Garden inžinier a vynálezca Nikola Tesla predviedol miniatúrne rádiom riadené plavidlo.[47]
V súčasnosti sa bezpilotné lietadlá (okrem modelov lietadiel) stále najviac používajú v armáde na prieskumné, monitorovacie a útočné účely. V civilnej oblasti sa používajú napr. na monitorovanie požiarov, policajné sledovanie, sledovanie hranice štátu, pátranie po osobách alebo na prieskum terénu, pri fotografovaní, laserovom 3D-skenovaní zo vzduchu.[43]
Jedna zo základných klasifikácií je podľa Eisenbeissa 2009, je založená primárne na hmotnosti lietadla [48]:
mikro-UAV: hmotnosť: < 5 kg, dosah: < 10 km , výška letu: < 150 – 300 m, výdrž: < 1 hodina
mini-UAV: hmotnosť: < 25-150 kg, dosah: < 10 km, výška letu: < 300 m , výdrž: < 1 hodiny
UAV so stredným doletom: hmotnosť: 50 – 250 kg, dosah: 30 – 70 km, výška letu: 3000 m, výdrž: 3-6 hodín
vysoko letiace UAV s dlhou výdržou: hmotnosť: >250 kg, dosah: >70 km , výška letu: > 3000 m, výdrž: > 6 hodín
ZAVRŠNIK, Aleš. Drones and Unmanned Aerial Systems (Legal and Social Implications for Security and Surveillance). [s.l.]: Springer, 2015. ISBN 978-3-319-23760-2. S.133.
Bundesministerium für Verkehr und digitale Infrastruktur: Kurzinformation über die Nutzung von unbemannten Luftfahrtsystemen. c. 2014. dostupné online s. 3
Integration of Civil Unmanned Aircraft Systems (UAS) in the National Airspace System (NAS) Roadmap [online]. FAA, 2013, [cit. 2017-06-01]. Dostupné online. s. 8
unmanned aerial vehicle in: LEONARD, Barry. Department of Defense Dictionary of Military and Associated Terms (As Amended Through April 2010). [s.l.]: DIANE Publishing, 2011. ISBN 978-1-4379-3820-3. S.494.
What is the difference between a Drone, a UAV and a UAS? [online]. uavinsider.com, [cit. 2017-06-01]. Dostupné online. Archivované 2017-05-25 z originálu.
remotely piloted vehicle in: KUMAR, Bharat; Dale DeRemer; MARSHALL, Douglas. An Illustrated Dictionary of Aviation. [s.l.]: McGraw Hill Professional, 2005. 752 s. ISBN 978-0-07-178260-9. S.539.
AGLO solutions (www.aglo.sk). Na leteckých dňoch SIAF okrem lietadiel aj pozemná vojenská technika [online]. Taktické krídlo Otta Smika VzS OS SR, [cit. 2017-06-01]. Dostupné online.
bezpilotní prostředek. In: Technický slovník naučný 1 A–Č. Praha: Encyklopedický dům, 200x. ISBN 80-7335-080-7. s. 228. (Poznámka: Tento zdroj rozlišuje medzi bezpilotným prostriedkom a bezpilotným lietadlom, pričom bezpilotné lietadlo zahŕňa len letúne a helikoptéry)
Ako sa preloží slovo "unmanned aerial vehicle" do slovenčiny: bezpilotný letecký prostriedok, alebo nepilotovaný letecký prostriedok?. SME(Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-06-01]. ISSN1335-4418.
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Nová éra letectva – Otvorenie trhu leteckej dopravy pre bezpečné a udržateľné používanie systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel na civilné účely“ .COM(2014) 207 final (2015/C 012/14), dostupné online , 2017-06-02
SPOLOČNÝ ZOZNAM VOJENSKÉHO MATERIÁLU EURÓPSKEJ ÚNIE (ktorý Rada prijala 14. marca 2016) (materiál, na ktorý sa vzťahuje spoločná pozícia Rady 2008/944/SZBP, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu) (ktorý aktualizuje a nahrádza Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie, ktorý Rada prijala 9. februára 2015) (SZBP), dostupné online , prístup 2017-06-02
COM(2017) 78 final - SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE - o pokrok[r]u dosiahnutom v rámci Európskej kapacity pre reakcie na núdzové situácie a o pretrvávajúcich nedostatkoch, dostupné online , prístup 2017-06-03
Tematické celky z predmetu „hospodárska úprava lesov“ na štátne skúšky pre akademický rok 2016/2017, študijný program „geoinformačné a mapovacie techniky v lesníctve“, II. stupeň, dostupné online [nefunkčný odkaz], prístup 2017-05-30
SLÁDEK, Ján. Drony a ich využitie v geovednom výskume – text k prednáške [online]. fyzickageografia.sk, 2015, [cit. 2017-06-01]. Dostupné online. s. 3, 4