Deuteronómium (iné názvy: Kniha Deuteronómium, (Kniha) Deuteronomium, Piata Mojžišova kniha, Piata kniha Mojžišova[pozn 1]; gr. Δευτερονόμιον - Deuteronomion - druhý zákon; skratka spravidla Dt alebo 5M), po hebrejsky Dvarim alebo Devarim[1] (דברים, doslova Slová[pozn 2]), je piata kniha Tóry (Pentateuchu) a hebrejskej Biblie (židovského Tanachu a kresťanského Starého zákona). Vznikla v Izraeli pred rokom 621 pred Kr.. Názov má znamenať opakovanie zákona po druhýkrát a nie druhý zákon (v poradí).
Kniha obsahuje zhrnutie Božieho zaobchádzania s Izraelcami od ich vyjdenia z egyptského otroctva, Mojžišove napomenutia Izraelitom a jeho posledné organizačné pokyny pred ich vstupom do Kanaánu.
Za jej autora je tradične považovaný Mojžiš, keďže celá kniha je koncipovaná ako zbierka Mojžišových rečí k Izraelcom, ktoré mal na konci štyridsaťročného putovania po púšti.
Podľa liberálnych teórií vzniku Pentateuchu táto kniha pôvodne nepatrila k Pentateuchu, ale ku knihám historickým, ktoré nasledujú po nej. Až neskôr sa stala zakončením kníh Zákona a úvodom do šiestich nasledujúcich historických kníh, medzi ktorými má strategickú polohu.
Biblickí vedci sa domnievajú, že Deuteronómium je práve tou knihou, ktorú našiel kňaz Chilkija v Jeruzalemskom chráme, a na základe ktorej začala Joziášova náboženská reforma (2 Kr 22,8).
V Novom zákone sa Ježiš často odvoláva na predpisy z tejto knihy (napr. Mt 4,4.7.10; Mk 12,28-30 atď.).
Obsah
Skladá sa z niekoľkých častí, ktoré na seba voľne nadväzujú. Izraeliti sa nachádzajú na Moábskej pláni, tesne pred riekou Jordán, ktorá ich oddeľuje od Kanaánu. V podstate všetci sú nová generácia, ktorá priamo nezažila egyptské otroctvo a Božie spásne skutky na počiatku ich putovania. Mojžiš stručne opakuje udalosti posledných 40 rokov od vyjdenia z Egypta a zdôrazňuje Božie milosrdenstvo a opateru. Opakuje a vysvetľuje aj zmluvu, ktorej sa stali účastní a povinnosť dodržiavať Božie zákony a právne predpisy. Kniha predpovedá upadnutie Izraelcov do modlárstva a následný Boží trest. Následne však ubezpečuje o pretrvávajúcej Božej ochote odpustiť tým, ktorí to oľutujú a zmenia sa. V závere knihy Mojžiš umiera a jeho nástupcom sa stáva Jozue.
Štruktúra knihy
- 1 – 3: zhrnutie doterajšieho putovania
- 4,1 – 4,43: varovanie pred modloslužbou
- 4,44 – 11,32: Desatoro a „komentár na prvé prikázanie“
- 12,1 – 28,68: deuteronomický zákonník (vrátane požehnania a zlorečenia)
- 28,69 – 32,47: obnova zmluvy medzi Izraelom a Bohom
- 32,48 – 34,12: prevedenie právomoci Józuovi a Mojžišova smrť
Historicita
Názory na vznik a autorstvo tejto knihy sa podobne ako pri iných knihách Pentateuchu (a biblických knihách celkovo) výrazne líšia. Všetci uznávajú, že kniha, ak aj vznikla veľmi skoro a väčšina jej materiálu pochádza naozaj priamo od Mojžiša, neskôr musela byť doplnená o niektoré pasáže. Myslí sa najmä záverečná pasáž informujúca o Mojžišovej smrti a niektoré vysvetľujúce poznámky uprostred textu.
Konzervatívni biblickí vedci aj v súčasnosti presadzujú názor, že kniha svojím štýlom, obsahom i celkovou koncepciou zodpovedá vzniku vo veľmi skorej dobe a pochádza od Mojžiša. V jeho dobe bolo písmo všeobecne známe a rozšírené. On sám mal výborné vzdelanie, ktoré získal v mladosti v Egypte ako člen faraónovej rodiny, keď sa pripravoval na predpokladanú štátnickú a diplomatickú kariéru. V knihe sa výslovne pri viacerých príležitostiach uvádza, že Mojžiš zapisoval rôzne udalosti a Božie slová. Neboli teda prenechané len ľudskej pamäti a ústnemu tradovaniu. Je veľmi pravdepodobné, že celý Pentateuch opatrovali starší Izraeliti (kňazi?), ktorí ostali verní Jahvemu i v dobách náboženského úpadku a rozšírenia polyteizmu a modlárstva.[2]
Liberálni biblickí vedci nadväzujú aj dnes na teórie vzniku Pentateuchu, ktoré k vrcholu doviedol v 19. storočí Julius Wellhausen. Tieto teórie vznikli na základe niekoľkých pozorovaní a predpokladov, napríklad, že v knihách sa vyskytujú rôzne opakovania alebo protirečenia, že v Mojžišovej dobe nebolo známe písmo, že Božie meno sa vyskytuje v niekoľkých verziách (Jahve, Elohim), že príbehy boli tradované ústne a len postupne spájané, že predpoveď upadnutia Izraelcov do modlárstva v závere knihy, nie je predpoveď, ale len neskôr zaznamenaná historická udalosť židovskými učencami, ktorí sa snažili povzniesť národ k dodržiavaniu Božieho zákona.
Podľa týchto teórií vytvorenie tohto spisu zabralo 2 storočia. Prvá časť bola napísaná v 8. stor. pred Kr. v Severnom kráľovstve (tj. Izraelskom), v 7. stor. pred Kr. sa pokračovalo v Južnom a posledná časť bola napísaná v 6. stor. pred Kr. v babylonskom zajatí (exile) Izraelitov.
Prvá, základná čiastka (Dt 12-25) bola podľa liberálnych teórií vzniku Pentateuchu po páde Samárie a Severného kráľovstva prenesená do Južného (tj. Júdskeho) a uložená do Jeruzalemského chrámu. Za vlády dvoch bezbožných kráľov (Manasses (Menaše) a Amon) sa na spis zabudlo. Tento bol objavený roku 622 pred Kr., v osemnástom roku panovania kráľa Joziáša pri oprave chrámu a stal sa základom náboženskej reformy tohto kráľa.
Za jadro knihy Deuteronómium a súčasne jej najstaršiu časť považujú 12.-25. kapitolu (Dt 12-25). Tie obsahujú zákon (Deuteronomický zákon), a preto sa na ne kladie najväčší dôraz. Ide najmä o kultové, kráľovské a vojenské zákony. Kniha bola potom doplnená o tzv. exortatívne (povzbudzujúce) čiastky, ktoré sú blízko pri zákone. Sú to kapitoly 6.-11. (Dt 6-11) a 26.-28. (Dt 26-28). Tzv. vonkajšia časť, 1.-5. a 29.-34. kapitola (Dt 1-5 a Dt 29-34) zachytáva históriu židovstva od okamihu odchodu z Chórebu v podaní Mojžišovej predsmrtnej reči.
Deuteronómium a aj iné aj iné knihy Starého zákona (Jozue, Kniha Sudcov, 1. - 2. kniha Samuelova, 1. - 2. kniha Kráľovská) sú pripisované tzv. deuteronomistickej škole. Táto pisárska škola asi pôsobila počas babylonského exilu a tesne po ňom. Za svoj základ brala deuteronomický zákonník a na jeho základe popisuje dejiny izraelského národa.
Problematika je i dnes stále otvorená a intenzívne skúmaná.[3]
Teológia
Deutoronómium svojím obsahom a umiestnením v Starom zákone pripomína križovatku - sem vyúsťujú prvé štyri knihy a potom z nej vychádzajú knihy nasledujúce.
V knihe vystupuje do popredia 5 hlavných tém, ktoré sa opakujú ako refrén, a to:
- Jeden Boh
- Jeden národ
- Jedna zem
- Jeden zákon
- Jeden chrám
Popri nich sú tu aj vedľajšie témy ako vyvolenie, zmluva, požehnania a zlorečenia atď.
Tieto témy sú vysvetlené v niekoľkých základných bodoch:
- Zhrnutie celého putovania púšťou a opakované upozornenia na Božiu pomoc, bez ktorej by neboli prežili. Pripomenutie nevery a pokúšania ich otcov a napomínanie k pokore a viere v Hospodina.
- Zdôraznenie obojstrannosti záväzku uzatvorenej zmluvy. Boh si vybral Izraelcov za svoj ľud, dal mu svoj zákon a sľúbil starostlivosť a dobré veci. Úlohou ľudu je dodržiavať a plniť ustanovenia zákona.
- „Deuteronomistický dualizmus“ - Izraelcom je predložená cesta života a cesta smrti. Záleží len na nich či budú plniť zákon a žiť alebo sa odvrátia a zahynú. Boh ústami Mojžiša ich opakovane nabáda, aby si vybrali život.
Mojžišove reči k Izraelcom sú však skôr vyučujúce než právnické. Veľmi silne sa snaží poukázať na Božiu iniciatívnu a láskavú starostlivosť v každej chvíli ich putovania. Pripomína povinnosť poučovať o Božej láske preukázanej v minulosti a jeho právnych predpisoch svoje deti. Prikazuje napísať Božie zákony a predpisy na brány, aby boli všeobecne známe a každú chvíľu boli na očiach. Vymenúva požehnania pre tých, ktorí budú dodržiavať Božia prikázania a tresty pre tých, ktorí budú žiť zle.
V závere knihy predpovedá na základe Božieho oznámenia upadnutie Izraelcov do modlárstva a ich rozptýlenie do cudzích krajín. Oznamuje ale aj Božiu milosť, keď ich Boh očistí od ich neprávostí a opäť zhromaždí do krajiny, ktorú sľúbil ich otcom.[4]
Poznámky
- V slovenskom rímskokatolíckom vydaní sa používa názov Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova), v ekumenickom vydaní názov Deuteronómium - Piata Mojžišova kniha a v slovenskom evanjelickom vydaní je používaný názov Piata kniha Mojžišova - Deuteronomium
- Podľa prvého verša knihy: Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom…
Referencie
Pozri aj
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
