obec na Slovensku v okrese Detva From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Dúbravy sú obec na Slovensku v okrese Detva.
| Dúbravy | |
| obec | |
 Kostol Sedembolestnej Panny Márie | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Detva |
| Región | Podpoľanie |
| Časti | Hradná, Želobudza, Iviny |
| Nadmorská výška | 437 m n. m. |
| Súradnice | 48°35′15″S 19°22′10″V |
| Rozloha | 19,55 km² (1 955 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 959 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 49,05 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1626 |
| Starosta | Elena Grňová[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SME RODINA) |
| PSČ | 962 12 (pošta Detva) |
| ŠÚJ | 518379 |
| EČV (do r. 2022) | DT |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa obecného úradu |
Dúbravy 196 |
| E-mailová adresa | obec@dubravy.sk |
| Telefón | 045/54 59 520 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Dúbravy | |
| Webová stránka: dubravy.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec Dúbravy leží 5 km severozápadne od okresného mesta Detva a 7 km východne od obce Očová. Obec leží severne od hlavného dopravného koridoru Zvolen - Detva - Lučenec. Nachádza sa v poľnohospodárskej krajine na juhozápadných miernych svahoch úpätia masívu Poľany, vo východnej časti Slatinskej kotliny. Územie obce hraničí z východu s mestom Detva z juhu s obcou Vígľaš, zo severu a zo západu s obcou Očová.
Tradícia hovorí, že praobyvateľom a pravdepodobne i zakladateľom Dúbrav bol akýsi služobník na Vígľašskom hrade, ktorého pre neznáme milostné pletky prepustili, ale pre svoje zásluhy dostal od svojho pána rozsiahle pozemky na území terajších Dúbrav. Toto bol najvzdialenejší kút Vígľašského panstva, porastený dubmi a podľa toho dostala obec názov Dúbravy. Ako sa pomery ďalej vyvíjali, ani tradícia nezachovala. V roku 1826 už Dúbravy tvorili samostatnú obec. Celá obec sa rozkladala od kostola až po cintorín a mala asi tridsať domov. Od roku 1817 prispievala ako samostatná obec na spoločné výdavky obci Očová. Medzi tieto výdavky bol zahrnutý aj plat vtedajšieho notára.
V roku 1877-78 sa prevádzala komasácia a obyvatelia Húsovej boli prinútení presťahovať sa do Dúbrav, pretože ich pozemky ležali medzi pozemkami Vígľašského panstva. Osadzovali sa počnúc od kostola smerom k Očovej. Takto založili novú časť Dúbrav, ktorá bola nazvaná "Húsová". Od roku 1886 všetky administratívne záležitosti prechádzali cez Očovú a boli s ňou tesne späté.
Zvyčajne sa spájali s cirkevnými sviatkami a obradmi. Koledníci "betlehemci" obchádzali roztrúsené laznícke usadlosti niekoľko dní počas vianočných sviatkov. K veľkonočnej tradícii patrilo v Podpoľaní kúpanie dievčat studenou vodou. Súčasťou sadobného zvykoslovia boli špecifické odevy a jedlá pre túto príležitosť. K jarnej tradícii patrilo tiež stavanie a váľanie májov. Počas zimných večerov boli vo zvyku "páračky", susedia sa navštevovali, párali husacie perie a rozprávali veselé historky zo života.
Miestne akcie a podujatia Podpoľania sú dodnes úzko späté s ľudovými zvyklosťami.
Nielen v kroji, ale i vo zvykoch, obyčajoch i v samej povahe sa Dúbravci líšili od 0čovanov a mali i vtom svoju rázovitosť. V zime i v lete boli zapriahnutí v práci a na sviatky najmä na Štefana o Vianociach si veselo zaspievali. Ku zvláštnym zvykom, ktoré sme málokde videli sa počítali tunajšie zvyky veľkonočné. Na zelený štvrtok sa zhromaždili všetci chlapci dediny na jednom konci obce a jeden za druhým s rapkáčom v ruke išli dedinou a miesto zvonenia klepkali. Na veľkonočný pondelok tu bývala hromadná oblievačka a po nej veselý tanec so spevom.
Ani Dúbravy neboli ušetrené od tejto pohromy. 1. augusta 1914 bola vyhlásená mobilizácia, všetci vojnopovinní nastúpili na front. Do konca roka odišlo zo svojich domovov 23 mužov, do konca r. 1915 to bolo spolu 79 mužov. Zásobovacie pomery počas vojny neboli najhoršie, nakoľko boli ľudia každoročne v lete i včas potreby zamestnaní pri vígľašskom veľkostatku a takto si zaobstarávali potrebné veci k živobytiu.
Táto vojna poznačila obec najviac, mnohí boli vzatí do zajatia. Vrátili sa všetci zajatí vojaci zo Slovenského Národného Povstania. Zo zaistenia sa nevrátili 15 občania rómskeho pôvodu, ktorých Nemci odviezli na neznáme miesto. Celý rok 1945 doniesol obyvateľom mnoho zármutku, nenahraditeľné škody finančné i morálne. Obyvateľstvo usilovne pracovalo, aby čím skôr postavilo svoje zničené a zdranované domovy.
