americký hokejista From Wikipedia, the free encyclopedia
Craig Anderson (* 21. máj 1981, Park Ridge, Illinois, USA) je bývalý americký hokejový brankár, ktorý naposledy pôsobil v tíme Buffalo Sabres v National Hockey League.
|
Craig Anderson | |
 | |
| Štátna príslušnosť |  USA |
| Narodenie | 21. máj 1981 (43 rokov), Park Ridge, Illinois, USA |
| Pozícia | brankár |
| Lapačka | ľavá ruka |
| Výška a váha | 188 cm, 84 kg |
| Tím | Buffalo Sabres (NHL) |
| Bývalé tímy | Ottawa Senators (NHL) Colorado Avalanche (NHL) |
| NHL draft | 3. kolo, 77. celkovo, 1999, Calgary Flames 3. kolo, 73. celkovo 2001, Chicago Blackhawks |
| Aktívna činnosť | 2001 – súčasnosť |
Preslávil sa najmä svojím pôsobením v tíme Ottawa Senators, kde pôsobil deväť rokov (2011 – 2020).
V roku 2017 získal Bill Masterton Memorial Trophy za svoje majstrovstvo a oddanosť hokeju. V sezóne pomohol Ottawe postúpiť do finále konferencie napriek tomu, že v jej polovici odišiel tráviť čas so svojou ženou Nicholle, ktorej bola diagnostikovaná rakovina.[1]
V roku 2001 bol vyhlásený za najlepšieho brankára elitnej kanadskej juniorskej ligy Ontario Hockey League.
Draftovaný bol dvakrát. Najskôr v roku 1999 tímom Calgary Flames (nedohodli sa však na vstupnom kontrakte) a následne v roku 2001 tímom Chicago Blackhawks (kde podpísal vstupný kontrakt).
Spojené štáty reprezentoval na dvoch turnajoch Majstrovstiev sveta (2006, 2008), ani na jednom však nezískal medailu.[2]
Na drese nosil číslo 41 alebo 31.
Anderson hokejovo vyrastal v Chicagu, kde pôsobil v niekoľkých juniorských tímoch ako Jets alebo Freeze. Prvou výraznou skúškou jeho schopností bol jeho presun do elitnej kanadskej juniorskej ligy Ontario Hockey League, kde od sezóny 1998/99 pôsobil v tíme Guelph Storm.
Dobrou výkonnosťou Anderson zaujal scoutov NHL a v roku 1999 bol v 3. kole (celkovo ako 77.) vybraný tímom Calgary Flames.
Nasledujúce dve sezóny odchytal na pozícii prvého brankára Guelph, pričom v každej sezóne svojho pôsobenia dokázal svoj tím dostať do Play-off. V sezóne 2000/01 tak dokonca získal cenu za najlepšieho brankára OHL. V 59 zápasoch si pripísal 30 výhier a 91,8% úspešnosť zákrokov.
Rokovania medzi Andersonom a Calgary však nedospeli k podpisu zmluvy, a tak sa Anderson vrátil medzi draftové prospekty. Na drafte 2001 po ňom z takmer totožného miesta siahli Chicago Blackhawks, s ktorými sa okamžite dohodol na vstupnom kontrakte.
Od sezóny 2001/02 už Anderson pôsobil v seniorskom hokeji. Chicago ho umiestnilo do záložného tímu Norfolk Admirals hrajúceho v American Hockey League, kde mal hokejovo dospieť. Vo svojej prvej sezóne Anderson ako náhradník za Michaela Leightona odchytal 28 zápasov s nelichotivou % úspešnosťou zákrokov 88,6% a iba 9 víťazstvami.
Situácia v bránkovisku Norfolku sa však zmenila v nasledujúcej sezóne 2002/03, v ktorej sa Andersonovi podarilo vyrovnať Leightonove čísla a privlastniť si porciu 32 zápasov. V tých jednoznačne zahviezdil, keď si pripísal 92,3% úspešnosť zákrokov a 15 výhier.
V sezóne 2002/03 Anderson zažil aj svoj NHL debut, keď najskôr 30. novembra v druhej tretine zápasu proti Los Angeles Kings vystriedal Jocelyna Thibaulta a následne 1. decembra nastúpil proti Mighty Ducks of Anaheim na svoj prvý štart (ten Chicago prehralo 2:3, Anderson urobil 23 zákrokov). Do konca sezóny sa predstavil celkovo v 6 zápasoch NHL, z ktorých ani jeden nevyhral a pripísal si len 85,6% úspešnosť zákrokov.
V nasledujúcej sezóne 2003/04 Anderson znova začínal v Norfolku, kde sa predstavil v 37 zápasoch s udržaním si 91,4% úspešnosti zákrokov. Kvôli turbulentnej situácii v bránkovisku Blackhawks bol však znova povolaný do prvého tímu, kde tentokrát odchytal až 21 zápasov, z ktorých vyhral 6. Jeho % úspešnosť zákrokov sa zlepšila, keď napokon ostala vo výške 90,5%. Na záver sezóny sa ešte vrátil do Norfolku, kde odchytal 5 zápasov v Play-off so ziskom 2 výhier a 92,0% úspešnosti zákrokov.
V sezóne 2004/05 sa sezóna v NHL odložila kvôli Lockoutu a Anderson ju celú strávil v Norfolku, kde však nedostával veľa priestoru. To bolo spôsobené najmä návratom Michaela Leightona, ktorý sa taktiež rozhodol sezónu tráviť v Norfolku. Anderson nakoniec v 15 zápasoch získal 92,9% úspešnosť zákrokov a 1,83 priemer inkasovaných gólov. Norfolk si ho znova vybral aj do Play-off, kde odchytal 6 zápasov a udržal si 92,5% úspešnosť zákrokov.
Pred sezónou 2005/06 tak bolo jasné, že Anderson by už mal byť pripravený na vstup do NHL, a tak ho vymenovali na miesto brankárskej dvojky za ruským brankárom Nikolajom Chabibulinom. Anderson však Chicago sklamal a po tom čo v 29 zápasoch získal iba 6 výhier a 88,6% úspešnosť zákrokov bol 19. januára zapísaný na waiver listinu, z ktorej si ho vybral tím Boston Bruins. Bez toho aby za Bruins odohral jediný zápas bol znova zapísaný na waiver listinu, odkiaľ si ho 31. januára stiahol tím St. Louis Blues. St. Louis ho však taktiež zapísalo na waiver listinu odkiaľ si ho 3. februára znova stiahlo Chicago Blackhawks. Sezónu teda dokončil v rovnakom klube.[3]
Po tom čo sa Chicago znova nedokázalo prebojovať do Play-off sa Anderson zúčastnil Majstrovstiev sveta 2006, kde zaujal post prvého brankára. V 5 zápasoch získal 5 výhier, 1 čisté konto a 90,8% úspešnosť zákrokov. Na medailu to však nestačilo a tím USA vypadol už vo štvrťfinále.
24. júna 2006 Chicago vzdalo snahu začleniť Andersona do zostavy a vymenilo ho za výber v 6. kole draftu 2008 do tímu Florida Panthers.
Po odchode dlhoročnej jednotky Roberta Luonga stavila Florida v bránkovisku na ostrieľaného veterána Eda Belfoura a do pozície dvojky dosadila Alexa Aulda, ktorého získala v rámci výmeny za Luonga. Anderson bol organizáciou Panthers vnímaný ako tretí brankár. Sezónu 2006/07 teda začínal v AHL, kde obliekal dres tímu Rochester Americans. Odchytal 34 zápas, v ktorých si pripísal 23 výhier a 91,9% úspešnosť zákrokov a s Rochestrom postúpil do Play-off, kde však vypadli v prvom kole. Na 5 zápasov bol odskúšaný aj v prvom tíme Panthers, keďže Auldove výkony boli hlboko pod tým ako sa od neho očakávalo. Anderson predviedol solídne výkony, keď si udržal až 93,1% úspešnosť zákrokov.
V lete 2007 sa Florida snažila oživiť svoje bránkovisko, a tak nepredĺžila zmluva ani s Belfourom ani s Auldom. Do pozície jednotky sa postavil skúsený Tomáš Vokoun a Anderson bol vnímaný ako nový náhradník. Túto pozíciu sa mu podarilo v 17 zápasoch potvrdiť, keď zaknihoval 2,25 priemer inkasovaných gólov na zápas a až 93,5% úspešnosť zákrokov.
Po sezóne, v ktorej Florida predĺžila niekoľkoročné čakanie na Play-off sa Anderson zúčastnil Majstrovstiev sveta 2008, kde sa však predstavil iba v dvoch zápasoch a pripísal si nepeknú 71,4% úspešnosť zákrokov.
V sezóne 2008/09 pokračoval v Tandeme s Vokounom. Tentokrát odchytal až 34 zápasov, čo bolo jeho dovtedajšie kariérne maximum, v ktorých si pripísal 15 výhier a 92,4% úspešnosť zákrokov. Začalo sa teda špekulovať o tom, že Anderson je pripravený na rolu jednotky.
V lete 2009 Andesonovi s Floridou vypršal kontrakt a Panthers sa rozhodli upísať si nového náhradníka - Scotta Clemmensena.
1. júla 2009 Anderson podpísal dvojročný kontrakt s tímom Colorado Avalanche v hodnote 3,625 miliónov amerických dolárov.[4] Colorado sa trápilo s brankárskou dvojicou Peter Budaj a Andrew Raycroft a potrebovalo nového prvého brankára.
Experiment s Andersonom sa podaril a v sezóne 2009/10 sa Anderson etabloval medzi najlepších brankárov ligy. Odchytal až 71 zápasov (Petra Budaja pustil iba do 15-tich), z ktorých 38 vyhral a udržal si 91,7% úspešnosť zákrokov. Ozdobou jeho výkonu bolo aj 7 čistých kont. V záverečnom hlasovaní o Vezina Trophy pre najlepšieho brankára, skončil na 4. mieste (ocenenie v tom roku získal Ryan Miller).[5]
Sezóna 2010/11, druhá z kontraktu, bola však pre Andersona nešťastná. Jeho výkonnosť sa rapídne prepadla. Odchytal len 33 zápasov a pripísal si 89,7% úspešnosť zákrokov. O miesto v bránkovisku sa delil s Petrom Budajom, ktorý sa postupne vrátil na post jednotky.
18. februára 2011 sa Colorado rozhodlo Andersona vymeniť do tímu Ottawa Senators. Ako protihodnotu dostali mladého kanadského brankára Briana Elliota.
Sezónu 2010/11 Anderson dochytal v Ottawe, kde sa vrátil k výkonom z posledných sezón. Ottawa sa tak po tom čo vymenila Elliota, ktorý zastával post jednotky, vrátila k stabilite v bránkovisku (tá zmizla s odchodom Raymonda Emeryho). Anderson odchytal ešte 18 zápasov, v ktorých si udržal 93,9% úspešnosť zákrokov a získal 11 výhier. Zachránil tak svoju reputáciu pred podpisom novej zmluvy, ktorú s ním Ottawa podpísala ešte 21. marca 2011. Kontrakt vo výške 12,750 milióna dolárov stvrdili na obdobie štyroch rokov.
Anderson sa na obdobie nasledujúcich rokov stal skutočne stabilnou jednotkou tímu. Už v sezóne 2011/12 odchytal 63 zápasov, z ktorých vyhral 33 a Ottawu priviedol do Play-off, kde však v prvom kole nedokázali poraziť New York Rangers, ktorí ich porazili 3:4 na zápasy. Anderson v sérii exceloval, keď si pripísal až 93,3% úspešnosť zákrokov.
Ďalšou úspešnou sezónou pre Andersona bola rokovaniami o novej kolektívnej zmluve skrátená sezóna 2012/13, v ktorej stihol odchytať len 24 zápasov, ale s ohurujúcimi číslami ako 1,69 priemer inkasovaného gólu na zápas a 94,1% úspešnosťou zákrokov. Ottawa sa znova dostala do Play-off, kde však po porážke Montrealu Canadiens v prvom kole, prehrali v druhom kole s Pittsburghom Penguins 1:4 na zápasy. Anderson sa zúčastnil všetkých 10 stretnutí a udržal 91,8% úspešnosť zákrokov. V hlasovaní o Vezina Trophy sa znova umiestnil na štvrtom mieste (víťazom sa stal Sergej Bobrovskij).
V sezóne 2013/14 zažil Anderson jemný výkonnostný prepad, keď síce odchytal 53 zápasov, ale jeho priemer inkasovaného gólu prvýkrát v drese Ottawy presiahol úroveň 3,0. % úspešnosť zákrokov sa zastavila na 91,1. Ottawa sa do vyraďovacích bojov nedostala.
V sezóne 2014/15 Andersona sužovalo zranenie ruky, ktoré ho vyradilo z veľkej porcie zápasov.[6] Stihol odchytať iba 35, v ktorých si však počínal dobre. Zneškodnil 92,3% súperových striel a priemer inkasovaných gólov sa vrátil na hodnotu 2,49. V bránkovisku ho zastúpil náhradník Andrew Hammond, ktorý mimoriadne zažiaril a zopakoval Andersonov výkon spred dvoch sezón (24 zápasov, 94,1% úspešnosť zákrokov). Ottawe sa vďaka výkonom oboch brankárov podarilo kvalifikovať do Play-off, kde sa na 4 zápasy do bránky postavil aj Anderson. Ani jeho výborné výkony (0,97 priemer inkasovaných gólov na zápas a 97,2% úspešnosť zákrokov) nestačili na Montreal Canadiens a Senators prehral 2:4 na zápasy.
25. augusta 2015 Ottawa, spokojná s výkonmi Andersona, predĺžila jeho kontrakt o ďalšie tri roky v hodnote 12,6 milióna amerických dolárov.
V sezóne 2015/16 sa Anderson predstavil znova až v 60 dueloch, z ktorých 31 výhier nestačilo na postup do Play-off. Anderson si pripísal 91,6% úspešnosť zákrokov.
V októbri 2016 bol Andersonovej žene Nicholle Anderson diagnostikovaný vzácny druh rakoviny (nasopharyngeal carcinoma). Anderson sa rozhodol dočasne pozastaviť svoju kariéru a venovať sa svojej rodine. V máji 2017 Nicholle na sociálnej sieti Twitter informovala, že sa jej podarilo vyliečiť.[7]
Anderson počas sezóny 2016/17 odchytal 40 zápasov, v ktorých si pripísal 92,6% úspešnosť zákrokov. Vďaka výraznej pomoci náhradníka Mika Condona sa podarilo Ottawe postúpiť do Play-off, kde už Anderson čakajúci na výsledky testov svojej ženy podával mimoriadne výkony a podceňovaný tím dostal až do finále konferencie, kde napokon podľahli Pittsburghu Penguins 3:4 na zápasy.
Andersonovi bola po sezóne udelená Bill Masterton Memorial Trophy za oddanosť hokeju.
Od sezóny 2017/18 sa Andersonova výkonnosť trvalo znížila. Odchytal síce ešte 58 zápasov, jeho priemer inkasovaného gólu na zápas však vystúpil na maximum v rámci jeho pôsobenia Ottawy (3,32) a jeho % úspešnosť zákrokov bola taktiež najnižšia od sezóny 2005/06 (89,8%).
Tím Ottawy sa presúval do fázy prestavby a Andersonovi ponúkol dvojročné predĺženie kontraktu v hodnote 9,5 milióna dolárov.
Anderson, ktorý už patril medzi najstarších brankárov ligy však nedokázal obnoviť svoje výkony a jeho posledná sezóna v roly jednotky Senators bol ročník 2018/19. Tu odchytal 50 zápasov, z ktorých vyhral len 17 a pripísal si 90,3% úspešnosť zákrokov. Ottawa sa do Play-off druhý rok po sebe neprebojovala.
Poslednou sezónou v drese Senators bola pre neho sezóna 2019/20, kde bol však z bránky vytláčaný Andersom Nilssonom a Marcusom Hogbergom. V sezóne, ktorú skrátila pandémia COVID-19 zasiahol do 34 duelov, z ktorých vyhral 11 a pripísal si 90,2% úspešnosť zákrokov.
Po vypršaní kontraktu sa Ottawa rozhodla investovať do mladých perspektívnych brankárov v organizácii a po deviatich rokoch sa rozlúčila s budúcou legendou klubu.
Anderson bol počas sezóny 2020/21 neobmedzeným voľným hráčom a vládla všeobecná špekulácia o konci jeho kariéry. V januári 2021 však po tom, čo Henrik Lundqvist ukončil kariéru, hľadal tím Washington Capitals tretieho brankára k dvojici Vítek Vaněček a Ilja Samsonov. S Andersonom sa dohodli na ročnom kontrakte v hodnote 700 000 dolárov.
Anderson v základnej časti odchytal iba 4 zápasy, v ktorých však dokázal, že dokáže ešte stále byť cenným brankárom pre svoj tím. Zasiahol aj do 2 zápasov v Play-off, kde si pripísal 92,9% úspešnosť zákrokov.
Po sezóne sa Washingtonu vyriešila brankárska otázka a Anderson sa stal znova neobmedzeným voľným hráčom.
28. júla 2021 Anderson podpísal, už ako 40-ročný, jednoročný kontrakt v hodnote 700 000 amerických dolárov s tímom Buffalo Sabres.
Buffalo, ktoré sa nachádzalo v hernej kríze potrebovalo jednorazovo vyriešiť situáciu v bránkovisku kým si nepripraví pôdu pre svoju budúcu jednotku Ukka Pekka Lukkonena. Anderson sa tak vo veku 40 rokov stal znova prvým brankárom tímu NHL. Aj napriek tomu, že priebeh sezóny 2021/22 mu skomplikovalo zranenie boku. Aj napriek tomu odchytal 31 zápasov, v ktorých si pripísal 89,7% úspešnosť zákrokov a 17 výhier.[8]
Na konci sezóny 2021/22 zvažoval koniec svojej profesionálnej kariéry, ktorý však 28. júla zamietol a podpísal ďalší ročný kontrakt s Buffalom. V sezóne 2022/23 tak bol náhradníkom Lukkonena.[9] 14. apríla 2023 po poslednom zápase sezóny oznámil ako najstarší hráč sezóny ukončenie svojej hráčskej kariéry.[10]
| Sezóna | Tím | Z | V | P | PP | GAA | SV% | SO |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2002/03 | Chicago Blackhawks | 6 | 0 | 3 | 2 | 4,00 | 85,6% | 0 |
| 2003/04 | Chicago Blackhawks | 21 | 6 | 14 | 0 | 2,84 | 90,5% | 1 |
| 2005/06 | Chicago Blackhawks | 29 | 6 | 12 | 4 | 3,32 | 88,6% | 1 |
| 2006/07 | Florida Panthers | 5 | 1 | 1 | 1 | 2,21 | 93,1% | 0 |
| 2007/08 | Florida Panthers | 17 | 8 | 6 | 1 | 2,25 | 93,5% | 2 |
| 2008/09 | Florida Panthers | 34 | 15 | 7 | 5 | 2,71 | 92,4% | 3 |
| 2009/10 | Colorado Avalanche | 71 | 38 | 25 | 7 | 2,63 | 91,7% | 7 |
| 2010/11 | Colorado Avalanche | 33 | 13 | 15 | 3 | 3,28 | 89,7% | 0 |
| Ottawa Senators | 18 | 11 | 5 | 1 | 2,05 | 93,9% | 2 | |
| 2011/12 | Ottawa Senators | 63 | 33 | 22 | 6 | 2,83 | 91,4% | 3 |
| 2012/13 | Ottawa Senators | 24 | 12 | 9 | 2 | 1,69 | 94,1% | 3 |
| 2013/14 | Ottawa Senators | 53 | 25 | 16 | 8 | 3,00 | 91,1% | 4 |
| 2014/15 | Ottawa Senators | 35 | 14 | 13 | 8 | 2,49 | 92,3% | 3 |
| 2015/16 | Ottawa Senators | 60 | 31 | 23 | 5 | 2,78 | 91.6% | 4 |
| 2016/17 | Ottawa Senators | 40 | 25 | 11 | 4 | 2,28 | 92,6% | 5 |
| 2017/18 | Ottawa Senators | 58 | 23 | 25 | 6 | 3,32 | 89,8% | 2 |
| 2018/19 | Ottawa Senators | 50 | 17 | 27 | 4 | 3,51 | 90,3% | 0 |
| 2019/20 | Ottawa Senators | 34 | 11 | 17 | 2 | 3,25 | 90,2% | 0 |
| 2020/21 | Washington Capitals | 4 | 1 | 1 | 0 | 2,13 | 91,5% | 0 |
| 2021/22 | Buffalo Sabres | 31 | 17 | 12 | 2 | 3,12 | 89,7% | 0 |
| 2022/23 | Buffalo Sabres | - | - | - | - | - | - | - |
| 2009/10 | Colorado Avalanche | 6 | 2 | 4 | 0 | 2,62 | 93,3% | 1 |
| 2003/04 | Ottawa Senators | 7 | 3 | 4 | 0 | 2,01 | 93,3% | 1 |
| 2005/06 | Ottawa Senators | 10 | 5 | 4 | 0 | 3,01 | 91,8% | 1 |
| 2006/07 | Ottawa Senators | 4 | 2 | 2 | 0 | 0,97 | 97,2% | 0 |
| 2007/08 | Ottawa Senators | 19 | 11 | 8 | 0 | 2,34 | 92,2% | 2 |
| 2008/09 | Washington Capitals | 2 | 1 | 1 | 0 | 2,68 | 92,9% | 3 |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
