From Wikipedia, the free encyclopedia
Comet Interceptor (stíhačka komét) je robotická misia kozmickej sondy vedená Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), s plánovaným štartom v roku 2029. Sonda bude „zaparkovaná“ v libračnom bode L 2 Slnka a Zeme a zhruba tri roky pripravená na let k dlho periodickej kométe, ktorá sa objaví v jej dosahu.
Comet Interceptor | |
prelet okolo kométy | |
Prevádzkovateľ | ESA / JAXA |
---|---|
Dátum štartu | 2028 |
Nosná raketa | Ariane 6-2 |
Kozmodróm | Guyanské stredisko pre vesmír |
Hlavným riešiteľom je Geraint Jones z Mullard Space Science Laboratory v Spojenom kráľovstve. Maximálne náklady na kozmickú sondu, bez vedeckých nástrojov a ceny štartu, sú stanovené na 150 miliónov EUR.[1]
Dlhodobé kométy majú vysoko excentrické obežné dráhy a periódu obehu v rozmedzí od 200 do tisíce rokov.[2] Zvyčajne sa objavujú iba mesiace pred tým, ako prejdú vnútornou Slnečnou sústavou a vrátia sa do vzdialených častí vonkajšej Slnečnej sústavy. To je príliš málo času na plánovanie a spustenie misie. Preto ESA bude „parkovať“ sondu Comet Interceptor na stabilnej halo orbite okolo L 2 bodu Slnko-Zem a čakať na zistenie vhodnej kométy, ktorú môže dosiahnuť a blízko nej preletieť.[3]
Misia Comet Interceptor je jedinečná v tom, že je navrhnutá tak, aby sa stretla s doteraz neznámym cieľom, pričom musí čakať 2 až 3 roky na cieľ, ktorý môže dosiahnuť s primeranou zmenou rýchlosti (delta-v) v rámci celkovej dĺžky misie približne 5 rokov.[3] [4] Základná konštrukcia je solárny elektrický pohon.
Nájdenie vhodnej kométy na prelet bude závisieť od pozemných pozorovacích prieskumov, ako sú Pan-STARRS, ATLAS alebo budúci Large Synoptic Survey Telescope (LSST).[1] V prípade, že nebude možné včas zachytiť dlhodobú kométu, preskúma záložnú krátkodobú kométu (napríklad: 73P/Schwassmann-Wachmann).[3] Existuje tiež možnosť zachytiť medzihviezdny objekt prechádzajúci cez slnečnú sústavu, ak to umožní dynamika obežnej dráhy.[5][6]
Hlavným cieľom misie je „preskúmať novú kométu vrátane jej povrchového zloženia, tvaru, štruktúry a zloženie plynovej kómy“.[7]
Comet Interceptor sa vyvíja ako prvá misia ESA triedy Fast (F-class) programu Cosmic Vision. Misiu plánuje a rozvíja konzorcium, ktoré zahŕňa ESA a japonskú vesmírnu agentúru JAXA.[3] Comet Interceptor bude zdieľať nosič s vesmírnym teleskopom ARIEL ESA, ktorý bude tiež umiestnený v libračnom bode L2.[4] [6]
Aby skúmala cieľ z ešte väčšej blízkosti, niekoľko týždňov pred preletom okolo kométy vypustí hlavná sonda (sonda A) dve malé sondy (B1 a B2), pričom každá by niesla doplnkové užitočné vedecké zaťaženie a odobrala vzorky z komy.[8] Každá z troch sond bude skúmať zloženie plynov, tok prachu, hustotu, magnetické polia, interakciu plazmy a slnečného vetra, na vytvorenie trojrozmerného profilu oblasti okolo kométy.[9]
Sonda | Agentúra | Užitočné vedecké zaťaženie[7] |
---|---|---|
A | ESA | CoCa: Viditeľný/takmer infračervený snímač MIRMIS: NIR/termálne IR spektrálne zobrazovacie zariadenie DFP: Prach, polia a plazma |
B1 | JAXA | HI: zobrazovač vodíka Lyman-alfa PS: Plazma Suite WAC: širokouhlý fotoaparát |
B2 | ESA | OPIC: Optický zobrazovač komét (Vis/IR) MANIaC: Hmotnostný analyzátor neutrónov a iónov v kométach (hmotnostný spektrometer) EnVisS: Celý mapovateľ kómy viditeľného neba DFP: Prach, polia a plazma |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.