From Wikipedia, the free encyclopedia
Christopher Columbus „Chris“ Kraft Jr. (* 28. február 1924, Phoebus – † 22. júl 2019, Houston) bol americký letecký inžinier, manažér a inžinier NASA. Pomáhal vybudovať štruktúru Riadiaceho strediska Mercury (Mercury Control Center) na Cape Canaveral, náplň jeho činnosti a letové pravidlá. Neskôr sa zapojil aj do stavby nového Strediska pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center) v texaskom Houstone.
Christopher C. Kraft Jr. | |
letecký inžinier, manažér a inžinier NASA | |
Chris Kraft v roku 1966 | |
Rod. meno | Christopher Columbus Kraft Jr. |
---|---|
Narodenie | 28. február 1924 Phoebus, Virgínia, USA |
Úmrtie | 22. júl 2019 (95 rokov) Houston, Texas, USA |
Zamestnanie | letový riaditeľ NASA riaditeľ Johnsonovho vesmírneho strediska |
Alma mater | Virginia Tech |
Rodičia | Vanda Kraftová (matka) Christopher C. Kraft Sr. (otec) |
Manželka | Betty Anne Kraftová (od r. 1950) |
Deti | 1 syn a 1 dcéra |
Odkazy | |
Commons | Christopher C. Kraft Jr. |
Narodil sa vo Phoebus v štáte Virgínia. Meno Christopher Columbus dostal po otcovi, ktorý sa narodil v predvečer 400. výročia objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom. Absolvoval Virginia Tech v Blacksburgu, kde v roku 1944 získal titul bakalár vied (Bachelor of Science) v leteckom inžinierstve. Potom nastúpil do Národného poradného výboru pre letectvo (National Advisory Committee for Aeronautics, NACA), čo bol predchodca NASA. Viac ako desať rokov pracoval v leteckom výskume, než bol v roku 1958 požiadaný, aby sa pripojil ku Space Task Group. Space Task Group bol malý tím, ktorý dostal za úlohu vyslať prvého Američana do vesmíru. Kraft bol pridelený do letového úseku a stal sa tak prvým letovým riaditeľom NASA. Počas jeho pôsobenia na tejto pozícii sa uskutočnilo niekoľko prelomových misií – prvý americký pilotovaný kozmický let, prvý pilotovaný orbitálny let, a prvý výstup do otvoreného vesmíru. Pod Kraftovým dohľadom vstúpila na scénu aj nová generácia letových riaditeľov, ktorí sa neskôr stali legendami, napríklad Glynn Lunney a Gene Kranz.
Po misiách Gemini VII a Gemini VI-A, ktoré sa uskutočnili v decembri 1965, Kraft odstúpil z pozície letového riaditeľa, aby sa mohol viacej sústrediť na program Apollo. Mal však pocit, že nie je v centre diania a so začiatkom programu Apollo očakával, že naďalej bude pôsobiť ako letový riaditeľ. Po tragickom požiari Apolla 1 na štartovacej rampe v januári 1967, počas ktorého zahynuli traja astronauti, Kraft neochotne priznal, že jeho manažérske povinnosti mu bránia v ďalšom pôsobení na pozícii letového riaditeľa, a tak túto funkciu definitívne opustil a sústredil sa na riadenie a plánovanie misií. V januári 1970 bol menovaný za zástupcu riaditeľa Strediska pilotovaných letov (dnešné Johnsonovo vesmírne stredisko) a 14. januára 1972 sa nakoniec stal jeho riaditeľom, čím nasledoval svojho mentora Roberta R. Gilrutha. Na tejto pozícii pôsobil až do roku 1982, kedy odišiel do dôchodku. Počas dôchodku poskytoval konzultačné služby viacerým spoločnostiam, vrátane IBM a Rockwell International, a vydal autobiografiu nazvanú Letový: Môj život v riadiacom stredisku (Flight: My Life in Mission Control).
Viac ako ktokoľvek iný bol zodpovedný za formovanie organizácie a kultúry riadiaceho strediska NASA. Jeho chránenec Glynn Lunney sa pri jednej príležitosti vyjadril: „Dnešné riadiace stredisko ... je odrazom Chrisa Krafta.“[1] Keď Kraft v roku 1999 získal Národnú vesmírnu cenu Rotary klubu, organizácia ho opísala ako „hnaciu silu amerických pilotovaných vesmírnych letov od ich počiatku až do éry raketoplánov, muža, ktorého činy sa stali legendou.“[2] V roku 2011 NASA ocenila jeho významný podiel na vzniku konceptu riadiaceho strediska slávnostným ceremoniálom, počas ktorého bol komplex Mission Control Center premenovaný na Christopher C. Kraft Jr. Mission Control Center. Zomrel v roku 2019.
„ | Moja práca sa mi viac páčila ako tá ich. Bol som pri každom lete a okrem toho som im hovoril, čo majú robiť. | “ |
– Chris Kraft v rozhovore z februára 2019 na margo astronautov a svojej úlohy v riadiacom stredisku.[3] |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.