Ch-25
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ch-25 (v kóde NATO: AS-10 Karen) je strela typu vzduch-zem krátkeho dosahu vyvinutá Sovietskym zväzom v konštrukčnej kancelárii Zvezda (v súčasnosti ruská spoločnosť Zvezda-Strela). Je určená na ničenie stacionárnych a mobilných pozemných cieľov.
| Ch-25 | ||
|---|---|---|
.jpg) Ch-25ML pripevňovaná na Su-24 na základni pri Lazikiji (Sýria) | ||
| Typ: | Raketa vzduch-zem krátkeho dosahu | |
| Miesto pôvodu: |  Sovietsky zväz Rusko | |
| História služby | ||
| V službe: | Ch-25: 3. februára 1976 Ch-25M: 13. augusta 1989 - súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Výrobca: | Zvezda Zvezda-Strela | |
| Vyrobené: | Ch-25: 1975 - 1983 Ch-25M: 1981 - 1997 | |
| Varianty: | Ch-25MP Ch-25ML Ch-25MR | |
| Základné údaje | ||
| Bojová hlavica: | trieštivo - trhavá | |
Hoci je strela v ruskom letectve dodnes využívaná, čoskoro ju zrejme nahradí modernejšia Ch-38M vyvinutá spoločnosťou Raduga.
Skúsenosti s prvými ruskými riadenými strelami "vzduch-zem" (Ch-23) neboli úplne uspokojivé. Okrem nízkej presnosti raketa Ch-23 výrazne zaťažovala pilota. Ten sa totiž musel venovať súčasne pilotovaniu lietadla, navádzaniu strely a v prípade nutnosti ešte vykonávať bojové manévre. Vedecko-technický pokrok v oblasti mikroelektroniky a optiky v prvej polovici 70. rokov 20. storočia umožnil posun taktiež vo vývoji riadených striel.
Dňa 4. decembra 1970 bolo prijaté rozhodnutie o zvýšení takticko-technických charakteristík lietadiel Su-7BM a Su-17M, ktoré malo byť dosiahnuté novou laserom navádzanou raketou a laserovým značkovačom "Prožektor-1". O 2 roky neskôr bol zahájený vývoj strely Ch-25.[1] Testovanie novej rakety začalo v roku 1973, kedy bolo z lietadiel Su-7BM a Su-17M vystrelených celkovo 12 exemplárov. Keďže výsledky boli z hľadiska presnosti neuspokojivé, testy ďalej pokračovali pomocou Su-17M2, ktorý mal sofistikovanejšie zameriavacie zariadenie. K ďalším odpalom došlo v priebehu roka 1974 a testovali sa strelby aj z MiG-23BK (MiG-27K). Raketa Ch-25 bola zaradená do výzbroje 3. februára 1976 a vyrábala sa do roku 1983. Dňa 13. augusta 1989 boli zavedené jej vylepšené verzie Ch-25MP, Ch-25ML a Ch-25MR, ktoré sa vyrábali až do roku 1997.
Od svojho predchodcu (Ch-23) zdedila strela Ch-25 len vonkajší vzhľad a aerodynamický dizajn.
V prednej časti sa nachádza navádzací systém - laserový, rádiovo-povelový, pasívny/aktívny rádiolokačný, satelitný, optický TV alebo infračervený. Nasleduje riadiaci systém a za ním vysoko výbušná bojová hlavica. V zadnej časti je umiestnený raketový motor s bočnými tryskami.[2]
Od apríla 1986 bombardovali sovietske Su-25 strelami Ch-25ML vchody do jaskýň, ktoré využívali afganskí mudžahedíni ako úkryty a sklady zbraní. Útoky boli vykonávané z výšky až 8 km.[3]
Na začiatku invázie do Kuvajtu stratil Irak lietadlá Su-22 a MiG-23 po zásahu raketami zem-vzduch zo systému MIM-23B (I-Hawk). Na potlačenie kuvajtskej protivzdušnej obrany použilo iracké letectvo strely Ch-25MP vystrelené z lietadiel Su-22.[4]
V októbri 2015 útočili ruské Su-24 na pozície militantov v Sýrii strelami Ch-25ML.[5]
| Ch-25 | Ch-25ML | Ch-25МR | Ch-25МP | |
|---|---|---|---|---|
| Výrobné označenie | Výrobok 69 | Výrobok 713 | Výrobok 714 | Výrobok 711/ Výrobok 712 |
| Rok zavedenia do výzbroje | 1976 | 1981 | 1981 | 1981 |
| Navádzanie | laserové | laserové | rádiovo povelové | pasívne rádiolokačné |
| Motor | PRD-228 | PRD-276 | ||
| Efektívny dostrel minimálny, km | 3 | |||
| Efektívny dostrel maximálny, km | 7 | 10 | 10 | 40 |
| Kruhová odchýlka, m | 5-10 | 5-10 | do 0,5 - 1 | do 0,5 - 1 |
| Rýchlosť nosiča pri odpale, km/h | 700-1000 | 700-1250 | ||
| Minimálna výška odpalu, km | 0,5 | 0,05 | ||
| Maximálna výška odpalu, km | 4 | 5 | 12 | |
| Maximálna rýchlosť strely | 850 | 870 | 860 | 920 |
| Dĺžka, mm | 3750 | 3705 | 3830 | 4194/4294 |
| Priemer, mm | 275 | |||
| Rozpätie krídel, mm | 820 | 755 | ||
| Hmotnosť, kg | 320 | 299±8 | 320 | 315±8 |
| Bojová časť | F25-1М trieštivo - trhavá | F27 | ||
| Hmotnosť bojovej časti | 112 | 86-90 | 140 | 86-90 |
| Závesníky | APU-68, APU-68UМ, APU-68-85, APU-68UМ2, APU-68UМ3 | |||
| Nosiče | Su-17, Su-24, Su-25, Su-27, MiG-27, MiG-29, MiG-31BМ, Ка-50 (Ch-25МL) | |||
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
