Psovité alebo vlkovité (lat. Canidae) sú čeľaď radu mäsožravce (Carnivora) triedy cicavce (Mammalia). Do tejto čeľade patria psy, líšky, vlky, dingovia, kojoty, šakaly, psy hyenovité.

Rýchle fakty Vedecká klasifikácia, Vedecký názov ...
Psovité
Thumb
Zástupcovia psovitých šeliem, výber (zľava zhora): šakal severoafrický, dhoul, pes hyenovitý, líška maikong, vlk hrivnatý, pes pralesný, líška korzak, psík medvedíkovitý, pes ušatý, líška červenosivá
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Canidae
G. Fischer de Waldheim, 1817
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál Biologický portál
Zavrieť

Charakteristika

Divé druhy čeľade psovité sa okrem Antarktídy vyskytujú na každom kontinente a obývajú rozličné biotopy ako napr. púšte, hory, lesy a lúky. Líšia sa veľkosťou od fenka s 24 cm na dĺžku po vlka dravého, ktorý môže byť až 200 cm dlhý a môže vážiť až 80 kg.

S výnimkou psa pralesného (Speothos venaticus) majú všetky psovité relatívne dlhé nohy a pružné telo prispôsobené na naháňanie koristi. Všetky psovité sú prstochodce. Majú huňatý chvost, nezaťahovateľné pazúry a piaty prst s pazúrom na predných labách. Samce majú penisovú kosť, ktorá pri párení napomáha k tomu, že zvieratá sú niekedy spojené až hodinu. Mladé psovité sa rodia slepé, oči otvoria až o niekoľko týždňov neskôr.

Rozloha čuchovej membrány u psov je 120 m2. Najlepší čuch majú psy plemená Bloodhound.[1]

Mnoho druhov žije a loví vo svorkách a majú zložitý sociálny systém. Všeobecne sú vysoko prispôsobivé.

Evolúcia

Eocén

Čeľaď Miacidae, ktorej príslušníci boli predchodcami dnešných psovitých, sa vyvinula asi pred 40 miliónmi rokmi v neskorom eocéne.

Oligocén

Najranejšia vetva psovitých bola podčeľaď Hesperocyoninae, ktorej zástupca bol rod Mesocyon z oligocénu (38 – 24 mil. r.). Tieto rané psovité sa začali zameriavať na prenasledovanie koristi v lúčnych biotopoch.

Ďalšími psovitými z tejto doby boli rod Tomarctus, ktorý žil v Severnej Amerike pred 10 mil. rokmi, a rod Leptocyon, ktorý sa podobal na líšku.

Miocén

Asi pred 9 – 10 mil. rokmi počas neskorého miocénu sa začali z juhozápadnej časti Severnej Ameriky rozširovať rody Canis (pes/vlk/kojot/šakal), Urocyon (líška) a Vulpes (líška). Úspech týchto psovitých bol spojený s vyvinutím trhákov (carnassial), ktoré boli schopné aj strihať aj žuvať. Pred 8 mil. rokmi sa cez Beringov most dostali do Eurázie.

Pliocén

Skorý pliocén

Počas pliocénu (pred 4 – 5 mil. rokmi) sa v Severnej Amerike objavil druh Canis lepophagus. Bol malý a podobal sa na kojota (Canis latrans). Niektorí vedci sa domnievajú, že kojot sa vyvinul práve z neho. Pred 1,5 až 1,8 mil. rokmi už v Európe žila celá škála vlkov.

Stredný pliocén

Pred asi 800 000 rokmi žil v Severnej Amerike druh Canis ambrusteri, o ktorom sa predpokladá, že sa dostal až do Južnej Ameriky, kde bol predchodcom vlka druhu Canis dirus.

Neskorý pliocén

Pred 300 000 rokmi sa plne vyvinul druh vlk dravý (Canis lupus) a bol rozšírený po celej Európe a severnej Ázii. Beringov most mu umožnil cestu do Severnej Ameriky. Pred 100 000 rokmi bol Canis dirus (jeden z najväčších psovitých všetkých čias) rozšírený od južnej Kanady po Južnú Ameriku. Pred 8 000 rokmi vyhynul.

Systematika

čeľaď psovité (Canidae) v širšom zmysle:[2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30]

  • ...(vyhynuté podčeľade)
  • čeľaď psovité (Canidae) v užšom zmysle (= podčeľaď Caninae) - Poznámka: Väčšina vyhynutých taxónov je tu vynechaná.
    • rod Urocyon - Poznámka: Tento rod sa alternatívne zaraďuje do subtribusu Vulpini.
      • líška červenosivá (líška sivá) - Urocyon cinereoargenteus
      • líška ostrovná - Urocyon littoralis
    • tribus Vulpini:
      • rod Otocyon
        • pes ušatý (líška ušatá, vlk ušatý) - Otocyon megalotis
      • rod Nyctereutes
      • rod Vulpes - Poznámka: Staršie bol rod Vulpes často vymedzený inak než dnes. Napríklad v období približne od 60. rokov 20. storočia do začiatku 21. storočia existovali v literatúre tieto vymedzenia rodu Vulpes: a) dnešný rod Vulpes okrem líšky fenek a líšky polárnej[32], b) dnešný rod Vulpes okrem líšky polárnej[22][33], c) dnešný rod Vulpes okrem líšky fenek[32], d) dnešný rod Vulpes (t.j. rod Vulpes tak, ako je uvedený v tomto systéme)[2][12][34], e) dnešný rod Vulpes okrem líšky polárnej plus dnešný rod Urocyon[32].
        • líška bledohnedá (líška piesočná) - Vulpes pallida
        • líška kapská (líška chama, chama) - Vulpes chama
        • líška bengálska (líška džungľová) - Vulpes bengalensis
        • bezmenná skupina:
        • bezmenná skupina:
          • líška polárna (pesec polárny[38], pesec, ľudovo biela líška) - Vulpes lagopus (Alopex lagopus)
          • líška sivohnedá (líška veľkouchá) - Vulpes macrotis (Vulpes velox macrotis) - Poznámka:Tento taxón sa niekedy považuje za poddruh líšky svižnej
          • líška svižná (líška sivohnedá, líška rýchla) - Vulpes velox (Vulpes velox velox)
        • bezmenná skupina:
    • tribus Canini
      • podtribus Canina
        • [rod] Lupulella v širšom zmysle - Poznámky: 1. Tento taxón je možno parafyletický. 2. Tento taxón sa do začiatku 21. stor. obyčajne považoval za súčasť nižšie uvedeného rodu Canis. 3. Tento taxón bol v minulosti u niektorých autorov súčasťou (pod)rodu šakal (Thos/ Vulpicanis/ Lupulus) - pozri nižšie poznámku k šakalovi zlatému.
          • rod Schaeffia[39]
            • šakal šikmopásy (šakal pásavý, vlk pásavý, šakal pásikavý[40], šakal pruhovaný) - Schaeffia adusta (Lupulella adustus, Canis adustus, Thos adustus)
          • rod Lupulella v užšom zmysle
            • šakal tmavochrbtý (šakal čiernochrbtý, šakal čabrakový, šakal čabrakatý[41], šakal čabrakovitý[42], vlk čabrakový, ľudovo červený šakal) - Lupulella mesomelas (Canis mesomelas, Thos mesomelas)
        • rod Lycaon
          • pes hyenovitý (pes hyenový[43], hyenový pes[44], vlk hyenovitý, ľudovo africký divý pes[45][44]) - Lycaon pictus
        • rod Cuon
          • dhoul červený (kuon horský, kuon, vlk dhoul, vlk červený[46][47], vlk sibírsky[48], dhoul, dhol[47], ľudovo indický divý pes[49]) - Cuon alpinus
        • rod Canis - Poznámka: Staršie bol rod Canis často vymedzený inak (konkrétne skoro vždy širšie) než dnes. Konkrétne existovali najmä tieto vymedzenia rodu Canis: Rod Canis zahŕňal a) dnešné rody Canis, Schaeffia a Lupullela[22][12], alebo b) dnešné rody Canis, Schaeffia, Lupullela, Dusicyon, Atelocynus, Cerdocyon, Lycalopex, Vulpes a Urocyon[30], alebo c) celú dnešnú čeľaď Canidae okrem rodov Otocyon, Speothos[50] a niekedy navyše okrem rodov Lycaon a Cuon[51] , alebo d) celú dnešnú čeľaď Canidae [52], alebo e) len psa domáceho a dinga [53].
          • vlk etiópsky (vlk abesínsky[54], vlk habešský[55], vĺčok etiópsky[56][57], líška etiópska[58], líška habešská[59], šakal etiópsky[60], šakal opičí[61][62], walgie[63][64], kaberu/kaberú[64], staršie pes habešský[65], ľudovo etiópsky [alebo abesínsky alebo habešský] vlk[66][67][68][69], ľudovo etiópska [alebo abesínska alebo habešská] líška[54][70][71], ľudovo simienska líška[67], ľudovo simiensky šakal, ľudovo červený šakal[57]) - Canis simensis (Canis lupus simensis, Simenia simensis)
          • šakal zlatý (šakal zlatistý, šakal obyčajný, vlk šakal, šakal, eurázijský šakal zlatý, ľudovo zlatý šakal, ľudovo ázijský šakal, ľudovo zlatý vlk, ľudovo červený šakal) - Canis aureus (Thos aureus) - Poznámka: V minulosti u niektorých autorov existoval (pod)rod šakal (Thos/ Vulpicanis/ Lupulus), do ktorého najčastešie patril (a) buď len šakal zlatý (vrátane šakala severoafrického), (b) alebo šakal zlatý (vrátane šakala severoafrického), šakal tmavochrbtý, šakal šikmopásy a niekedy aj kojot prériový.
          • šakal severoafrický[72] v širšom zmysle (africký šakal zlatý, vlk šakalovitý v širšom zmysle, ľudovo africký vlk, ľudovo egyptský šakal v širšom zmysle) - Canis lupaster (Canis anthus, Canis lupus lupaster, Thos lupaster, Thos anthus) [všetky tu uvedené latinské názvy sú chápané v širšom zmysle] - Poznámky: 1. Tento taxón sa v minulosti často považoval za súčasť druhu Canis aureus alebo menej často za súčasť druhu Canis lupus. 2.Tento taxón je dávny hybrid predka vlka dravého a predka vlka etiópskeho, pričom podiel predka vlka dravého výrazne prevažuje a okrem toho sa mení v závislosti od geografickej polohy danej populácie.
          • kojot prériový (kojot, vlk kojot, zastarano vlk stepný, ľudovo vlk prérií, ľudovo prériový vlk[73], ľudovo krovinový vlk[73], ľudovo americký šakal[74]) - Canis latrans (Lyciscus latrans, Thos latrans) - Poznámka: Podľa analýz založených na jadrovej DNA je kojot sesterským taxónom vlka dravého (pričom spoločný predok kojota a vlka dravého je dávny hybrid v tom zmysle, že obsahuje výrazný genetický podiel nejakej vyhynutej populácie príbuznej s dnešným rodom Cuon). Podľa analýz založených na mitochondriálnej DNA je však kojot najbazálnejším recentným druhom rodu Canis (čiže v tu uvedenom systéme by patril bezprostredne pred vlka etiópskeho) alebo (presne či približne) sesterským taxónom vlka etiópskeho. V minulosti sa kojot obyčajne považoval buď podobne ako dnes za sesterský taxón vlka dravého, alebo za jeden z druhov šakala, čiže približne či presne za sesterský taxón šakala zlatého a severoafrického ([15][75][76] ).
          • hybridy dávneho pôvodu medzi kojotom prériovým a divým vlkom dravým[77]:
            • vlk východný (vlk dravý [alebo obyčajný] východný) [78][79] - Canis lycaon (význam 1) (Canis lupus lycaon, Canis rufus lycaon) - Poznámka: Tento taxón sa niekedy považuje za poddruh vlka dravého alebo vlka sivočerveného.
            • vlk sivočervený (vlk dravý [alebo obyčajný] sivočervený [alebo červený] , vlk červený, vlk ryšavý[80]) - Canis rufus (Canis lupus rufus, Canis lycaon rufus) - Poznámka: Tento taxón sa niekedy považuje za poddruh vlka dravého.
          • †vlk trsťový (vlk trstinový, trstinový vlk, krovinový vlk, malý vlk, lúčny vlk, číkový vlk) - Canis lupus minor (Canis aureus minor) - Poznámka: Taxón neistého zaradenia, najčastejšie zaraďovaný buď ako poddruh (alebo nejaká neistá súčasť) vlka dravého alebo ako súčasť šakala zlatého.
          • vlk dravý (vlk obyčajný v širšom zmysle, vlk, vlk lesný, vlk sivý, vlk európsky v širšom zmysle, pes vlk) - Canis lupus - Poznámky: 1. Niekedy sú vo vlkovi dravom ako poddruhy zahrnuté aj taxóny vlk východný a/alebo vlk sivočervený. 2. Celočierna forma vlka dravého sa v minulosti niekedy klasifikovala ako samostatný druh černobur (Canis lycaon (význam 2))[81][82][83].
            • pes domáci (pes) v širšom zmysle - Canis lupus familiaris v širšom zmysle (Canis familiaris v širšom zmysle)
              • pes domáci (pes) v užšom zmysle - Canis lupus familiaris v užšom zmysle (Canis familiaris v užšom zmysle, Canis familiaris familiaris)
              • dingo austrálsky (pes dingo, vlk dingo, dingo, ľudovo austrálsky divý pes[84]) - Canis lupus dingo (Canis dingo, Canis lupus familiaris dingo, Canis familiaris dingo) - Poznámka: Podľa súčasných údajov dingo patrí niekde dovnútra fylogenetického stromu psa domáceho v užšom zmysle[85][86]
              • dingo novoguinejský (vlk pralesný[87]) - Canis lupus hallstromi (Canis hallstromi, Canis dingo hallstromi, Canis lupus dingo hallstromi, Canis familiaris hallstromi)
            • eurázijské divé vlky dravé:
              • vlk tundrový (vlk dravý [alebo obyčajný] tundrový [alebo polárny], vlk polárny, vlk biely, vlk sibírsky) - Canis lupus albus - Poznámka: Pozor na zámenu s podobne pomenovaným nižšie uvedeným americkým poddruhom.
              • vlk iberský/vlk španielsky (vlk dravý [alebo obyčajný] iberský [alebo španielsky]) - Canis lupus signatus (Canis lupus deitanus)
              • vlk apeninský/vlk taliansky (vlk dravý [alebo obyčajný] apeninský [alebo taliansky], ľudovo taliansky vlk[88]) - Canis lupus italicus
              • vlk eurázijský (vlk dravý [alebo obyčajný] eurázijský [alebo európsky][89][90][38][91], vlk obyčajný v užšom zmysle[92][48], vlk európsky v užšom zmysle[93], vlk severský[94], vlk čierny[95]) - Canis lupus lupus - Poznámka: Dnes sú v tomto poddruhu obyčajne zahrnuté aj bývalé poddruhy vlk altajský (Canis lupus altaicus), kurjak (Canis lupus kurjak) a menej často aj niektoré ďalšie z vyššie či nižšie uvedených eurázijských poddruhov, najmä Canis lupus communis.
              • "vlk ruský" (Canis lupus communis)
              • vlk stepný (vlk dravý [alebo obyčajný] stepný, ľudovo stepný vlk) - Canis lupus campestris (význam 1) - Poznámka: Dnes sú v tomto poddruhu obyčajne zahrnuté aj bývalé poddruhy vlk púšťový (Canis lupus desertorum) a vlk kaukazský (Canis lupus cubanensis, Canis lupus hajastanicus).
              • vlk mongolský v širšom zmysle (vlk dravý [alebo obyčajný] mongolský) - Canis lupus chanco (význam 1) (Canis lupus campestris (význam 2)) - Poznámka: Dnes sú v tomto poddruhu obyčajne zahrnuté aj bývalé poddruhy vlk mongolský v užšom zmysle (Canis lupus tchiliensis), vlk zabajkalský (Canis lupus dorogostaiskii), vlk z Gobi (Canis lupus karanorensis), vlk z Kórey (Canis lupus coreanus), vlk z Kašmíru (Canis lupus niger)
              • vlk tibetský/vlk himalájsky (vlk dravý [alebo obyčajný] tibetský [alebo himalájsky]) - Canis lupus himalayensis (Canis lupus laniger, Canis lupus filchneri, Canis lupus chanco (význam 2))
              • vlk arabský (vlk dravý [alebo obyčajný] arabský) - Canis lupus arabs
              • vlk indický (vlk dravý [alebo obyčajný] indický, vlk sivý, vlk ázijský[96]), ľudovo indický vlk[97], ľudovo ázijský vlk, ľudovo indický nížinný sivý vlk[98] - Canis lupus pallipes (Canis pallipes, Canis indica, staršie Canis aureus pallipes)
            • americké divé vlky dravé (Poznámka: Tu je uvedené delenie, ktoré uvádza napr. Lupták 2003. Väčšina iných autorov však má úplne iné delenie amerických taxónov, konkrétne namiesto tu uvedených 2 poddruhov uvádzajú niekoľko alebo veľa menších poddruhov):
              • vlk polárny (vlk dravý [alebo obyčajný] polárny, vlk aljašský, vlk tundrový, vlk biely) - Canis lupus tundrorum
              • vlk americký (vlk dravý [alebo obyčajný] americký [alebo západný], vlk západný[99], timber, vlk lesný, vlk sivý, [americký] vlk čierny v širšom zmysle, vlk kanadský v širšom zmysle) - Canis lupus occidentalis v širšom zmysle (Canis lupus pambasileus v širšom zmysle)
      • podtribus Cerdocyonina (t.j. juhoamerické psovité) - Poznámka: Uvedený systém je podľa [2][100][22][101][30][102][103][12]
        • [rod] Dusicyon v širšom zmysle - Poznámka: Tento taxón je z dnešného pohľadu parafyletický
          • rod Atelocynus
            • líška malouchá (líška krátkouchá, vlk krátkouchý) - Atelocynus microtis (Dusicyon microtis)
          • rod Cerdocyon
            • líška maikong (líška krabožravá, pes maikong, vlk maikong) - Cerdocyon thous (Dusicyon thous, Cerdocyon cancrivorus)
          • rod Lycalopex (=Pseudalopex) - Poznámka: V staršej literatúre sa niekedy rozlišovali samostatné rody (prípadne podrody) Lycalopex a rod Pseudalopex, a o tom, ktoré konkrétne druhy z taxónu Cerdocyonina patria do (prípadného) (pod)rodu Lycalopex a/alebo (pod)rodu Pseudalopex (prípadne aj (pod)rodu Dusicyon a/alebo Cerdocyon), nepanovala v literatúre zhoda:
            • líška sečurská - Lycalopex sechurae (Pseudalopex sechurae, Dusicyon sechurae)
            • líška Darwinova - Lycalopex fulvipes (Pseudalopex fulvipes, Dusicyon fulvipes, Lycalopex griseus fulvipes, Lycalopex gymnocercus fulvipes) - Poznámka: Tento taxón sa staršie niekedy považoval za súčasť líšky pampovej (Lycalopex griseus) alebo (spolu s líškou pampovou) líšky Azarovej (Lycalopex gymnocercus).
            • líška pampová (pes sivý[104]) - Lycalopex griseus (Pseudalopex griseus, Dusicyon griseus, Lycalopex gymnocercus griseus) - Poznámka: Tento taxón sa staršie niekedy považoval za súčasť líšky Azarovej (Lycalopex gymnocercus)
            • líška Azarova (vlk Azarov, líška pampová, pes pampový, vlk pampový, zorro, ľudovo juhoamerický šakal) - Lycalopex gymnocercus (Pseudalopex gymnocercus, Dusicyon gymnocercus, Lycalopex azarae [sensu Rengger 1830], Lycalopex gymnocercus gymnocercus v širšom zmysle)
            • líška horská (líška patagónska, pes horský, vlk horský, ľudovo patagónsky vlk, ľudovo juhoamerický šakal, ľudovo andský šakal) - Lycalopex culpaeus (Pseudalopex culpaeus, Dusicyon culpaeus)
            • líška popolavá (vlk sivý) - Lycalopex vetulus (Pseudalopex vetulus, Dusicyon vetulus)
          • †rod Dusicyon v užšom zmysle
        • rod Chrysocyon
        • rod Speothos
          • pes pralesný (psík pralesný, vlk pralesný) - Speothos venaticus (Icticyon venaticus)

Poznámka: Ako vidno, niektoré slovenské názvy (napr. vlk sivý, stepný vlk, vlk čierny, vlk tundrový, vlk sibírsky, líška piesočná atď.) sa používajú na označenie viacerých - často vzájomne nepríbuzných - taxónov; vo vyššie uvedenom systéme teda nejde o omyl.

Pokiaľ ide o hybridy (krížence), existujú (1) jednak hybridy dávneho pôvodu, ktorým väčšinou zodpovedajú niektoré z vyššie uvedených druhov (u niektorých z nich je ich hybridný pôvod vyššie aj výslovne uvedený, konkrétne u šakala severoafrického, kojota prériového, vlka sivočerveného a vlka východného), a (2) jednak hybridy známe (aj) z posledných storočí, ktoré sú uvedené v nasledujúcom zozname (uvedené sú len viac-menej dobre doložené hybridy):[107]

  • ad líška červenosivá (Urocyon cinereoargenteus):
    • hybrid líšky červenosivej a líšky hrdzavej (Vulpes vulpes)
  • ad psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides):
    • hybrid psíka medvedíkovitého a líšky hrdzavej (Vulpes vulpes)
  • ad líška bengálska (Vulpes bengalensis):
    • hybrid líšky bengálskej a psa domáceho v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle)
  • ad líška polárna (Vulpes lagopus):
    • hybrid líšky polárnej a líšky hrdzavej (Vulpes vulpes)
  • ad líška sivohnedá (Vulpes macrotis):
    • hybrid líšky sivohnedej a líšky svižnej (Vulpes velox)
    • hybrid líšky sivohnedej a líšky hrdzavej (Vulpes vulpes)
  • ad líška svižná (Vulpes velox)
    • pozri vyššie líšku sivohnedú
  • ad líška hrdzavá (Vulpes vulpes):
    • pozri vyššie líšku červenosivú, psíka medvedíkovitého, líšku polárnu a líšku sivohnedú
    • hybrid líšky hrdzavej a kojota prériového (Canis latrans)
  • ad vlk etiópsky (Canis simensis):
    • hybrid vlka etiópskeho a psa domáceho v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle)
    • hybrid vlka etiópskeho a divého vlka dravého (Canis lupus v užšom zmysle)
  • ad šakal zlatý (Canis aureus):
    • hybrid šakala zlatého a šakala severoafrického (Canis lupaster)
    • hybrid šakala zlatého a psa domáceho v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle)
    • hybrid šakala zlatého a kojota prériového (Canis latrans)
    • hybrid šakala zlatého a divého vlka dravého (Canis lupus v užšom zmysle)
  • ad šakal severoafrický (Canis lupaster)
    • pozri vyššie šakala zlatého
  • ad kojot prériový (Canis latrans):
    • pozri vyššie líšku hrdzavú a šakala zlatého
    • hybrid kojota prériového a vlka sivočerveného (Canis rufus)
    • hybrid kojota prériového a psa domáceho v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle) (angl. názvy hybridu: coydog a dogote)
    • hybrid kojota prériového a divého vlka dravého (Canis lupus)
  • ad vlk sivočervený (Canis rufus):
    • pozri vyššie kojota prériového
    • hybrid vlka sivočerveného a psa domáceho v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle)
  • ad pes domáci v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle):
    • pozri vyššie líšku bengálsku, vlka etiópskeho, šakala zlatého, kojota prériového a vlka sivočerveného
    • hybrid psa domáceho v užšom zmysle a dinga austrálskeho (Canis lupus dingo)
    • hybrid psa domáceho v užšom zmysle a divého vlka dravého (Canis lupus v užšom zmysle) (napr. československý vlčiak ale aj mnohé prirodzené hybridy)
    • hybrid psa domáceho v užšom zmysle a líšky maikong (Cerdocyon thous)
    • hybrid psa domáceho v užšom zmysle a líšky Azarovej (Lycalopex gymnocercus) (angl. názvy hybridu: dogxim alebo graxorra)
  • ad dingo austrálsky (Canis lupus dingo):
    • pozri vyššie psa domáceho v užšom zmysle
    • hybrid dinga austrálskeho a dinga novoguinejského (Canis lupus hallstromi)
    • hybrid dinga austrálskeho a divého vlka dravého (Canis lupus v užšom zmysle)
  • ad dingo novoguinejský (Canis lupus hallstromi):
    • pozri vyššie dinga austrálskeho
  • ad divý vlk dravý (Canis lupus v užšom zmysle):
    • pozri vyššie vlka etiópskeho, šakala zlatého, kojota prériového, vlka sivočerveného, psa domáceho v užšom zmysle a dinga austrálskeho
  • ad líška maikong (Cerdocyon thous):
    • pozri vyššie psa domáceho v užšom zmysle
  • ad líška Azarova (Lycalopex gymnocercus):
    • pozri vyššie psa domáceho v užšom zmysle

Referencie

Iné projekty

Wikiwand in your browser!

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.

Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.

Chrome
Wikiwand for Chrome
Edge
Wikiwand for Edge
Firefox
Wikiwand for Firefox