Boeing B-29 Superfortress bol americký štvormotorový vrtuľový ťažký bombardér, ktorý skonštruovala spoločnosť Boeing a ktorý používali najmä Spojené štáty počas druhej svetovej a kórejskej vojny. Superfortress, pomenovaný v narážke na svojho predchodcu B-17 Flying Fortress, bol určený na strategické bombardovanie vo veľkých výškach, ale vynikal aj pri nočnom bombardovaní zápalnými bombami v malých výškach a pri zhadzovaní námorných mín na blokádu Japonska. Bombardéry B-29, s prezývkami Enola Gay a Bockscar, zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki. Sú to jediné lietadlá, ktoré zhodili jadrové zbrane v boji.
| B-29 Superfortress | |
 Boeing B-29 Superfortress počas letu | |
| Typ | strategický a ťažký bombardér |
|---|---|
| Výrobca | Boeing |
| Prvý let | 21. septembra 1942 |
| Zavedený | 8. mája 1944 |
| Vyradený | 21. júna 1960 |
| Charakter | 2 v prevádzke pre letecké dni |
| Hlavný používateľ | United States Army Air Forces United States Air Force Royal Air Force |
| Výroba | 1943 – 1946 |
| Vyrobených | 3 970 |
| Varianty | Boeing KB-29 Superfortress Boeing XB-39 Superfortress Boeing XB-44 Superfortress Boeing B-50 Superfortress |
Bol jedným z najväčších lietadiel druhej svetovej vojny a vybavili ho v tom čase najmodernejšími technológiami, ktoré zahŕňali pretlakovú kabínu, dvojkolesový trojstopý podvozok a analógový počítačom riadený systém riadenia paľby, ktorý umožňoval jednému strelcovi a dôstojníkovi riadenia paľby riadiť štyri vzdialené guľometné veže. Náklady na vývoj a výrobu sa vyšplhali na 3 miliardy dolárov, čo výrazne prevyšovalo náklady na projekt Manhattan vo výške 1,9 miliardy dolárov. Z B-29 sa tak stal najdrahší projekt celej vojny.[1][2] Lietadlá B-29 zostali v službe v rôznych úlohách počas celých 50. rokov a po vyrobení 3 970 kusov boli začiatkom 60. rokov vyradené. Niekoľko z nich sa používalo aj ako lietajúce televízne vysielače spoločnosti Stratovision. Britské kráľovské letectvo lietalo na strojoch B-29 so služobným názvom Washington od roku 1950 do roku 1954, kedy do služby vstúpilo lietadlo Canberra s prúdovým pohonom.
B-29 bol predchodcom série bombardérov, transportných, tankovacích, prieskumných a cvičných lietadiel vyrábaných spoločnosťou Boeing. Napríklad lietadlo B-50 Superfortress Lucky Lady II s novými motormi sa v roku 1949 počas 94-hodinového letu stalo prvým lietadlom, ktoré bez medzipristátia obletelo svet. Po dopravnom lietadle Boeing C-97 Stratofreighter, ktoré prvýkrát vzlietlo v roku 1944, nasledoval v roku 1947 jeho variant pre komerčné lety, Boeing Model 377 Stratocruiser. Tento prechod z bombardéra na dopravné lietadlo bol podobný vývoju B-17/Model 307. V roku 1948 spoločnosť Boeing predstavila tankovacie lietadlo KB-29, po ktorom nasledoval v roku 1950 model KC-97, odvodený od Modelu 377. Línia nadrozmerných nákladných variantov Stratocruisera, Guppy/Mini Guppy/Super Guppy, naďalej slúži v NASA a u iných prevádzkovateľov. Sovietsky zväz vyrobil 847 lietadiel Tupolev Tu-4, nelicencovanej reverznej kópie B-29. Dvadsať lietadiel B-29 je vystavených ako statické exponáty, ale len dve, FIFI a Doc, stále lietajú.[3]
Používatelia
- Royal Australian Air Force (dve bývalé skúšobné lietadlá RAF)
- Royal Air Force (87 kusov zapožičaných od amerického vojenského letectva slúžiacich pod názvom Washington B.1)
- United States Army Air Forces
- United States Air Force
- United States Navy (štyri bývalé lietadlá amerických vzdušných síl označené ako hliadkové bombardéry P2B)
.svg){kind=small}
- Počas druhej svetovej vojny núdzovo pristáli v ZSSR tri lietadlá B-29 amerických vzdušných síl a nikdy sa nevrátili. Sovieti ich okopírovali za účelom výroby bombardérov Tupolev Tu-4 „Bull“.
Špecifikácie
Údaje z Quest for Performance.[4]
Všeobecná charakteristika
- Posádka: 11 (pilot, kopilot, bombometčík, letový inžinier, navigátor, obsluha rádia, obsluha radaru, pravý strelec, ľavý strelec, dôstojník riadenia paľby, zadný strelec)
- Dĺžka: 30,18 m
- Rozpätie: 43,05 m
- Výška: 8,46 m
- Nosná plocha: 161,3 m2
- Štíhlosť krídla: 11,5
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 33 793 kg
- Vzletová hmotnosť: 54 431 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 60 555 kg alebo až 61 000 kg pri bojovom preťažení
- Pohonná jednotka: 4 × vzduchom chladené 18-valcové hviezdicové piestové motory Wright R-3350-23 Duplex-Cyclone s turbodúchadlom, každý s výkonom 1 600 kW
- Vrtule: 4-listové plne nastaviteľné vrtule s konštantnými otáčkami s priemerom 5,05 m
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 575 km/h
- Cestovná rýchlosť: 350 km/h
- Pádová rýchlosť: 169 km/h
- Dolet: 5 230 km
- Dolet za účelom preletu: 9 000 km
- Operačný dostup: 9 710 m
- Stúpavosť: 4,6 m/s
- Plošné zaťaženie: 337,5 kg/m2
- Pomer výkon/hmotnosť: 0,120 kW/kg
Výzbroj
- Hlavňové zbrane:
- 10 × guľomety Browning M2/AN kalibru 12,7 mm v diaľkovo ovládaných vežičkách[5] (vo verzii Silverplate chýbali)
- 2 × 12,7 mm guľomety Browning M2/AN a 1× kanón M2 kalibru 20 mm na chvostovej pozícii (kanón bol neskôr odstránený)[pozn. 1]
- Bomby:[6]
- 2 300 kg na vzdialenosť 2 600 km vo veľkej výške
- 5 400 kg na vzdialenosť 2 600 km v strednej výške
- maximálne 9 100 kg na krátke vzdialenosti v malej výške
- Mohol sa modifikovať tak, aby zvonka niesol dve 10 000 kg bomby Grand Slam alebo jednu 20 230 kg hĺbkovú bombu T-12 Cloudmaker.[6]
- atómové bomby Mark I, Mark III, Mark 4 a Mark 6 (len verzie Silverplate).[7][8]
Poznámky
- Pre B-29B-BW bola odstránená všetka výzbroj a zameriavače s výnimkou chvostovej pozície; pôvodne 2 × 12,7 mm guľomety Browning M2/AN a 1 × 20 mm kanón M2, neskôr 3 x 2 x 12,7 mm M2/AN so štandardne montovaným radarom APG-15.
Referencie
Iné projekty
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
