Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki

Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki uskutočnili Spojené štáty v dňoch 6. a 9. augusta 1945. Podľa odhadov tieto letecké nálety zabili od 150 000 do 246 000 ľudí, z ktorých väčšinu tvorili civilisti, a zostávajú jediným použitím jadrových zbraní v ozbrojenom konflikte. Japonsko sa vzdalo Spojencom 15. augusta, šesť dní po bombardovaní Nagasaki a vyhlásení vojny Japonsku Sovietskym zväzom a invázii do Japonskom okupovaného Mandžuska. Japonská vláda podpísala listinu o kapitulácii 2. septembra, čím sa oficiálne skončila druhá svetová vojna aj na poslednom bojisku.

V poslednom roku druhej svetovej vojny sa Spojenci pripravovali na rozsiahlu inváziu na japonskú pevninu. Tejto akcii predchádzala konvenčná bombardovacia kampaň, ktorá zničila 64 japonských miest vrátane hlavného mesta Tokia. USA viedli leteckú kampaň ničivým spôsobom a japonské mestá, vrátane ich obytných štvrtí, postavených prevažne z dreva, bombardovali zápalnými bombami. Vojna na európskom bojisku sa skončila 8. mája 1945, kedy Nemecko kapitulovalo, a Spojenci sa mohli plne sústrediť na vojnu v Tichomorí. Do júla 1945 USA vyrobili v rámci projektu Manhattan dva typy atómových bômb: „Little Boy“, štiepnu zbraň na báze obohateného uránu, a „Fat Man“, implóznu jadrovú zbraň na báze plutónia. 509. zmiešaná skupina Armádnych vzdušných síl Spojených štátov bola vycvičená a vybavená špecializovanou verziou strategického bombardéra Boeing B-29 Superfortress, označovanou kódovým názvom Silverplate, a nasadená na ostrove Tinian v súostroví Mariány. Spojenci v Postupimskej deklarácii z 26. júla 1945 vyzvali Japonské cisárske ozbrojené sily na bezpodmienečnú kapituláciu, pričom alternatívou bolo „rýchle a úplné zničenie“. Japonská vláda ultimátum ignorovala.

Na bombardovanie bol získaný súhlas Spojeného kráľovstva, ako to vyžadovala Quebecká dohoda, a 25. júla vydal generál Thomas Handy, zastupujúci náčelník Štábu Armády Spojených štátov, rozkaz na použitie atómových bômb proti Hirošime, Kokure, Niigate a Nagasaki. Tieto ciele boli vybrané, pretože išlo o veľké mestské oblasti, v ktorých sa nachádzali aj vojensky významné zariadenia. Dňa 6. augusta bola na Hirošimu zhodená bomba Little Boy a o tri dni neskôr bol na Nagasaki zvrhnutý Fat Man. V priebehu nasledujúcich dvoch až štyroch mesiacov zahynulo v dôsledku atómového bombardovania 90 000 až 166 000 ľudí v Hirošime a 60 000 až 80 000 ľudí v Nagasaki – približne polovica z nich v prvý deň. Mnoho ľudí ešte niekoľko mesiacov potom zomieralo na následky popálenín, choroby z ožiarenia a iných zranení, ku ktorým sa pridali iné ochorenia a podvýživa. Hoci v Hirošime bola početná vojenská posádka, väčšinu mŕtvych tvorili civilisti.

Vedci podrobne skúmali vplyv bombardovania na sociálny a politický charakter nasledujúcich svetových dejín a populárnej kultúry a stále sa vedú diskusie o etickom a právnom odôvodnení bombardovania. Podľa zástancov bolo atómové bombardovanie nevyhnutné na ukončenie vojny s minimálnymi obeťami a v konečnom dôsledku zabránilo väčším stratám na životoch. Podľa kritikov bolo bombardovanie pre ukončenie vojny zbytočné a bolo vojnovým zločinom, čo vyvoláva morálne a etické dôsledky. Málokto pritom poukazuje na fakt, že podobne krvavá, ak nie oveľa krvavejšia, bola kampaň konvenčného bombardovania japonských miest, ktorú viedli USA predtým.

Hirošima

Atómový hríb nad Hirošimou odfotený zo vzdialenosti asi 10 km východne od výbuchu
Hirošima po bombardovaní
Genbaku dómu v Hirošime po nálete
Vzor kimona, ktoré mala preživšia na sebe, sa jej na priliehavých miestach vypálil do kože
22-ročná obeť Tojoko Kugata pri ošetrovaní v nemocnici Červeného kríža v Hirošime, 6. októbra 1945
Oblak ohnivej búrky, ktorá zachvátila mesto, približne tri hodiny po útoku