From Wikipedia, the free encyclopedia
Břetislav I., zv. český Achilles, (* medzi 1002 až 1005, † 10. január 1055, Chrudim) bol české knieža z dynastie Přemyslovcov, ktorý vládol v rokoch 1034 až 1055.
| Břetislav I. | |
| české knieža | |
 | |
| Narodenie | 1002 - 1005 ? |
|---|---|
| Úmrtie | 10. január 1055 Chrudim |
| Rodičia | Oldřich I., Božena |
| Manželka | Judita zo Schweinfurtu (1021 -) |
| Deti | 5 |
| Odkazy | |
| Commons |  Břetislav I. |
Břetislav bol nemanželský syn kniežaťa Oldřicha a jeho družky (a neskôr manželky) Boženy. Jeho otec ho niekedy v roku 1019 určil správcom Moravy, čerstvo pripojenej k Čechám. Oženiť ho však bolo trochu zložitejšie, nelegitímny potomok nebol príliš atraktívnym ženíchom, nakoniec to však celé vyriešil Břetislav osobne, keď v roku 1021 uniesol z kláštora vo Schweinfurte dcéru bavorského vojvodu Henricha, Juditu zo Schweinfurtu (tiež Gutu), s ktorou sa roku 1029 oženil.
Po smrti svojho otca, kniežaťa Oldřicha, bol okrem svojho strýka Jaromíra jediným žijúcim Přemyslovcom. Na kniežací stolec usadol Jaromír, ale vzápätí nato sa ho v Břetislavov prospech vzdal.
Břetislav sa čoskoro ukázal ako veľmi silný a sebavedomý panovník a potom, čo si upevnil a poistil svoju domácu pozíciu a získal prvého následníka, začal rozširovanie svojej moci smerom na poľské územie. V rokoch 1038 – 1039 obsadil Krakov a Hnezdno, nad ostatkami sv. Vojtecha, uloženými v tunajšej bazilike Panny Márie, vyhlásil vydanie prvého známeho českého zákonníka (tzv. Břetislavova dekreta).
Obsahom týchto nariadení bola snaha o povznesenie kresťanských mravov. Prvé tri články sa týkali manželských vzťahov, smerovali proti mnohoženstvu a nerozlučiteľnosti manželstva. Ďalšie články boli napr. namierené proti rozširovaniu počtu krčiem, týkali sa zákazu všetkej práce v nedeľu a vo sviatok a príkazu pochovávať mŕtvych výlučne na cintorínoch.
Vojtechove pozostatky dal knieža previezť do Prahy.
Jeho protipoľská výprava však vzbudila pozornosť rímskeho kráľa Henricha III., ktorý v roku 1040 vpadol do Čiech, aby českému kniežaťu pripomenul jeho vazalské postavenie. Prvý Henrichov pokus bol neúspešný (v bitke pri Brůdku na Šumave bol na hlavu porazený), ale o rok neskôr už bola jeho výprava úspešnejšia. Nakoniec Břetislavovi, obkľúčenému v Prahe, zostalo len uznať a obnoviť vazalskú prísahu. V nasledujúcich rokoch sa stal pevným a oddaným Henrichovým spojencom, ktorého podporoval najmä pri výprave do Uhorska. V roku 1042 po dobytí Hainburgu a Bratislavy prenikli na juhozápadné Slovensko až po rieku Hron, kde porazili uhorské vojsko. Nitrianske kniežatstvo sa podrobilo kráľovi.[1]
V roku 1054 vyriešil komplikovanú otázku nástupníctva na kniežací stolec presadením seniorátu (starešinského poriadku) – ustanovením podľa ktorého zdedil stolec najstarší mužský člen přemyslovskej dynastie (vzhľadom na to, že mal päť synov, išlo o celkom dôležité rozhodnutie). Ďalším členom dynastie potom mali patriť menšie údely na Morave. Krátko potom Břetislav zomrel na hrade Chrudim počas príprav na vojenské ťaženie do Uhorska.
Bol pochovaný v kostole sv. Víta na Pražskom hrade. V roku 1373 boli jeho telesné ostatky uložené do nového svätovítskeho chrámu.
V manželstve s Juditou sa im narodilo päť synov:
| Boleslav II. * asi 932 † 7. február 999 |
Emma * pred 950 † 1005/1006 |
? | ? | ||||||||||
| Oldřich † 9. november 1034 |
Božena? † po 1052 |
||||||||||||
| Judita zo Schweinfurtu * pred 1003 † 2. august 1058 OO asi 1021 |
Břetislav I. * 1002/1005 † 10. január 1055 |
||||||||
| Spytihněv II. * 1031 † 28. január 1061 |
Vratislav II. * 14. január 1092 |
Konrád I. Brniansky * asi 1035 † 6. september 1092 |
Jaromír nar. okolo 1040 † 26. jún 1090 |
Oto I. Olomoucký † 1086 | |||||
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
