Audiokazeta

Audiokazeta (iné názvy: zvuková kazeta, magnetofónová kazeta, kompaktná (magnetofónová) kazeta – skratka CC, s nahratou hudbou aj hudobná kazeta – skratka MC) je magnetický dátový nosič vo forme magnetickej pásky úplne ukrytej v normalizovanom puzdre. Na pásku je možné analógovo zaznamenať zvuk v tzv. kazetových magnetofónoch alebo kazetových diktafónoch. Ich výroba sa začala v roku 1964 a trvá až do súčasnosti hoci už len obmedzene. Páska patrila v 70., 80. a 90. rokoch k najpoužívanejším nosičom pre amatérsky záznam zvuku. Na začiatku 00. rokov sa používala spolu s CD. Dodnes ich možno dostať, ale už iba v obmedzenom množstve.

Typické audiokazety

Konštrukcia

Vnútrajšok audiokazety
1. Unášací kotúč
2. Navinutá magnetická páska
3. Oteruvzdorná vrstva
4. Ochrana proti prepisu
5. Vodiaca a strediaca kladka
6. Zelená zavádzacia páska
7. Prítlačný vankúšik
8. Otvor pre unášací tŕň s gumovým kolieskom

Audiokazeta je tvorená dvoma unášacími kotúčmi medzi ktorými je pevne upevnená polyesterová páska s naneseným oxidom železa alebo chrómu (kazety „Normal“ Fe₂O₃, alebo v páskach „Super Ferro“ Fe₃O₄, alebo v „CR“ resp. „chrómových“ páskach CrO₂). Páska je na kotúčoch na oboch koncoch pevne upevnená. Kotúče sú uložené v plastovej kazete vystlanej oteruvzdornou vrstvou. Páska sa pri prehrávaní prevíja z jedného kotúča na druhý. Po úplnom previnutí pásky sa páska napne, kotúče sa zastavia, čo vyhodnotí magnetofón ako pokyn pre ukončenie prehrávania. Na čele kazety sú okienka, kam sa zasúva magnetická čítacia hlava (obvykle kombinovaná čítaco-záznamová hlava), okienko pre mazaciu hlavu a snímač napnutia pásky a okienko pre gumové unášacie koliesko. Pohon pásky zabezpečuje oceľový tŕň napojený na os elektromotora so stabilnými otáčkami, na ktorý sa páska pritlačí gumovým unášacím kolieskom. Pohon zabezpečuje konštantnú rýchlosť pásky pred čítacou hlavou 4,76 cm.s−1. Prítlak pásky na hlavu zabezpečuje plstený vankúšik na plochej pružine. Kazeta má na oboch stranách hornej časti otvory sigalizujúce, či je (alebo nie je) možný zápis na jednotlivú stranu kazety (ochrana proti prepísaniu).

Zvukové stopy

Zvuková stopa je uložená na jednej polovici šírky pásky v jednej (monofónny záznam) alebo dvoch stopách (stereofónny záznam). Druhá polovica šírky pásky sa prehráva ručným otočením kazety na opačnú stranu, alebo v drahších audiozariadeniach otočením hlavy o 180° a prehraním pásky v opačnom smere. Záznam je analógový magnetický, čiže zmenou veľkosti intenzity magnetického poľa domén v magnetickej vrstve pásky. Štandardne umožňujú nahrávanie zvuku 60 alebo 90 minút.

Pásky sa vyrábali v rôznych dĺžkach (číslo za C vyjadruje minutáž jednej strany) označované ako C10 a C15 (používané na reklamné účely, ako single, alebo ako dátový nosič pre prvé modely počítačov), C30, C50, C54, C64, C70, C74, C80, C84, C100, C105, C110, C120, C150 a C180. Keďže rozmery kazety boli presne definované musela sa aj dlhšia páska navinúť do rovnakého priestoru, čiže páska musela byť tenšia. Najbežnejšie kazety boli C40 (ekvivalent LP), C60 a C90.

Budúcnosť

Kazety si získali značnú popularitu pre svoju kompaktnú veľkosť, odolnosť, jednoduchú obsluhu a skladovanie. Vytlačili kotúčové magnetofóny a existovali paralelne s klasickými LP a SP zvukovými platňami ako alternatíva pre záznam zvuku.

Výhodou kaziet okrem malých a praktických rozmerov je možnosť záznamu zvuku z rozhlasového vysielania, možnosť nahrávania na obidve strany, možnosť jednoduchého zmazania a to aj znovunahratím už na nahratú kazetu, dlhší nahrávací čas oproti CD, hlbší zvuk a odolnosť voči poškrabaniu.

Nevýhodou kaziet je ich nízka odolnosť voči oderu, malá prachuvzdornosť, malá odolnosť voči magnetickým poliam (vrátane zemského magnetizmu). Páska sa po viacnásobnom prehraní začala vlniť, čo mohlo spôsobiť jej poškodenie navinutím do mechanizmu magnetofónu.

Audiokazeta odolala konkurencii v podobe minidiskov od firmy Sony na konci 90. rokov 20. storočia. Na začiatku 21. storočia paralelne existovala spolu s optickými nosičmi CD. Koniec spôsobil hlavne rozvoj počítačov s možnosťou napaľovania CD, ktorý odstránil hlavnú nevýhodu CD diskov – nemožnosť záznamu v domácich podmienkach. V súčasnosti sú všetky formy „pohyblivého nosiča“ pre domáce použitie nahrádzané flash pamäťami vo forme záznamových kariet, USB kľúčov a prenosných MP3 prehrávačov.

Dodnes ich možno dostať v obmedzenom množstve v bežných obchodoch s elektronikou. Ide hlavne o audiokazetu značky Maxell s nahrávacím časom 90 minút. Stále má svojich fanúšikov, audio nadšencov a takisto sa nájdu aj hudobníci, ktorí svoju hudbu vydávajú na audiokazetách. To, že sa dodnes teší svojej popularite potvrdzuje aj fakt, že v USA v roku 2017 výrazne stúpol ich predaj za posledné obdobie. Dnes sa kazety nahrádzajú hlavne inými druhmi pások, alebo flash pamäťami, stále sa však používa na archiváciu digitálnych záznamov, ako záložný dátový sklad, v podobe dátových pások, ktoré dnes dosahujú kapacitu niekoľkých terabajtov.^[1]

Referencie

1. LTO pásky zvýšia kapacitu na 12.8 TB.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Audiokazeta

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Compact Cassette na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Audiokazeta na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).