From Wikipedia, the free encyclopedia
Aragonit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky uhličitan vápenatý – CaCO3.[1] Podobný je minerál kalcit.
| Aragonit | |
| CaCO₃ uhličitan vápenatý | |
 | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | Abrahan Gottlob Werner (1797) |
| Pôvod názvu | podľa náleziska, obce Molina de Aragón v Španielsku |
Typová lokalita
| |
| Klasifikácia | |
| IMA status | prijatý (1959) |
| Strunzova klasifikácia | Vb/A.04 (8.vyd.) 5.AB.15 (9.vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 5.AB.15 (10.vyd.) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | Rombická sústava |
| Bodová grupa | mmm |
| Mriežkové param. | a = 4,9611 Å b = 7,9672 Å c = 5,7407 Å V = 226,91 Å3 Z = 4 |
| Habitus | nálety, povlaky, kvapľové utvary, kryštalické agregáty, jedntlivé kryštály s plochami {001}, {110} a {010} |
| Zrasty | kontaktné zrasty podľa {110}, vytvárajúce pseudohexagonálne tvary |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Priesvitnosť | priehľadný až priesvitný |
| Farba(y) | bezfarebný, biela, žltá, šedá, ružovkastá |
| Vryp | biely |
| Lesk | sklený |
| Tvrdosť (Mohs) | 3,5 - 4 |
| Hustota | 2,947 kg.dm−3 |
| Štiepateľnosť | dobrá podľa {010} |
| Optické dáta | |
| Index lomu dvojosový minerál | nα = 1,529 - 1,530 nβ = 1,680 - 1,682 nγ = 1,685 - 1,686 |
| Dvojlom | δ = 0,156 |
| 2V | 18 - 19 ° (vypočítaný 16 - 18 °) |
| Iné | |
| Rozpustnosť | v kyselinách |
| Odrody a variety | |
| variety so zvýšeným obsahom Pb, zn a Sr | |
| Zoznam minerálov Aragonit na mindat.org Aragonit na Commons | |
Aragonit vytvára prizmatické, predĺžené kryštály, často zdvojčatené. Po vzájomnom prerastaní mávajú dvojčatá pseudohexagonálny tvar. Tento nerast môže mať aj stĺpcovitý, kvapľovitý, vláknitý, lúčovitý alebo koralom podobný habitus. V takom prípade sa nazýva železný kvet (pozri nižšie). Aragonit býva biely, bezfarebný, sivý, žltkastý, zelenkavý, modravý, podľa druhu prímesí. Má biely vryp. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom.[1]
Aragonit vzniká v premenených a usadených horninách, jaskyniach vápencových oblastí, na rudných žilách a okolo termálnych prameňov. Často vypĺňa pukliny v sopečných horninách.[1]
Nachádza sa aj v schránkach niektorých mäkkýšov.[2]
Aragonit sa so šumením rozpúšťa v studenej zriedenej kyseline chlorovodíkovej. V ultrafialovom svetle často fluoreskuje.[1]
Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Konrádovce, Ochtiná (Ochtinská aragonitová jaskyňa), Podrečany, Rudňany, Smolník, Spišská Nová Ves, Špania Dolina, Vechec.[1]
Aragonit má viacero odrôd:
Modrozelený aragonit sa (najmä) v minulosti označoval aj ako igloit či iglit (podľa náleziska Spišská Nová Ves – po maď. Igló), nejde o samostatnú odrodu.[15][16][17]
Názov aragonit sa niekedy nesprávne stotožňuje s odrodou aragonitu železný kvet[2] alebo s odrodou aragonitu hrachovec [7].
Aragonit je tiež významný napr. v týchto látkach:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
