Remove ads
Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. (* 22. máj 1932, Šarišský Štiavnik – † 11. február 2012, Nitra) bol rusínsky literárny vedec, filológ, univerzitný profesor a spisovateľ (esejista). Za jeho hlavný prínos sa považuje rozpracovanie esteticko-antropologickej koncepcie literatúry.
| Andrej Červeňák | |
| literárny vedec, filológ, univerzitný profesor, spisovateľ (esejista) | |
| Dielo | |
|---|---|
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
| Akademický titul | profesor |
| Vedecká hodnosť | doktor vied |
| Významní študenti | Jozef Sipko |
| Ocenenia | |
| Medaila Puškina (2000) Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2002) | |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 22. máj 1932 Šarišský Štiavnik, ČSR |
| Úmrtie | 11. február 2012 (79 rokov) Nitra, Slovensko |
| Štátna príslušnosť | ČSR (1932 – 1938) Č-SR (1938 – 1939) SR (1939 – 1945) ČSR, ČSSR (1945 – 1989) ČSFR (1989 – 1993) SR (1993 – 2012) |
| Národnosť | rusínska |
| Miesto pobytu | Šarišský Štiavnik, Prešov, Nitra |
| Údaje (zdroj) | Sipko 2012, Litcentrum c2014 |
Andrej Červeňák sa narodil 22. mája 1932 v rusínskej roľníckej rodine v Šarišskom Štiavniku, kde aj navštevoval základnú školu.[1] V rokoch 1944 – 1952 absolvoval štúdium na gréckokatolíckom cirkevnom gymnáziu v Prešove.[2] Následne pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FF UK), kde v roku 1957 získal titul promovaný pedagóg v odbore ruština – slovenčina.[3][pozn 1]
V roku 1957 nastúpil na Katedru rusistiky Vysokej školy pedagogickej v Prešove,[4] ktorá sa v roku 1959 transformovala na Katedru ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (FF UPJŠ).[5] V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied, úspešnou obhajobou svojej práce Vajanský a Turgenev, a v roku 1966 sa stal docentom (habilitačná práca Vajanský a ruská literatúra). V rokoch 1967 – 1969 zastával post prodekana FF UPJŠ.[6]
Ale počas procesu normalizácie bol prepustený zo školstva za „antiruské a antisocialistické postoje v roku 1968“,[2] čo malo súvis s jeho poznámkou pri preberaní knižného daru zo Sovietskeho zväzu vo fakultnej knižnici v roku 1969, keď v svojej ďakovnej reči povedal „книги да, танки нет“ (rus. – „knihy áno, tanky nie“).[1] V rokoch 1971 – 1977 bol teda na nútenej publikačnej a pedagogickej odmlke,[6] počas ktorej pracoval ako lektor v divadlách v Prešove a Košiciach.[1]
Na akademickú pôdu sa vrátil v roku 1977, kedy nastúpil na Vysokú školu pedagogickú v Nitre, ktorá sa v roku 1996 premenovala na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre (UKF). V roku 1989 získal profesorskú vedecko-pedagogickú hodnosť v odbore teória a dejiny ruskej literatúry. V roku 1990 sa stal doktorom vied v študijnom programe vedy o umení na FF UK (doktorská dizertačná práca Človek v literatúre).[3] Od roku 2000 pôsobil ako emeritný profesor na Katedre rusistiky UKF.[6] Zomrel 11. februára 2012 v Nitre.[7][8]
Remove ads
Venoval sa výučbe ruskej literatúry 19. storočia, teórie literatúry, literárnej komparatistiky, semiotiky, slovensko-ruských literárnych vzťahov, dejín literárnoteoretického myslenia.[9] Bol garantom 25 vedeckých seminárov.[10]
Je autorom 24 samostatných vedeckých publikácií a vyše 500 štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Ďalej sa ako editor a spoluautor podieľal na tvorbe 48 zborníkov, taktiež bol editorom a vedeckým redaktorom periodika Almanach Nitra.[2][11]
Bibliografia podľa Lomenčík 2012, s. 249 – 336.
Knižné práce
- Vajanský a Turgenev. Bratislava : SAV, 1968. 193 s.
- Socialistický realizmus v diskusii. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983. 301 s. (Studia litteraria; zv. 5)
- Človek v literatúre: (Dostojevskij a súčasná literárna veda). 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1986. 208 s. (Studia litteraria; zv. 25)
- Slovensko-ruské literárne relácie. Banská Bystrica : KPÚ, 1986. 115 s.
- A. S. Puškin: človek a básnik. Martin : Matica slovenská, 1989. 183 s. (Teória a výskum : Monografie) ISBN 8070900040.
- Tajomstvo Dostojevského : F.M. Dostojevskij v recepcii. Nitra : Pedagogická Fak., 1991. 139 s. ISBN 8085183463.
- Ruská moderna I. Nitra : Pedagogická fakulta, 1992. 114 s.
- Zázračno literatúry I : Ruská klasika. Nitra : Fakulta humanitných vied VŠPg, 1994. 129 s. ISBN 8088738210.
- Zázračno literatúry II : komparatistika a slavistika. Nitra : Vysoká škola pedagogická, 1994. 125 s. ISBN 8088738458.
- Zázračno literatúry III : Ruská klasika. Nitra : Vysoká škola pedagogická, 1995. 124 s. ISBN 8088738806
- Desať statí o slovenskej literatúre. Nitra: Spolok slovenských spisovateľov, 1998. 141 s. ISBN 8080610185
- Dostojevského sny: (eseje a štúdie o snoch a Dostojevskom). Pezinok : Formát, 1999. 199 s. (Edícia G / Formát; zv. 3) ISBN 8096791125.
- Človek a text. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2001. 250 s. ISBN 8080504407.
- Začiatky a konce. Bratislava : T.R.I. MÉDIUM; Spolok slovenských spisovateľov, 2002. 108 s. (SocietaS) ISBN 8088676304.
- Človek v texte : Dostojevskij a esteticko-antropologická koncepcia literatúry. 2. vyd. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa; Spolok slovenských spisovateľov, 2002. 247 s. ISBN 8080505039.[pozn 2]
- Literárno-teoretické reflexie o slovanskom romantizme a problémoch translatológie. Banská Bystrica : Partner, 2003. 138 s. ISBN 8096893181.
- Dvadsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Filozofická fakulta UKF Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2004. 137 s. ISBN 8080506906.
- Nitrianska kreativita. Nitra : [Univerzita Konštantína Filozofa], 2005. 172 s. ISBN 8080508062.
- Ruská literatúra v súčasnom svete. Nitra : [Univerzita Konštantina Filozofa], 2005. 183 s. ISBN 8080508836.
- Romantika hľadania : [VEGA Slovanský romantizmus v európskych a svetových súvislostiach]. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2005. 130 s. (Eruditio mores futurum) ISBN 8080831807.
- Metamorfózy človeka v rode, národe a ľudstve. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2006. 273 s. ISBN 8080509743. (spolu s Jozefom Vladárom a Lacom Zrubcom)
- Tridsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa: Spolok slovenských spisovateľov, 2007. 127 s. (Život a dielo) ISBN 8080940966.
- Russkaja literatura v slovackom vosprijatiji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2007. 166 s. ISBN 8080940649.
- Reflexie esteticko-antropologické. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2008. 166 s. ISBN 8080613099.
- Reminiscencie esteticko-antropologické. Nitra : Filozofická fakulta UKF; Spolok slovenských spisovateľov: Klub Fjodora Michajloviča Dostojevského, 2009. 168 s. ISBN 8080613556.
- Moje, naše najmilšie. Nitra : Spolok slovenských spisovateľov, 2009. 111 s. ISBN 8080613532 (spolu s Jozefom Vladárom a Lacom Zrubcom)
- Štyridsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Spolok slovenských spisovateľov; Klub F. M. Dostojevského; Filozofická fakulta UKF, 2010. 93 s. (Život a dielo) ISBN 9788080614010.
- Russkaja literatura v vosprijatii prof. Andreja Červeňaka. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2011. 222 s. ISBN 8080614447.
- Na margo ruskej moderny. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2012. 151 s. ISBN 9788055800806.
Eseje
Remove ads
K jeho najvýznamnejším oceneniam patrí Medaila Puškina (rus. Медаль Пушкина) udelená prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Vladimirovičom Putinom v roku 2000 „za veľký osobný prínos pre rozvoj rusko-slovenských vzťahov“ a Rad Ľudovíta Štúra II. triedy udelený prezidentom SR Rudolfom Schusterom v roku 2002 „za rozvoj esteticko-antropologickej koncepcie literatúry“.[9] V roku 2008 bola symbolicky zavŕšená jeho spoločenská rehabilitácia „Pamätným listom pánovi Andrejovi Červeňákovi ako prejav vďaky za občianske a vlastenecké postoje, intelektuálne výkony, za obhajobu hodnôt demokracie a slobody Prebudenej spoločnosti r. 1968“, ktorý mu udelil predseda vlády SR Robert Fico.[2]
Za celoživotné dielo bol ocenený Pamätným listom slavistickej spoločnosti Franka Wollmana. V roku 2012 mu bola udelená in memoriam Zlatá plaketa Nitrianskeho samosprávneho kraja.[9]
Remove ads
- V súvislosti s § 36 zákona č. 58/1950 Sb. (o vysokých školách) a vládnym nariadením č. 60/1953 Sb. (o vedeckých hodnostiach a o označení absolventov vysokých škôl), neskôr vyhláška č. 94/1961 Sb. (o označovaní absolventov vysokých škôl), došlo v roku 1953 k zásadnej zmene v označovaní vysokoškolských titulov. Absolventi získavali len profesijné označenie, ako napr. promovaný pedagóg, promovaný historik, promovaný právnik atď. V roku 1967 vstúpil do platnosti zákon č. 19/1966 Zb. (o vysokých školách), podľa ktorého ods. 4 § 57 bol taktiež aj Andrejovi Červeňákovi priznaný titul doktor filozofie.
- Druhé, upravené a doplnené vydanie knihy Človek v literatúre z roku 1986.
Remove ads
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads