Remove ads
From Wikipedia, the free encyclopedia
Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. (* 22. máj 1932, Šarišský Štiavnik – † 11. február 2012, Nitra) bol rusínsky literárny vedec, filológ, univerzitný profesor a spisovateľ (esejista). Za jeho hlavný prínos sa považuje rozpracovanie esteticko-antropologickej koncepcie literatúry.
Andrej Červeňák | |
literárny vedec, filológ, univerzitný profesor, spisovateľ (esejista) | |
Dielo | |
---|---|
Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Akademický titul | profesor |
Vedecká hodnosť | doktor vied |
Významní študenti | Jozef Sipko |
Ocenenia | |
Medaila Puškina (2000) Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2002) | |
Osobné informácie | |
Narodenie | 22. máj 1932 Šarišský Štiavnik, ČSR |
Úmrtie | 11. február 2012 (79 rokov) Nitra, Slovensko |
Štátna príslušnosť | ČSR (1932 – 1938) Č-SR (1938 – 1939) SR (1939 – 1945) ČSR, ČSSR (1945 – 1989) ČSFR (1989 – 1993) SR (1993 – 2012) |
Národnosť | rusínska |
Miesto pobytu | Šarišský Štiavnik, Prešov, Nitra |
Údaje (zdroj) | Sipko 2012, Litcentrum c2014 |
Andrej Červeňák sa narodil 22. mája 1932 v rusínskej roľníckej rodine v Šarišskom Štiavniku, kde aj navštevoval základnú školu.[1] V rokoch 1944 – 1952 absolvoval štúdium na gréckokatolíckom cirkevnom gymnáziu v Prešove.[2] Následne pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FF UK), kde v roku 1957 získal titul promovaný pedagóg v odbore ruština – slovenčina.[3][pozn 1]
V roku 1957 nastúpil na Katedru rusistiky Vysokej školy pedagogickej v Prešove,[4] ktorá sa v roku 1959 transformovala na Katedru ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (FF UPJŠ).[5] V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied, úspešnou obhajobou svojej práce Vajanský a Turgenev, a v roku 1966 sa stal docentom (habilitačná práca Vajanský a ruská literatúra). V rokoch 1967 – 1969 zastával post prodekana FF UPJŠ.[6]
Ale počas procesu normalizácie bol prepustený zo školstva za „antiruské a antisocialistické postoje v roku 1968“,[2] čo malo súvis s jeho poznámkou pri preberaní knižného daru zo Sovietskeho zväzu vo fakultnej knižnici v roku 1969, keď v svojej ďakovnej reči povedal „книги да, танки нет“ (rus. – „knihy áno, tanky nie“).[1] V rokoch 1971 – 1977 bol teda na nútenej publikačnej a pedagogickej odmlke,[6] počas ktorej pracoval ako lektor v divadlách v Prešove a Košiciach.[1]
Na akademickú pôdu sa vrátil v roku 1977, kedy nastúpil na Vysokú školu pedagogickú v Nitre, ktorá sa v roku 1996 premenovala na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre (UKF). V roku 1989 získal profesorskú vedecko-pedagogickú hodnosť v odbore teória a dejiny ruskej literatúry. V roku 1990 sa stal doktorom vied v študijnom programe vedy o umení na FF UK (doktorská dizertačná práca Človek v literatúre).[3] Od roku 2000 pôsobil ako emeritný profesor na Katedre rusistiky UKF.[6] Zomrel 11. februára 2012 v Nitre.[7][8]
Venoval sa výučbe ruskej literatúry 19. storočia, teórie literatúry, literárnej komparatistiky, semiotiky, slovensko-ruských literárnych vzťahov, dejín literárnoteoretického myslenia.[9] Bol garantom 25 vedeckých seminárov.[10]
Je autorom 24 samostatných vedeckých publikácií a vyše 500 štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Ďalej sa ako editor a spoluautor podieľal na tvorbe 48 zborníkov, taktiež bol editorom a vedeckým redaktorom periodika Almanach Nitra.[2][11]
Bibliografia podľa Lomenčík 2012, s. 249 – 336.
Knižné práce
Eseje
K jeho najvýznamnejším oceneniam patrí Medaila Puškina (rus. Медаль Пушкина) udelená prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Vladimirovičom Putinom v roku 2000 „za veľký osobný prínos pre rozvoj rusko-slovenských vzťahov“ a Rad Ľudovíta Štúra II. triedy udelený prezidentom SR Rudolfom Schusterom v roku 2002 „za rozvoj esteticko-antropologickej koncepcie literatúry“.[9] V roku 2008 bola symbolicky zavŕšená jeho spoločenská rehabilitácia „Pamätným listom pánovi Andrejovi Červeňákovi ako prejav vďaky za občianske a vlastenecké postoje, intelektuálne výkony, za obhajobu hodnôt demokracie a slobody Prebudenej spoločnosti r. 1968“, ktorý mu udelil predseda vlády SR Robert Fico.[2]
Za celoživotné dielo bol ocenený Pamätným listom slavistickej spoločnosti Franka Wollmana. V roku 2012 mu bola udelená in memoriam Zlatá plaketa Nitrianskeho samosprávneho kraja.[9]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.