From Wikipedia, the free encyclopedia
Svätý Albert Veľký alebo Albertus Magnus alebo Albert z Bollstädtu (* 1193 – † 15. november 1280, Kolín) bol nemecký filozof, teológ, matematik, astronóm, geograf, chemik, metafyzik, fyzik, biblista, alchymista[1] a prírodovedec, člen dominikánskeho rádu, doctor universalis a učiteľ Tomáša Akvinského. Je patrón teológov, filozofov, prírodovedcov, medicínskych technikov, študentov a baníkov.
| Albertus Veľký | ||||||||
| nemecký filozof a teológ Učiteľ Cirkvi patrón prírodovedcov | ||||||||
 | ||||||||
| Štát pôsobenia | Rímsko-nemecká ríša Francúzsko | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| Biskup regensburský | ||||||||
| 1260 – 1263 | ||||||||
| ||||||||
| Provinciál Rehole kazateľov v Nemecku | ||||||||
| 1254 – 1257 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 1193 – 1207 Lauingen an der Donau, Rímska ríša | |||||||
| Úmrtie | 15. november 1280 Kolín, Rímska ríša | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Rehoľník | ||||||||
| Rehoľa | Rehoľa kazateľov (OP) (dominikáni) | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | Alexander IV. | |||||||
| Konsekrácia | cca 1260 | |||||||
| Svätec | ||||||||
| Blahorečenie | 1622 Rím, Pápežský štát Gregor XV. | |||||||
| Kanonizácia | 16. december 1931 Bazilika svätého Petra, Vatikán Pius XI. | |||||||
| Sviatok | 15. november | |||||||
| V cirkvách | rímskokatolícka | |||||||
| Patrón | prírodovedcov | |||||||
| Atribúty | biskupské rúcho, kniha, pero, biskupská berla, mitra | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Albert Veľký | ||||||||
Študoval na Padovskej univerzite. V roku 1223 vstúpil do rehole dominikánov. Neskôr učil v Hildesheime, Freiburgu, Regensburgu a v Štrasburgu. Potom odišiel učiť na Parížsku univerzitu, kde r. 1245 získal doktorát. V roku 1248 bol poslaný do Kolína nad Rýnom, kde zorganizoval šúdium a viedol celú univerzitu. V roku 1254 bol zvolený za provinciálneho predstaveného dominikánskej rehole v Teutónsku (dnešné Nemecko). Pápež Alexander VI. ho v roku 1260 ustanovil za biskupa Regensburgu. Zomrel v Kolíne a pochovali ho v kostole sv. Ondreja.
Pri tvorbe svojho filozoficko-teologického systému sa opieral o Aristotelovu filozofiu. Albertovo dielo podáva pokus o súborné transformovanie aristotelizmu do kresťanskej filozofie. Albert ako prvý obsiahol svojimi komentármi celé Aristotelovo dielo a na tomto základe sa snažil vedecky zvládnuť otázky, ktoré sa týkajú tak filozofie ako aj teológie, ako napr. pôvod sveta, istota racionálneho poznania, predpoklady šťastného života atď.
Prvým v stvorení bola hmota, čas, anjeli a empireum, čiže nehybné, najvyššie, všeobklopujúce nebo, samo obklopované už iba Trojicou (Bohom). Empireum je príčinou pohybu vo svete.
Albert Veľký bol odporcom averroistov: nešlo mu o primárne, slobodné postavenie filozofie (rozumu), ale rozum (filozofiu) chcel včleniť na miesto, ktoré im určili veľkí filozofi patristiky: vytvoríť harmóniu rozumu a viery, podriadiť rozum viere, no nezničiť ho vierou. V záležitostiach zjavenia platí autorita Božieho Slova.
Filozofiu považuje za nevyhnutnú spojenkyňu teológie, ktorá nie je proti viere, ale jej úvodom, účinne jej pomáha k jasnosti a presvedčivosti.
Prirodzený rozum má svoju oblasť v logike, etike a metafyzike, v empirickych záležitostiach však musí zachovávať zdržanlivosť, lebo tu platia iné zákony.
Albert Veľký sa venoval aj prírodným vedám, kde sa usiloval vychádzať z pozorovania a skúsenosti. Zviera ako kategória čohosi všeobecného je skoršie ako konkrétne zviera, hoci v poriadku prirodzeného jestvovania je jednotlivo-konkrétne zviera skoršie.
Zaoberal sa aj alchýmiou, teda stredovekou chémiou. Považuje sa za objaviteľa chemického prvku arzén, ktorý sa mu okolo roku 1250 podarilo ako prvému izolovať.[2][3]
De Adhaerendo Deo (v slovenčine: O primknutí sa k Bohu) [4].
Albert Veľký pripravil pôdu pre vystúpenie svojho žiaka Tomáša Akvinského.
V roku 1931 bol vyhlásený za svätého. V roku 1941 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna prírodovedcov a za učiteľa cirkvi.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
