Žralok belavý

Žralok belavý^[2] (lat. Carcharhinus leucas) je mohutný a veľký druh žraloka z čeľade Carcharhinidae dlhý až 2,1 m a s hmotnosťou okolo 90 kg. Samice bývajú väčšie: dlhé 3,49 m s hmotnosťou až 318 kg. Má zaokrúhlený masívny nosec, veľké žiabrové štrbiny a veľkú chrbtovú plutvu. Telo má zvrchu sfarbené šedé, brucho je biele.

Žralok belavý
Dospelý jedinec. Fidži, 2007.
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Trieda (classis) paryby (Chondrichthyes) Nadrad (superordo) žraloky (Selachimorpha) Rad (ordo) Carcharhiniformes Čeľaď (familia) Carcharhinidae Rod (genus) žralok (Carcharhinus) Druh (species) žralok belavý (C. leucas)
Vedecký názov
Carcharhinus leucas Müller a Henle, 1839
mapa rozšírenia (modrým).
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Opis

Má dve chrbtové plutvy bez tŕňov, päť párov žiabrových štrbín a prúdnicovité telo. Patrí medzi neveľa druhov žralokov, ktoré často plávajú proti prúdu riek (jedného jedinca objavili v Amazonke až 3000 kilometrov od mora). Živí sa nezvyčajne rozmanitou potravou od bezstavovcov cez ryby a žraloky až po cicavce, pričom požiera aj mladé jedince vlastného druhu. Patrí medzi najnebezpečnejšie žraloky na svete; je zaznamenané veľké množstvo nielen vyprovokovaných, ale aj nevyprovokovaných útokov na človeka.

Rozšírenie

Obývajú obyčajne teplé, plytké vody pozdĺž pobrežia, prípadne potom rieky. V mori sa pohybuje v oblasti do hĺbky 150 m, ale obvykle nepresiahne hranicu 30 m. V Atlantickom oceáne sa nachádza od Massachusetts, južnej Brazílie až po Maroko a Angolu. V Indickom oceáne obýva územie od Južnej Afriky po Keňu, Indiu, Vietnam a Austráliu. Veľká časť celkovej populácie žralokov belavých žije pri pobreží alebo v riekach Austrálie. Odhaduje sa, že pri pobreží Brisbane v Austrálii žije viac ako 500 žralokov belavých. Na rozdiel od väčšiny ostatných morských žralokov dokáže tento druh po určitý čas žiť v sladkej vode. Často je videný v oblastiach riek, ktoré sú značne vzdialené od mora, často sa tak deje v Amazonke.

Potrava

Loví samotársky a jeho korisťou sa obvykle stávajú ryby, iné žraloky, delfíny, korytnačky, vtáky, mäkkýše, kôrovce a dokonca aj cicavce žijúce na súši. Žralok belavý je celosvetovo známy svojim nepredvídateľným, často veľmi agresívnym chovaním, ktoré vyústilo k názoru, že žraloky belavé pobývajúce v plytkých vodách sú často nebezpečnejšie človeku ako ostatné druhy žralokov v rovnakom prostredí. Navyše niekoľko útokov žralokov belavých na ľuďoch boli nesprávne prisudzované iným druhom žralokov, predovšetkým žralokovi modrému a tigriemu. Niekoľkokrát sa tak stalo aj vo filme Čeľuste. Sú vysoko územní a neváhajú zaútočiť na každého živočícha – vrátane človeka – ktorý vstúpi na jeho územie. V niekoľkých krajinách, predovšetkým v Indii predstavuje žralok belavý naozaj veľké nebezpečenstvo a môže za úmrtie, alebo napadnutie mnohých ľudí. Nepohrdne ani mŕtvolou.

Rozmnožovanie

Žraloky belavý sa rozmnožujú v lete, často v poloslaných vodách v ústí riek. Po zhruba ročnej brezivosti rodí samica až 13 mláďat (sú živorodí). Mláďatá sú po narodení zhruba 70 cm dlhé a pohlavnú dospelosť dosahujú v 10 rokoch života. Medzi mláďatami sa často prejavuje kanibalizmus.