Železničná stanica Bratislava filiálka
železničná stanica v Bratislave From Wikipedia, the free encyclopedia
Železničná stanica Bratislava filiálka je železničná stanica v mestskej časti Nové Mesto v Bratislave. V súčasnosti sa stanica nepoužíva a chátra.
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Bratislava filiálka | |
 Budova stanice v roku 2013 | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Štát |  Slovensko |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Nové Mesto |
| Prevádzkovateľ | ŽSR |
| Bývalý názov | Filiálne nádražie, Filiálna stanica, Pressburg Filiale Bahnhof |
| Prevádzkové informácie | |
| Počet nástupíšť | 2 |
| Železničné trate | |
| Poloha | |
| 48°09′40″S 17°07′33″V | |
  Poloha stanice v rámci Slovenska
| |
Pôvodná osobná stanica z čias konskej železnice sa nachádzala južne od súčasnej stanice a jej staničná budova z roku 1840 sa zachovala. Táto budova dodnes stojí na križovatke Krížnej, Legionárskej a Karadžičovej ulice. Vtedy koľaje pokračovali cez Trnavské mýto cez miesto, kde dnes stojí Poliklinika Mýtna až ku budove Konskej železnice, kde prechádzali cez križovatku ciest, a pokračovali popri Karadžičovej ulici až k starému mostu. Celá táto trať sa väčšinu svojej existencie nazývala trať Bratislava Nivy, a smerovala na dnes už zaniknutú železničnú stanicu Bratislava Nivy. Táto trať bola zrušená v roku 1985, ale dodnes je možné na tejto ulici vidieť priestor, cez ktorý išli koľaje. Samotná stanica Filiálka slúžila nákladnej doprave takmer po celý čas svojej existencie. Koľajisko ide celý čas paralelne pri Račianskej ulici, nie však tesne popri nej. Práve preto medzi ulicou a koľajami vznikol priestor, na ktorom sa objavili rôzne fabriky a továrne. Medzi najznámejšie fabriky patrili Figaro, Palma, Danubius Elektrik a BEZ-ka, ale napríklad aj Mlyn a pekáreň jedľa či Istrochem. Väčšina z nich sa ale do našich dní nezachovala a tie, čo ešte existujú, majú dnes veľmi obmedzenú výrobu alebo už prestali využívať železnicu na prepravu nákladu. Na stanicu Filiálka prichádzal len obmedzený počet osobných vlakov. Od roku 1973 tu napríklad končili osobné vlaky z Trnavy. Boli to tzv. „robotnícke vlaky“ ktoré dovážali robotníkov do tunajších fabrík a tovární. Od roku 1977 jazdili dva páry vlakov počas pracovných dní, ráno po Filiálku, popoludní naspäť, ďalší pár v nedeľu večer. Ponad koľajnice na Filiálke bola postavená aj známa lávka pre peších, ale prechod cez koľajisko pre automobily bol vyriešený niekoľkými úrovňovými priecestiami. Veľká časť týchto priecestí sa zachovala a dodnes slúži svojmu účelu. Najväčšie priecestia sa nachádzajú na Trnavskom mýte, na križovatke Pionierskej a Račianskej a taktiež je možné si všimnúť, že z Račianskej je možný vjazd na koľajisko paralelne Kutuzovej ulici. Je to pozostatok bývalého priecestia, ktoré sa tu kedysi nachádzalo. V roku 1985 bola dokončená elektrifikácia trate Trnava – Bratislava predmestie, do žst. Bratislava však už nie, a tak osobná doprava do stanice skončila 1. júna 1985.
Po tomto rozhodnutí bol osud stanice spečatený.
Stanica sa nachádza v zastavanej obytnej oblasti a jej severná a južná strana je chránená betónovým plotom. Aby nebolo potrebné stanicu obchádzať, bola nad koľajiskom vybudovaná lávka pre chodcov. Ale potom, čo stanica prestala prijímať osobné vlaky, začala intenzita vlakových spojov na stanici slabnúť. S neskoršou likvidáciou okolitých podnikov a tovární prudko klesol objem prepravovaného tovaru. Koľaje začali pustnúť a okrajové koľaje sa začali používať ako odstavisko vyradených vozňov. Budovy okolitých fabrík, ale aj samotná budova stanice, začali chátrať a nasťahovali sa sem bezdomovci a asociáli. Budova stanice však predsa len nejaký čas ešte bola funkčná a fungoval tu aj staničný bufet a jeden zo služobných bytov bol obývaný až do roku 2010. Lávku nad koľajiskom mestská časť 22. apríla 2005 uzatvorila a v roku 2006 ju rozobrali.[1] Budovy fabrík chátrali, až ich nakoniec podozriví investori dali medzi rokmi 2007–2008 zbúrať. Miesta, kde budovy fabrík stáli, sa premenili na jamy zarastajúce trávou, až napokon sa tu v roku 2015 začali stavať bytové domy. Pamätníky industriálnej histórie Bratislavy nahradili skleneno-betónové domy. Stanica naďalej chátrala a nakoniec bolo na stanici vypnuté osvetlenie a vlaky sem prestali jazdiť. Čo sa týka priecestí a svetelnej signalizácie a mechanických závor, ktorými sú vybavené, tie sú dodnes funkčné, a možno, keby tadiaľ išiel nejaký vlak, tak sa znovu po dlhom čase rozozvučia.
Stanica v súčasnosti stále viac a viac chátra a takmer všetky budovy na tejto stanici mali svojich „ilegálnych nájomníkov“. Dnes ale už všetky okná na budove stanice sú zadebnené drevenými doskami a na všetkých dverách sú kovové mreže. Vyhorela tu časť administratívnej budovy aj časť budovy bývalej výkupne papiera, dnes už táto budova neexistuje. Fabriky naokolo sú už niekoľko rokov zbúrané a na ich mieste teraz stoja nové obytné budovy. Na území stanice sa zachovalo už iba zopár budov, ako sú napríklad budova stanice z roku 1914, niekoľko garáží stojacich pozdĺž Kukučínovej ulice a ďalšie dve menšie budovy. Jedna je pri budove stanice, slúži ako rozvodňa elektrického vedenia, druhá budova stojí na konci nakladacieho nástupišťa a slúžila na obsluhu zariadenia, ktoré tu vedľa stojí. Železnice pravidelne kosia trávu, ktorá rastie na koľajniciach, a taktiež sa tu pred pár rokmi urobil chodník cez koľajisko.
V júni 2019 Železnice Slovenskej republiky zverejnili štúdiu využitia stanice so štyrmi možnosťami.[2] ŽSR plánujú znovuoživenie tejto stanice pre obsluhu vlakových spojov z Galanty a Trnavy. Zatiaľ však stanica naďalej stojí opustená. Termín začatia výstavby zatiaľ nie je známy, ale predpokladá sa, že výstavba stanice sa nezačne skôr ako v roku 2025.
Budova železničnej stanice zozadu (hlavný vchod)
Koľajisko železničnej stanice Bratislava filiálka
Budova konskej železnice v Bratislave
Lokalizácia železničnej stanice v Bratislave
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
