slovenský herec (1952 – 2024) From Wikipedia, the free encyclopedia
Ľubomír Paulovič (* 7. november 1952, Prašice[1] – † 15. august 2024, Chorvátsky Grob) bol slovenský herec a režisér. Účinkoval prevažne na doskách divadiel v Martine, vo Zvolene a v SND v Bratislave. Pôsobil aj ako riaditeľ činohry SND po odvolaní Dušana Jamricha ministrom kultúry Ivanom Hudecom v roku 1996. Jedno volebné obdobie bol tiež starostom rodnej obce.
| Ľubomír Paulovič | |
|---|---|
 | |
| Narodenie | 7. november 1952 Prašice, Česko-Slovensko |
| Úmrtie | 15. august 2024 (71 rokov) Chorvátsky Grob, Slovensko |
| Alma mater | Vysoká škola múzických umení v Bratislave |
| Povolanie | herec, režisér |
| Dcéra | Veronika Paulovičová |
Účinkoval vo viac ako 150 televíznych a 45 celovečerných filmoch, akými boli napríklad Pásla kone na betóne, Legenda o lietajúcom Cypriánovi, Kajínek, Perinbaba a dva svety a iné. Režíroval muzikály ako Cigáni idú do neba, Pokrvní bratia či Poplach v hoteli Westminister. V roku 2017 získal ocenenie Literárneho fondu za celoživotné dielo.
Ľubomír Paulovič sa narodil 7. novembra 1952 v Prašiciach.[2] V detstve uvažoval nielen o hereckej dráhe, ale aj o hotelierstve. Rozhodol sa však pre prvú možnosť. Na prvých talentových skúškach vedených Mikulášom Hubom neuspel, bol prijatý až po dodatočných.[3] Vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave.[4]
Najprv pôsobil od roku 1976 na doskách Divadla Slovenského národného povstania v Martine[3][5] a od roku 1984 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave,[4][6] ale po dvoch rokoch odstúpil z funkcie riaditeľa Činohry SND.[5] V Nasledujúcom roku 1987 zrežíroval divadelnú rozprávku Popoluška a princ.[3]
| „ | Začiatkom 90. rokov som v Slovenskom národnom divadle dostal od režiséra Emila Horvátha jednu skvelú postavu a to v hre Caligula. Bol to jeden z obrovských zážitkov a aj výkonov. Bola to skvele vymyslená inscenácia. Všetci, čo sme v nej účinkovali, sme sa v nej neskutočne našli. | “ |
| – Ľubomír Paulovič[7] | ||
Vo zvolenskom Divadle Jozefa Gregora Tajovského bol umeleckým šéfom počas rokov 1997 – 1998 a 2001 – 2002.[2][5][6] Po štyroch rokoch pôsobenia na voľnej nohe bol v roku 2006 zvolený za starostu v rodnej obci Prašice.[4][8][9] Po skončení volebného obdobia v roku 2010 sa vrátil znovu na dosky SND.[3][5]
| „ | Zo slovenských [hercov] boli mojimi vzormi Ivan Mistrík, Karol Machata, Ivan Rajniak, Ladislav Chudík a množstvo iných. Potom to boli tí, s ktorými som začínal v Martinskom divadle – Tibor Bogdan, Ivan Folkman, Ivan Romančík, Eliška Nosálová, Helena Sudická a mnohí ďalší. Boli to skvelí a mimoriadne talentovaní herci. A zo svetových hercov je mojim vzorom Dustin Hoffman. | “ |
| – Ľubomír Paulovič[4] | ||
Vystupoval vo viac ako 150 televíznych a 45 celovečerných filmoch.[5][6] Medzi jeho prvými väčšími rolami bola postava Štefana v kultovom filme Pásla kone na betóne z roku 1982. Stvárnil aj postavu princa Kazimíra v rozprávke Soľ nad zlato a účinkoval aj v Legende o lietajúcom Cypriánovi či Perinbaba a dva svety z roku 2023. V televíznej seriálovej tvorbe hral v kultovom Alžbetinom dvore alebo dennom seriáli Panelák na TV JOJ.[3][9] Pre svoje modré oči a charakteristický vzhľad bol kolegami prirovnávaný k francúzskemu hercovi Jean-Paul Belmondovi.[10] Ako režisér stál za niekoľkými divadelnými inscenáciami a muzikálmi, napríklad Pokrvní bratia, Najstaršie remeslo či Poplach v hoteli Westminister.[11][12] Režíroval aj známy muzikál Cigáni idú do neba pre martinské a zvolenské divadlo.[10]
V roku 2022 verejne kritizoval zanedbávanie tvorby pre deti mládež. Podľa vlastných slov je potrebné ako dospelých, tak i mládež vychovávať k umeniu, inak hrozí ich zvlčenie.[4]
Z prvého manželstva mal Ľubomír dcéry Veroniku a Terezu a z druhého manželstva dcéru Dominiku,[4] ktorá trpí obrnou, a tiež tri vnúčatá.[2][10][7] Bol v dlhodobom zväzku s fotografkou Lollou Fukari.[6] Medzi jeho záľuby patrilo ružiarstvo.[10]
| „ | Snažím sa veriť v dobro človeka, ako povedal Alexander Dubček a snažím sa tak zmýšľať, správať a najmä žiť. | “ |
| – Ľubomír Paulovič[2] | ||
Ku koncu života sa mu zhoršovala srdcová činnosť,[2] preto sa stiahol z verejného života.[3] Zomrel 15. augusta 2024 v Chorvátskom Grobe.[2]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
