Čudské jazero

Čudské jazero (v širšom zmysle) alebo Pejpus alebo Čudské jazero a Pskovské jezero (po rusky Чудско-Псковское озеро [čudsko-pskovskoje ozero], Гдовское [gdovskoje] alebo Пейпси [pejpsi], po estónsky Peipsi-Pihkva järv) je jazero na hranici Estónska (kraje Ida-Viru, Jõgeva, Tartu a Põlva) a Pskovskej oblasti v Rusku.

Satelitný pohľad na Čudské jazero

Je pozostatkom veľkej ľadovcovej vodnej plochy. Skladá sa z troch častí:

• vlastného Čudského jazera (rusky Чудское озеро [čudskoje ozero], po estónsky Peipsi järv alebo Suur järv) na severe
• Pskovského jazera (po rusky Псковское озеро [pskovskoje ozero], po estónsky Pihkva järv) na juhu, ktoré leží takmer celé na území Ruska
• jazera Ťoploje (po rusky Тёплое озеро [ťoploje] = doslova: Teplé jazero, po estónsky Lämmi järv), ktoré je vlastne prieliv, ktorý ich spája

Číselné údaje

Má rozlohu 3 555 km². Z toho najväčšia časť pripadá na Čudské jazero (2 610 km²), na Pskovské jazero 710 km² a najmenšie je Ťoploje s 335 km². Všetky tri časti tvoria jednu vodnú plochu, ktorá leží v nadmorskej výške 30 m n. m. Estónska časť má rozlohu 1 570 km² a ruská časť 1 985 km². V severojužnom smere je jazero 143 km dlhé a jeho maximálna šírka je 50 km. Priemerná hĺbka jazera je 8 m, maximálna hĺbka 15 metrov v južnej časti.

Pobrežie

Brehy sú prevažne nízke, pokryté rašeliniskami. Pozdĺž severovýchodného brehu sa tiahne piesočná pláž, miestami zarastená borovicami. Tu sú najobľúbenejšie miesta pre kúpanie, najmä v piesočných dunách a lesoch medzi kúpeľmi Kauksi a Vasknarva na severe. Okrem ľahko prístupného severného brehu nie je zvyšok jazera veľmi turisticky využívaný.

Dno

Dno je ploché a pokryté silnou vrstvou sivého ílu.

Ostrovy

Na jazere je veľa ostrovov. Najväčší je Piirissaar, ktorý leží vo vlastnom Čudskom jazere a patrí Estónsku.

Vodný režim

Do jazera ústia rieky Emajõgi, Võhandu, Velikaja a asi 30 ďalších riek. Z jazera odteká Narva do Fínskeho zálivu. Najvyššiu úroveň dosahuje hladina zvyčajne uprostred apríla až na začiatku mája. Rozsah kolísania je 3 m. Na jazere sa vyskytujú veľké vlny spôsobené vetrom. Odmäk na jar spôsobuje vzostup hladiny až o 1 m tzn. zväčšenie plochy o 780 km², čo zatopí riedko obývanú pobrežnú zónu.

Vlastnosti vody

Vďaka malej hĺbke dosahuje teplota vody v lete až 22 °C. Jazero zamŕza na konci novembra alebo na začiatku decembra. Maximálnu hrúbku ľadu dosahuje v marci (50 – 60 cm). Pskovské jazero a Ťoploje rozmŕzajú skôr - na konci apríla, Čudské jazero potom na začiatku mája.

Fauna

Jazero je plné rýb, priemerný ročný výlov je 11 000 ton.

Lodná doprava

Na jazere je rozvinutá miestna lodná doprava.

Dejiny

Historicky je jazero významné „ľadovou“ bitkou na Čudskom jazere, ktorá sa odohrala 5. apríla 1242 na zamrznutej hladine v južnej časti jazera. Vojsko z Novgorodu Veľkého pod vedením kniežaťa Alexandra Nevského vtedy zdrvujúco porazilo rádových rytierov z Livónska, ktorí sa chystali vtrhnúť v koordinácii so švédskymi bojovníkmi do krajiny, a zabránilo tak ďalšiemu prenikaniu Rádu nemeckých rytierov na východ.

Osídlenie pobrežia

Najväčším mestom na brehu je na južnom konci Pskov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čudské jazero

Externé odkazy

• Estonská turistická informační web strana – po estónsky