Čmeľ zemný

Čmeľ zemný (Bombus terrestris) je jedným z najpočetnejších druhov čmeľov v Európe. Často sa používa pri komerčnom opeľovaní skleníkov (hlavne paradajok^[3]), takže je rozšírený aj v oblastiach, kde nie je pôvodný, napríklad v Tasmánii^[4] a Novom Zélande^[5]. Je to eusociálny hmyz s presahom generácií, deľbou práce a kooperatívnou starostlivosťou o plod. Kráľovná je monandrická, čo znamená, že sa pári iba s jedným samcom.

Čmeľ zemný
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia zvliekavce (Ecdysozoa) Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) článkonožce (Arthropoda) Oddelenie hryzadlovce (Mandibulata) Podkmeň (subphylum) šesťnôžky (Hexapoda) Trieda (classis) hmyz (Insecta) Podtrieda (subclassis) dvojkĺbovce (Dicondylia) Infratrieda (infraclassis) krídlovce (Pterygota) Divisio novokrídlatce (Neoptera) Subdivisio holometabolný hmyz (Endopterygota) Rad (ordo) blanokrídlovce (Hymenoptera) Podrad (subordo) štíhlopáse (Apocrita) – žihadlovce (Aculeata) Nadčeľaď (superfamilia) včely (Apoidea) Čeľaď (familia) včelovité (Apidae) Rod (genus) čmeľ (Bombus) Druh (species) čmeľ zemný (Bombus terrestris)
Vedecký názov
Bombus terrestris Linné, 1758
Synonymá
Zoznam B. africanus Vogt in Krüger, 1956 B. audax (Harris, 1776) B. canariensis Pérez, 1895 B. dalmatinus Dalla Torre, 1882 B. lusitanicus Krüger, 1956 B. maderensis Krüger, 1956 B. terrestriformis Erlandsson, 1979 B. xanthopus Kriechbaumer, 1870[2]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Pôvodom je z Európy a Ázie. Kráľovná je veľká 20 – 22 mm, robotnice 11 – 17 mm a samce 14 – 16 mm. Má dva žlté pruhy, jeden na hrudi a druhý na bruchu. Robotnice a samce majú biely zadok a kráľovná ho má hnedastý.

Svoju potravu si skladujú a zvyčajne sa živia nektárom a peľom.^[6]

Kráľovná po hibernácii zakladá kolóniu na začiatku jari. Hniezdo vytvára pod zemou, hlavne v opustených norách od hlodavcov. Kolónia môže mať veľkosť až 350 robotníc.^[5] Od konca leta do jesene sa liahnu samce aby oplodnili mladú kráľovnú, ktorá bude zakladať kolóniu na budúci rok. Výnimočne prezimuje celá kolónia, často však iba nové kráľovné.^[7]