From Wikipedia, the free encyclopedia
Česko-slovenskí letci v Royal Air Force boli príslušníci česko-slovenských zahraničných vojenských jednotiek, ktorí pôsobili počas druhej svetovej vojny v jednotkách britskej Royal Air Force (RAF). Ich oficiálne nasadenie sa začalo na základe dohody medzi exilovou vládou a britskou stranou 25. októbra 1940.[1][2]
Odchod do zahraničného odboja nebol jednoduchý. Mnohí letci boli iritovaní počiatočným sklonom časti velenia, pozitívne reagovať na ponuku maršala Hermanna Göringa k prevzatiu asi 1 500 pilotov a iných špecialistov do nemeckého letectva po zriadení protektorátu (podľa niektorých prameňov malo dokonca dôjsť k prvým prevodom strojov a posádok do Nemecka). Druhým dôvodom bol útek do zahraničia. Veľa letcov odišlo najprv do Poľska, ale poľské úrady nejavili ochotu prípad riešiť (väčšina vojakov bola potom prevedená do Francúzska, kde vstúpili do cudzineckej légie, aby mohli byť prijatí do francúzskej armády). Začiatkom augusta 1939 si aj poľská vláda uvedomila nebezpečenstvo, ktoré jej hrozilo od nacistického Nemecka, preto bola časť pilotov, ktorá zatiaľ neodišla do Francúzska, prijatá do poľského letectva. Ale ich bojové vystúpenie bolo veľmi krátke, rýchla porážka Poľska znamenala skoré ukončenie ich činnosti. Niektorí piloti ustúpili so svojimi poľskými kolegami do Rumunska, odtiaľ sa dostali na Stredný východ a ďalej do Francúzska, iní sa dostali do Sovietskeho zväzu, kde boli najskôr internovaní, ale po intervencii česko-slovenských orgánov v zahraničí boli presúvaní k jednotkám vo Francúzsku, neskôr vo Veľkej Británii. Po obsadení Poľska zostala jedinou cestou pre českých emigrantov trasa na západ z Protektorátu cez Slovensko a Maďarsko, kde však pri ich dolapení hrozilo vydanie Nemcom. Do bezpečia sa českí letci a vojaci dostali až pri prekročení hraníc vtedajšej Juhoslávie, kde pôsobil česko-slovenský konzul, ktorý zabezpečoval ich prevoz do Bejrútu v Libanone, odkiaľ pokračovali smerom do Francúzska a neskôr do Spojeného kráľovstva.
Česko-slovenská exilová vláda aktívne podporovala úteky letcov z Protektorátu organizovanou pomocou odbojovým skupinám. Rozhodnutie o podpore útekov letcov padlo aj preto, že Česko-Slovensko, ako okupovaná krajina nebola schopná postaviť v zahraničí rozsiahle exilové vojsko, ktoré by bolo nápomocné Spojencom a mohlo tak presadzovať záujmy krajiny, ako tomu bolo napr. cez prvú svetovú vojnu. Preto aj pri svojom malom počte, predstavovali Českí a Slovenskí letci významnú silu, ktorá bola užitočným článkom Spojeneckého vojnového úsilia.
Vznik leteckých jednotiek vo Francúzsku bol sprevádzaný radom byrokratických prieťahov, a to aj po vstupe Francúzska do druhej svetovej vojny. Až v decembri 1939 bolo niekoľko česko-slovenských letcov včlenených do francúzskych jednotiek. Vo februári 1940 bol prijatý projekt, v ktorom sa počítalo s výstavbou samostatných česko-slovenských stíhacích a bombardovacích jednotiek. Vpádom Wehrmachtu do krajín Beneluxu dňa 10. mája 1940 sa skončilo obdobie tzv. čudnej vojny. Nemecké jednotky vtrhli do Francúzska a situácia začínala byť vážna. Jednou z najlepších leteckých jednotiek vo Francúzsku bola 5. stíhacia peruť, v ktorej slúžilo 18 česko-slovenských letcov, napr. kapitán Alois Vašátko či rotmajster František Peřina. Títo letci boli veľmi úspešní a patrili k elitným stíhačom. 1. júna 1940 bola podpísaná česko-slovensko-francúzska letecká dohoda o zriadení samostatného česko-slovenského letectva vo Francúzsku, avšak rýchla kapitulácia Francúzska jej realizáciu znemožnila. Česko-slovenskí letci boli presunutí k ďalším bojom do Veľkej Británie.
Česko-slovenskí letci spočiatku neboli v britských jednotkách nijako organizovaní. Prvou leteckou peruťou vytvorenou z česko-slovenských letcov bola 12. júla 1940 310. (česko-slovenská) peruť RAF (No. 310 (Czechoslovak) Squadron RAF), ktorá vznikla na letisku Duxford. Onedlho na to 29. júla 1940 vznikla na letisku Honington bombardovacia 311. (česko-slovenská) peruť RAF (No. 311 (Czechoslovak) Squadron RAF). Dňa 5. septembra 1940 nasledoval vznik 312. (česko-slovenskej) perute RAF (No. 312 (Czechoslovak) Squadron RAF) tiež na letisku v Duxforde. O niečo neskôr sa k týmto jednotkám pridala 313. (česko-slovenská) peruť RAF (No. 313 (Czechoslovak) Squadron RAF), ktorú založili 10. mája 1941 na letisku Catterick. Dňa 3. mája 1942 bolo z 310., 312. a 313. perute v Exeteri vytvorené Česko-slovenské stíhacie krídlo (Czechoslovak Fighter Wing), ktorému velil úspešný pilot Alois Vašátko.
Okrem toho pôsobili ďalší letci aj v týchto jednotkách:
Niektorí ďalší letci slúžili v jednotkách Maintenance unit a Ferry Pool, ktorých úlohou bolo prelietavať s opravenými lietadlami z dielní k jednotkám. Slúžili tam, napr. Karel Šeda či Jaroslav Doktor. V spoločnosti Ferry Commands, ktorej úlohou bolo prelietavať s lietadlami z Kanady a USA slúžilo ako lietajúci personál 10 česko-slovenských pilotov, navigátorov a telegrafistov.[3]
Časť česko-slovenských letcov pomerne úspešne zasiahla do bitky o Britániu. Najúspešnejším spojeneckým letcom celej tejto operácie bol Čech Josef František, ktorý v priebehu jediného mesiaca zostrelil 17 nemeckých lietadiel.
Ďalšia významná operácia, ktorej sa vo veľkej miere zúčastnili i Čechoslováci bolo Vylodenie pri Dieppe, pri ktorom boli nasadené všetky 3 stíhacie perute. Bombardovací letci pre britské Coastal Command podnikali dlhodobú hliadkovú činnosť nad Atlantickým oceánom, pričom sa zameriavali najmä na pátranie, po nepriateľských ponorkách.
Posádky boli pritom vystavené navyše ďalšiemu nebezpečenstvu v prípade zostrelenia nad nemeckými územiami a zajatia. Na rozdiel od iných letcov neboli podkladaní za vojnových zajatcov, ale ako príslušníci Nemeckom ovládaného Protektorátu za zradcov – to sa týkalo potom v zosilnenej miere posádok 311. bombardovacej perute, ktorá podnikala diaľkové nálety do nemeckého vnútrozemia (čiastočne až do Talianska).
Česko-slovenské perute sa úspešne zúčastnili na krytí spojeneckého vylodenia v Normandii a boli jedni z prvých, ktorí pristáli na oslobodenom francúzskom území. Neskôr podporovali spojeneckú ofenzívu cez krajiny západnej Európy, a zúčastnili sa aj na bombardovaní Nemecka.
Po porážke Francúzska bola ďalším cieľom agresie nacistického Nemecka Veľká Británia. Britská vláda hľadala každého, kto by bol ochotný za ňu bojovať, preto boli česko-slovenskí piloti vítanou posilou britského kráľovského letectva (RAF). Dňa 25. októbra 1940 bola uzavretá česko-slovensko-britská dohoda, ktorá sa zaoberala vojenským pôsobením česko-slovenských pozemných jednotiek aj letectva. Letci vytvorili samostatné jednotky, stali sa súčasťou tzv. Dobrovoľníckej zálohy RAF. V auguste 1940 bolo vo Veľkej Británii takmer tisíc česko-slovenských letcov, ktorí boli ihneď postupne zapojení do výcviku na britských lietadlách. Medzitým sa už rozhorela bitka o Britániu, do ktorej zasiahla česko-slovenská 310, stíhacia peruť. Dňa 2. októbra 1940 začala operačnú činnosť i česko-slovenská 312. stíhacia peruť. Niektorí česko-slovenskí piloti boli zaradení aj do britských a poľských perutí. Najlepším z nich a jedným z najúspešnejších spojeneckých stíhačov v bitke o Britániu bol čatár Josef František, ktorý bojoval v poľskej 303. peruti, a počas septembra 1940 zostrelil 17 nepriateľských lietadiel. Do 31. októbra 1940 zostrelili česko-slovenskí piloti 56 lietadiel, 14 lietadiel zostrelili pravdepodobne a 6 poškodili.
V máji 1942 vzniklo prvá česko-slovenské letecké krídlo („wing“). Jeho prvou významnou bojovou akciou bola účasť na Dieppskej výsadkovej operácii v auguste 1942. 8. novembra 1943 bola Česko-slovenská stíhacia skupina zaradená do novo zriadeného britského taktického letectva a dostala označenie „134. česko-slovenské poľné letisko RAF“. Od tej doby sa česko-slovenské perute zúčastňovali nepretržitých akcií spojeneckého letectva, ktoré boli predohrou k invázii do Francúzska. Dňa 6. júna 1944 v „deň D“ česko-slovenskí stíhači podporovali vylodenie 1. kanadskej armády. Do 28. júna sa zúčastnili bojov v Normandii, ale z dôvodu absencie záloh boli z frontu odvolaní a 3. júla boli pridelení na veliteľstvo protivzdušnej obrany Veľkej Británie. Odtiaľ vykonávali prepady nemeckých lodí, vlakov a bojovej techniky vo Francúzsku a v Holandsku, sprevádzali bombardovacie zväzy, hľadali a ničili lietajúce strely V-1. V dňoch 17. až 26. septembra 1944 sa lietadlá 310. a 312. stíhacej perute zúčastnili ochrany výsadkovej operácie v priestore Arnhemu a Eindhovenu v Holandsku. Poslednou veľkou akciou česko-slovenských stíhacích perutí bola účasť na výsadkovej operácie v priestore Weselu dňa 24. marca 1945. Dňa 13. augusta 1945 pristálo na pražskom letisku 54 Spitfirov Česko-slovenskej stíhacej skupiny, príslušníci 311. česko-slovenskej bombardovacej perute boli privítaní v Prahe o týždeň neskôr.
V septembri 1940 začala činnosť česko-slovenská 311. bombardovacia peruť. Vykonávala nočné nálety na strediská nemeckého priemyslu, 23. septembra 1940 zaútočila po prvýkrát na Berlín. Svoju činnosť vykonávala až do apríla 1942, kedy pre straty a nedostatok záloh bola z bombardovania stiahnutá a poverená hliadkovou činnosťou nad Atlantikom, pri ktorej napadala a ničila nemecké lode a ponorky, vykonávala sprievod dopravných plavidiel. Najväčší úspech dosiahla koncom decembra 1943, kedy sa posádke jedného bombardéra B-24 Liberator podarilo potopiť nemeckú loď Alsterufer s dôležitým nákladom surovín z Ďalekého východu.
Celkovo stíhací letci od augusta 1940 do mája 1945 vykonali 36 380 bojových letov v dĺžke 58 320 operačných hodín. Zostrelili alebo poškodili 340 resp. 365 nepriateľských lietadiel[4] a 6 striel V-1. Príslušníci bombardovacích perutí uskutočnili 3 113 letov v trvaní 26 719 hodín, zhodili vyše milióna ton bômb.[4] V bojoch na západnom fronte padlo celkovo 511 resp. 531 česko-slovenských letcov.
Často zabúdanou kapitolou česko-slovenských leteckých síl v RAF sú zásluhy posádok 311. bombardovacej perute, ktorá utrpela tak ťažké straty na príslušníkoch lietajúceho personálu, že ich nebolo možné nahradiť.
Česko-slovenské perute boli vyzbrojené týmito druhmi lietadiel.
Paleta strojov, na ktorých českí a slovenskí letci v RAF lietali je však ďaleko väčšia[5].
Po návrate do oslobodeného Česko-Slovenska tieto perute ešte krátku dobu existovali, no do roku 1946 boli postupne rozpustené a ich príslušníci zaradení do novej česko-slovenskej armády. Ich príslušníci ako skúsení odborníci preverení bojmi prevzali mnoho vedúcich úloh v oblasti vojenského letectva.
Po februári 1948 však mnohí predstavitelia nového režimu videli v účastníkoch zahraničného odboja zo západného frontu nebezpečenstvo. Obávali sa totiž, že by mohli títo odhodlaní vlastenci opäť začať bojovať za demokraciu. A tak boli bývalí príslušníci RAF postupne prepúšťaní z armády a odsúvaní do úzadia. Režim často postihoval aj ich rodinných príslušníkov. Ich manželky bezdôvodne strácali zamestnanie a ich deti stratili prístup k vyššiemu školstvu. Mnohí príslušníci západného odboja boli obvinení zo „špionáže pre západné mocnosti“, uväznení, a odsúdení k dlhoročnému žaláru, či k ťažkým a nebezpečným núteným prácam.
Až po roku 1989 boli príslušníkom západného odboja priznané ich zásluhy a došlo tiež k rehabilitácii politicky prenasledovaných.
Prvé číslo je počet zostrelených lietadiel, druhé počet pravdepodobne zostrelených a tretí počet poškodených lietadiel. Úspechy za menom zodpovedajú francúzskemu systému započítavania zostrelov, v zátvorke sú úspechy vyjadrené britskou normou.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
