uhorský šľachtický rod From Wikipedia, the free encyclopedia
Čákovci (starším slovenským pravopisom: Csákovci; základný tvar: Čák, starším slovenským pravopisom Csák; cudzojazyčné mená pozri nižšie) bol uhorský šľachtický rod. Svoj rodokmeň podľa kroniky Činy Hunov a Uhrov, Kroniky Mareka z Káltu a Kroniky Jána z Turca odvodzoval rod Čákovcov svoje korene od staromaďarského vodcu predka Szabolcs (Sabolča). Rodina bola pravdepodobne spojená s Arpádovskou dynastiou.[1]
| Čákovci (Csák) | |
 erb rodu Čákovcov | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo |
|---|---|
| Tituly | taverník, bakonský správca, krajinský sudca, kráľovský stolník, správca kráľovských stajní, kráľovský mečník, župan |
| Zakladateľ | ? Csák (vnuk náčelníka Sabolča) |
| Mýtický zakladateľ | Szabolcs |
| Rok založenia dynastie | 10. storočie |
| Rok zániku dynastie | na konci 14. storočia |
| Ďalšie vetvy dynastie | 12 vetiev dynastie a dcérske rody |
Cudzojazyčné tvary mena Čák sú [2][3]:
Podľa kroniky Mareka z Káltu sa Sabolč usadil na hrade Sabolč v Zadunajsku, ktorý jeho potomok Csák premenoval na Csákvár. Pôvodný hrad však mal byť už v 11. storočí zničený.[4] Členovia rodu boli významnými hodnostármi, županmi a slavónskymi bánmi. Pôvodne zohrávali dôležitú úlohu v južných stoliciach vtedajšieho Uhorska, neskôr dostali aj do Ostrihomu a Komárna, kde plnili významné úlohy ako aj cirkevní hodnostári. V priebehu storočí sa rod rozdelil do dvanástich vetiev a niekoľkých samostatných rodín (napr. rod Csáky de Mihály).[5]
Demeter Csák sprevádzal uhorského kráľa Ondreja II. na krížovej výprave do Palestíny. Meno Matúš Čák sa v tomto rode opakuje viackrát. Jeden z nich sa spomína po porážke Uhrov na rieke Slanej v roku 1241 pri úteku kráľovi Belovi IV. do Dalmácie.[6] Bratia Peter a Matúš Csákovci sa stali županmi a svoje panstvo budovali na západnom Slovensku. Po tom, čo vymreli všetci členovia jeho vetvy rodu, zdedeili bratia rodové panstvá. Ich dedičmi sa stali Petrovi dvaja synovia - jeden z nich bol Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1278 viedol Matúš Čák uhorskú jazdu vo vojsku cisára Rudolfa I. proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II v bitke na Moravskom poli. V roku 1291 pre Ondreja III., dobyl Bratislavu obsadenú Henrichom z Kysaku. Za odmenu dostal hodnosť správcu kráľovských stajní, kráľovského mečníka a bratislavského župana.[7] Obrovské bohatstvo v 90. rokoch rod získal plienením cirkevných majetkov.[7] V roku 1296 získal Matúš Čák významný hrad Trenčín, z ktorého vytvoril svoju hlavnú rezidenciu. Po smrti posledného Arpádovca Ondreja III. Matúš Čál využil príležitosť a striedavo podporoval stranu českého princa Václava III. (V. v Uhorsku) a Karola Róberta až nakoniec obsadil veľkú časť dnešného Slovenska. Preto Matúš Čák Trenčiansky často býva ľudovo označovaný ako „Pána Váhu a Tatier“ a ním okupované územie ako "Matúšova zem.". S Matúšom Čákom si do jeho smrti 18. marca 1321 nevedel poradiť ani nový kráľ Karol Róbert z Anjou a neúčinné zostali aj cirkevné kladby. Po jeho smrti kráľovský fiscus zhabal celé Matúšovo domínium. Ostatné vetvy rodu po zániku trenčianskej vety existovali i naďalej, avšak už nikdy nedosiahli podobných úspechov až kým koncom 14. storočia nemiznú z písomných prameňov.[6]
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[6]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
