Vuk Stefanović Karadžić (* 7. november 1787, Tršić, Srbsko – † 7. február 1864, Viedeň, Rakúsko) bol významný srbský vzdelanec, lingvista, jazykovedec, historik, prvý srbský literárny kritik a zberateľ ústnej ľudovej tvorby. Je tiež reformátorom srbského jazyka.
| Vuk Stefanović Karadžić | |
| srbský jazykovedec, historik, literárny kritik a zberateľ ústnej ľudovej tvorby | |
 | |
| Narodenie | 7. november 1787 Tršić, Srbsko |
|---|---|
| Úmrtie | 7. február 1864 (76 rokov) Viedeň, Rakúsko |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Vuk Stefanović Karadžić (plné texty diel autora) |
| Commons |  Vuk Stefanović Karadžić |
Životopis
Narodil sa v dedine Tršić pri Loznici. Meno Vuk, vlk po srbsky, získal po tom, čo všetci jeho súrodenci zomreli na tuberkulózu. Čítať a písať sa naučil od svojho príbuzného Jeftu Savića. Ďalšie vzdelanie získal v Loznici a v kláštore Tronoša, neskôr pokračoval vo vzdelávaní ako samouk. Zúčastnil sa na srbských povstaniach proti Turkom a napísal o nich viacero správ. V roku 1813 po porážke prvého z povstaní odišiel do Viedne, kde napísal svoje najdôležitejšie práce. Za svoju prácu dostával málo peňazí a žil v chudobe. Zomrel v roku 1864 vo Viedni.
Dielo
Reforma srbského písma
Reformoval srbský jazyk a štandardizoval srbskú abecedu. Zaviedol zásadu Piši kao što govoriš i čitaj kao što je napisano. (Píš, ako hovoríš, a čítaj, ako je napísané).
Zo staroslovanskej abecedy Karadžić použil nasledujúcich 24 písmen:
| -{А а}- | -{Б б}- | -{В в}- | -{Г г}- | -{Д д}- | -{Е е}- | -{Ж ж}- | -{З з}- |
| -{И и}- | -{К к}- | -{Л л}- | -{М м}- | -{Н н}- | -{О о}- | -{П п}- | -{Р р}- |
| -{С с}- | -{Т т}- | -{У у}- | -{Ф ф}- | -{Х х}- | -{Ц ц}- | -{Ч ч}- | -{Ш ш}- |
K ním pridal: -{Ј ј}-, -{Љ љ}-, -{Њ њ}-, -{Ћ ћ}-, -{Ђ ђ}- a -{Џ џ}-
A vyhodil:
| Ѥ ѥ (је) | Ѣ, ѣ (јат) | І ї (и) | Ы ы (и) | Ѵ ѵ (и) | Ѹ ѹ (у) | Ѡ ѡ (о) | Ѧ ѧ (ен) | Я я (ја) | |
| Ю ю (ју) | Ѿ ѿ (от) | Ѭ ѭ (јус) | Ѳ ѳ (т) | Ѕ ѕ (дз) | Щ щ (шч) | Ѯ ѯ (кс) | Ѱ ѱ (пс) | Ъ ъ (tvrdý polohlas) | Ь ь (mäkký polohlas) |
Ľudové spevy
Vuk Stefanović Karadžić má veľkú zásluhu na tom, že sa nám zachovali srbské epické spevy. Podobne ako Dobšinský u nás alebo Afanasjev v Rusku, Karadžić ich zozbieral a vydal niekoľko zväzkov srbskej ľudovej prózy a ľudových básní, ktoré vyvolali v Európe veľký ohlas. Oboznamoval sa s nimi Jacob Grimm, prekladali ich najväčší súdobí básnici: Goethe, Puškin, Mickiewicz a písali o nich mnohí iní európski učenci, okrem iných aj Ľudovít Štúr. Keď zbieral tieto srbské junácke spevy, boli ešte živé a stále vznikali nové ako reakcia na aktuálne dianie v krajine. Pochádzajú nielen zo Srbska, ale aj z Bosny a Hercegoviny, Dalmácie a Čiernej Hory.
Hlavné diela
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vuk Stefanović Karadžić
Zdroje
- FOMA FOMYČ. Vuk Stefanović Karadžić. Svet, 1867, čís. 20. Autorom článku bol Anatolij Kralickij.. (po ukrajinsky)
- HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralickyj. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. 256 s. S. 24. (ua)
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
