Remove ads
Pavol Emanuel Dobšinský (* 16. marec 1828, Slavošovce – † 22. októbra 1885, Drienčany[1]) bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.
| Pavol Emanuel Dobšinský | |
| slovenský spisovateľ, folklorista a evanjelický kňaz | |
 | |
| Narodenie | 16. marec 1828 Slavošovce, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 22. október 1885 (57 rokov) Drienčany, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
| Odkazy | |
| Commons |  Pavol Dobšinský |
V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na 70. mieste.[2]
Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.
V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, neskôr pôsobil ako kaplán v Brezne u Jána Chalupku v rokoch 1853 - 1855, v rokoch 1858 – 1861 ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, a napokon sa usadil v Drienčanoch, kde od roku 1861 pôsobil ako kňaz. Zomrel 22. októbra 1885 na silný zápal pľúc.
Oženil sa celkom dvakrát – prvý raz si vzal Paulínu Schmidtovú. Jeho druhou manželkou sa stala Adela Medvecká-Čajaková, vdova po Jankovi Čajakovi a sestra Terézie Vansovej.
Remove ads
| „ | „Bol to slovenský Homér, muž, ktorý vyrozprával vnútorné príbehy svojho ľudu. Žil teda tu, uprostred pokojnej prírody, ktorá vie o jeho pominuteľnosti času, ale netuší aj o jeho trvaní. Bol to muž stálosti a vernosti, muž nie výbušný, nie prchký a náhlivý, ale práve trvajúci v pokojnej práci. Kázal a učil, utvrdzoval a vychovával mladých aj starých, gazdoval, včelárčil a záhradníčil, bol robotníkom medzi robotníkmi. Ako by ten nemal dôverne poznať život svojho ľudu? Bol to jeho život. Na Dobšinského povestiach sa vychovalo mnoho generácií slovenských detí, vychovalo, totiž vycibrilo si zmysel pre krásu reči, ľahkonohosť a súčasne všemocnosť fantázie, pre príbeh od ktorého sa nedá odtrhnúť. A ešte mnoho generácií, ustavične budú prichádzať k Dobšinskému, lebo mnohé čo dnes skvele cvendží slávou a šíravami sveta časom vybledne, ako staré plátno, ale Dobšinského povesti budú, kým bude slovenská reč..“ | “ |
| – Vladimír Mináč | ||
Začiatky jeho literárnej tvorby sa datujú ešte od čias jeho štúdia na evanjelickom lýceu. Už v tej dobe písal básne v intenciách štúrovskej poézie. Boli to najmä ponášky na ľudovú pieseň, vlastenecké a alegorické básne. Sústavne tiež prekladal zo svetovej poézie. V rôznych časopisoch mu postupne vyšli preklady Byrona, Lamartina, Mickiewicza. Vydával rukopisný časopis Holubica, vydával časopis Sokol, recenzoval almanachy Concordia a Lipa. Ako editor sa zaslúžil o vydanie literárnych prác Janka Čajaka, Jána Bottu či Ľudovíta Kubániho.
Ťažisko jeho činnosti je vo folkloristike. Už ako študent sa zaoberal problematikou ľudovej slovesnosti. Časopisecky publikoval folkloristické štúdie a zhrnul ich do knihy Úvahy o slovenských povestiach (1872). Sústavne zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Pred publikovaním ich zbavil pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru, vďaka čomu sa ľudové diela (pôvodne určené dospelým) stali obľúbenými a vhodnými medzi detskými čitateľmi. Spolu s A. H. Škultétym zostavili a v roku 1858 – 1861 vydali súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom Slovenské povesti. Krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok v ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti (1880 – 1883). Tieto zbierky sú základným a dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky.
Remove ads
- 1858/1861 – Slovenské povesti. Rožňava – Banská Štiavnica
- 1874 – Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádanok, hier, obyčajov a povier
- 1880 – Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské
- 1880/1883 – Prostonárodné slovenské povesti
- Prvý zväzok:
Úvod, Zakliata hora, Laktibrada, Panna z rosy počatá a z deväť matiek splodená, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, Radúz a Ľudmila, Myšacia bundička, Hadogašpar, Dvanásti bratia a trinásta sestra, Tri stromy, Za zlatým jabĺčkom, Zlatá podkova, zlatô pero, zlatý vlas; Lomidrevo alebo Valibuk, Tri perá z draka alebo hľadanie zlého a dobrého, Chorý kráľ, Zlatovláska, O kráľovičovi, čo si mladú hľadal, Černokňažník, Dvä šibalci, Mahuliena zlatá panna alebo slncová panička, Vlkolak, Zlatovlasé dvojčatá, Berona, Jelenček, Dalajláma, Čarodejná lampa, Pani Mačička, Zlí bratia, Víťaz Kuchta, Či še hnevace?, Svetovládny rytier, Otcov hrob, Vintalko, Ľudojedi, Zlatá priadka , Škrupinový zámok, O kocúrikovi - Druhý zväzok:
Janko a Macko, Sirota, Zlatná krajina, Dlhý nos, Zlatý kľúč, Čarodejná kráľovná, Zlatý zúbok, O veternom kráľovi, Šurienka a Atalienka, Tri holúbky, Neverná žena, My trǟ bratǟ, Had, mačička a psík, Fundži palica, cepy von z vreca, Tri píšťalky, O Mechúrikovi, Kozičky, Mať a macocha alebo zlatá páva, Rovnopekný pár, Hrdá panička; Kraľčík, Kucharčík, Popelčík; Piatko a Pustaj, Zlý brat, Pijan, Tri zlaté hrušky, Bračok vtáčok, Baláž, Zlatovláska, Mlynček, Či jesto pravda na svete, Janko Hraško, Stará dievka a čert, Červenkráľ a žltovláska, Černovlasý princ, O krásnej Ibronke, O sirote, Divostvorný lovec, Cesta k Slncu, Mataj, Ľubka a Kovovlad, O dvanástich mesiačkoch, Plavčík a Vratko čo osúšajú slzy sveta, O hlúpej žene, Zlatí bratkovia, Zakliaty zámok, Drevená krava, Čert slúži, Žabina kmotra; Hádač, strúhač, strelec, poprac; Najmladší z dvanástich, O troch grošoch - Tretí zväzok:
Soľ nad zlato, Kubove príhody, Nebeská sláva, Chudobných rodičov syn, Na Boha s kyjom, Sitno; Hopsa, hor sa - zem, otvor sa!; Ako šlo vajce na vandrovku, Tetka smrť, Svenči gazda, zvieracej reči vedomý, Stratený chlapec, Peračina, Traja zhavranelí bratia, Prorok Rak, Tri práčky, Psota, Zabitá sestra, Panna za drakom, Ružová Anička, Petor a Otec nebeský v širokom údolí, Nebojsa, Klinko a Kompit kráľ, Bača a šarkan, Kráľ času, Trojruža, O človeku, čo nikdy nehrešil, O pohanskom kráľovi, Medveď a komár, Mechúrik-Koščúrik s kamarátmi, Drotári a ten špatný, Slncový kôň, O Víťazkovi, Smrť kmotra a zázračný lekár, Múdry chlapec, Sirôtky; Pamodaj šťastia, lavička; Jeleň zlatorohý, Mŕtvy frajer, Popolvár najväčší na svete, Ženský vtip, Dobrý strelec, Cigáň čerta ošialil, Pes, O Peterkovi, Starý Bodrík a vlk, Starý človek a dvanásť oviec, Ďuro-truľo, Súdnej pám, Vešťec, Cesta k Slncu a Mesiacu, Popelvár - Hnusná tvár, Tri zakliate kniežatá, Tri citróny, O zakliatej sestre, Zelezník, Múdry Maťko a blázni; O vlku, čo si dal šiť boty; Svetská krása, Statočný valach, O ednom chudobnom mlinarevi, Pravda, Popeluša, Salaš na čertovici, Pecko-sprostáčik, Koza odratá a jež, Kozliatka
- Prvý zväzok:
Remove ads
Ako uvádza Angela Kolesárová, pamätná izba P. E. Dobšinského bola zriadená v roku 1970 za výraznej podpory obyvateľov a rodákov Slavošoviec. Pri príležitosti 142. výročia narodenia Dobšinského bol slávnostne odhalený pamätník za účasti prof. Jána Čajaka ml. a zároveň bola slávnostne pomenovaná Základná škola menom Dobšinského. V roku 1978 pri príležitosti 150. výročia narodenia Dobšinského bola pamätná izba reinštalovaná Baníckym múzeom v Rožňave. V roku 2004 bola vo Francúzsku vydaná zbierka 100 najkrajších rozprávok sveta a Slovensko má v nej zastúpenie jednou rozprávkou Ružová Anička. Asteroid, ktorý bol pomenovaný podľa Dobšinského má číslo 39880 a nachádza sa v hlavnom pásme asteroidov medzi dráhou Marsu a Jupitera.[3]
Remove ads
- Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské (plný text diela)
- Prostonárodné slovenské povesti - Prvý zväzok (plný text diela)
- Prostonárodné slovenské povesti - Druhý zväzok (plný text diela)
- Prostonárodné slovenské povesti - Tretí zväzok (plný text diela)
- ŠKULTÉTY, A. H. Slovenské povesti Kniha 1. Povesti prastarých báječných časov., Rožňava: [s.n.], 1858. 401 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Prostonárodné slovenské povesti : Sošit 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8., Turčiansky Sv. Martin: Kníhtlač. úč. spolok, 1911. 96, 96, 96, 96, 93, 96, 96, 96 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB
- Ľudové rozprávky na stiahnutie PDF.
Remove ads
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol Dobšinský
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads