Vernár
obec na Slovensku v okrese Poprad From Wikipedia, the free encyclopedia
Vernár je obec na Slovensku v okrese Poprad.
| Vernár | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Región | Gemer |
| Vodný tok | Vernársky potok |
| Nadmorská výška | 778 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′00″S 20°16′00″V |
| Rozloha | 52,88 km² (5 288 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 556 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 10,51 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1295 |
| Starosta | Ondrej Ondruš[3] (nezávislý) |
| PSČ | 059 17 |
| ŠÚJ | 524026 |
| EČV (do r. 2022) | PP |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Adresa obecného úradu |
Hlavná 171/65 |
| E-mailová adresa | urad@vernar.sk |
| Telefón | +421 52 7797129 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Vernár | |
| Webová stránka: vernar.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec leží na rozhraní Nízkych Tatier a Slovenského raja, pod Vernárskym sedlom, asi 18 km južne od Popradu. Úzkym údolím Vernárskeho potoka a teda i obcou prechádza významná cestná spojnica medzi Spišom, Horehroním a Gemerom, cesta I/66.
Najstaršia písomná správa o osade Villa Verneri pochádza z roku 1295, kedy ju Verner, syn Jána (Hansa) zo Žakoviec, z poverenia Görgeyovcov, založil na nemeckom zákupnom práve. Osadníci si mohli na danom území postaviť domy, vyklčovať les a zúrodniť ho, pričom na 15 rokov im boli odpustené dane. V lokalite Falštín (zrejme v lokalite dnešnej školy v prírode) stála už v tom čase malá osada Falkstein, kde bol kláštor. Od roku 1310 sa osada i okolité lesy stali majetkom letanovských kartuziánov a od 16. storočia patrili pod správu Muránskeho hradu. Medzi rokmi 1657 až 1700 boli tunajšie majetky v zálohe u Spišskej kapituly, hoci územie patrilo pod Gemersko - malohontskú župu.
Odľahlá poloha znamenala pomalší rozvoj obce, v ktorej drevenice len pomaly ustupovali murovaným novostavbám. Po druhej svetovej vojne začala obnova obce, kde pribudli nové domy, opravila sa škola, zaviedla elektrina, postupne vybudovali cesty, v roku 1963 kultúrny dom, o 4 roky neskôr vodovod a v roku 1968 i nákupné stredisko s turistickou ubytovňou. V roku 1975 bola dokončená kanalizácia, o desaťročie neskôr bol rozšírený cintorín a vybudovaný Dom smútku. Lepšiemu životu obyvateľov napomáha aj vyregulovaný potok, parky, no i moderný lyžiarsky areál s vlekmi v areáli Studničky. Výraznejšiu obnovu rodinných domov podporilo zrušenie stavebnej uzávery, ktorá dlhé roky bránila ráznejšiemu rozvoju obce. V 60. rokoch tu žilo až okolo 1200 obyvateľov, no ich počet postupne klesal a opustené chalupy sa stali víkendovými rekreačnými obydliami chalupárov. V súčasnosti je Vernár obľúbenou lokalitou celoročnej turistiky.
V obci je aktívnych viacero spolkov a organizácií, ktoré pomáhajú zachovávať a rozvíjať kultúru, tradície i šport:
- Dobrovoľný hasičský zbor
- Folklórna skupina Vernár
- Urbariát Vernár
- Občianske združenie OZVA
- Poľovnícke združenie JAVOR
- Zväz protifašistických bojovníkov
Šport
- TJ Partizán Vernár
- Šachový klub
- Lyžiarske stredisko Studničky
- Grékokatolícky kostol Narodenia Panny Márie - klasicistická stavba z roku 1824, obnovená v roku 1899
- Dom pamätný - objekt bývalej základnej školy (z roku 1930), ktorý bol v období II. svetovej vojny povstaleckým sídlom SNP
- stredoveké banícke osady a lokality Borzov a Falštín
- archeologické nálezy z jaskýň Vernarka, Jaskyňa pod Barbolicou I., Pri starej skobe a pod., dokumentujúce osídlenie oblasti už v 13. storočí
Chotár obce sa nachádza na atraktívnom území národného parku Nízke Tatry a Slovenský raj. Nachádza sa tu množstvo chránených území, ideálnych na rozvoj turistiky. Pre turistov i cykloturistov sú dostupné okrem iných zaujímavostí rokliny, tiesňavy, doliny a kaňony s krasovými úkazmi. V katastri obce sa nachádza PR Barbolica, PR Mokrá, NPR Vernárska tiesňava, čiastočné tu zasahujú lokality NPR Tri kopce, NPR Sokol a NPR Hnilecká jelšina a PP Hranovnické pleso.
Turistické trasy
- po
trase na Prednú hoľu a cez Smrečínske sedlo na Kráľovu hoľu - po trase cez planinu Veľký Sokol na Geravy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
