From Wikipedia, the free encyclopedia
Verejný ochranca práv[1] alebo (mimo Slovenska aj) ombudsman[2][3] (zo švédskeho ombud: „hovorca, predstaviteľ, poverenec, dôverník“)[3] je nezávislý ústavný orgán (úradník), ktorý na základe podnetov (sťažností občanov) alebo z vlastnej iniciatívy kontroluje a namieta výkon činnosti exekutívy a ďalších orgánov štátnej správy a samosprávy, a prípadne aj preveruje zneužívanie verejnej moci, bez toho, aby tieto negatíva mohol meniť alebo odstrániť. Spravidla sa zodpovedá len parlamentu (je jeho „poverencom“). Funkcia vznikla vo Švédsku a rozsah pôsobnosti a jeho právomoci sa v jednotlivých krajinách líšia.[4]
Právo |
Odvetvia práva |
Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Na Slovensku bol úrad verejného ochrancu práv zriadený zákonom č. 564/2001 s účinnosťou od 1. januára 2002.[1] Ochrancami práv boli postupne Pavel Kandráč, Jana Dubovcová, Mária Patakyová[5], aktuálne zvoleným je Róbert Dobrovodský.[6]
Funkciu zriadil švédsky kráľ Karol XII. v roku 1713, kedy poveril ombudsmana dohľadom nad správaním kráľovských úradníkov počas jeho exilu v Turecku.[3] Neskôr sa tento úradník stal vo Švédsku kancelárom justície. V roku 1809 inštitút zakotvili aj vo švédskej ústave.[4] V dvadsiatom storočí prenikol úrad ombudsmana do štátov takmer celého sveta.[7] Mimo škandinávskych krajín vznikol najskôr v Nemecku (1959).[8]
Začiatkom 90-tych rokov existoval asi v 60 štátoch,[3] okolo roku 2000 existoval už v 111 štátoch,[7] v monarchiách (Švédsko, Nórsko, Holandsko, Dánsko), republikách (Francúzsko, Fínsko, Rakúsko), štátoch s anglo-americkým právnym systémom (Spojené kráľovstvo, USA, Kanada), afrických štátoch (Ghana, Nigéria), štátoch Ázie (Filipíny, Izrael, Pakistan), či v Austrálii. Oneskorene vznikol aj v štátoch budujúcich demokraciu (Španielsko, Portugalsko, Poľsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Česko, atď.).[4]
Jeho pomenovanie, postavenie a náplň činnosti sa mení podľa krajiny: Vo Francúzsku sa ombudsman napríklad označuje ako mediateur, v Portugalsku ako provedor de justica, v Španielsku ako defensor del pueblo, v Holandsku ako nationale ombudsman, v Poľsku ako rzecznik praw obywatelskich, v Česku ako veřejný ochránce práv, na Slovensku ako verejný ochranca práv.[1]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.