From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Velické pleso (poľ. Wielicki Staw, maď. Felkai-tó, nem. Felker See) je pleso na najnižšom stupni hornej časti Velickej doliny vo Vysokých Tatrách.[2]
| Velické pleso | |
| pleso | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Tatry |
| Okres | Poprad |
| Súradnice | 49°09′28″S 20°09′21″V |
| Dĺžka | 0,350 km |
| Šírka | 0,090 km |
| Hĺbka | 4,5 m |
| Rozloha | 0,02241 km² (2 ha) |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadm. výška hladiny | 1 663 m n. m.[1] |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Velické pleso je najväčšie vo Velickej doline. Má rozlohu 2,241 ha, hĺbku 4,5 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 663 m n. m.[1] V blízkosti sa nachádza horský hotel Sliezsky dom. Z plesa vyteká Velický potok. Nad nim v doline je Dlhé pleso, Kvetnicové pliesko a Vyšné Velické plieska.
Jeho názov súvisí s bývalou expanziou bývalého mesta Veľká (dnes mestskej časti Popradu) na tatranskej pôde. Toto územie pôvodne patrilo do gerlachovského a veľkoslavkovského chotára, ale meno dostalo po Veľkej. Novoustálená forma adjektíva (podľa Slovníka slovenského jazyka) je „veľčianske“ (pleso), ale aj napriek tomu plesu, doline i štítu ostalo meno „Velické“ pleso resp. Velická dolina a Velický štít. Vývoj názvu, ktorého korene siahajú do 13. storočia je nepochybne slovenského pôvodu.[2]
Okolo plesa vedie turistický chodník 
značky zo Sliezskeho domu na Poľský hrebeň. Z Velickej doliny vedie obvyklá výstupová cesta na Gerlachovský štít. Výstup je dovolený len s horským vodcom.[3]
Velické pleso sa vytvorilo po ústupe ľadovca. Nad nim je neveľká moréna. Jeho ploché dno vytvorila erózia.[4] Na jeho brehu v špeciálne vybudovanom altánku sa 3. júla 1995, počas návštevy Slovenska, modlil pápež Ján Pavol II.
