![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e1/Rillenfahrdraht.svg/langsk-640px-Rillenfahrdraht.svg.png&w=640&q=50)
Trolejové vedenie
From Wikipedia, the free encyclopedia
Trolejové vedenie je vedenie, slúžiace na napájanie koľajových vozidiel alebo trolejbusov elektrickou energiou. Je to hlavná súčasť trakčného vedenia. Trolejové vedenie sa skladá zo závesného lana a vodorovného trolejového lana (iné názvy: trolejový drôt, trolejový vodič, trolej), pričom pri trolejbusoch sú závesné laná a trolejové drôty dva vedľa seba. Trolejový drôt je vodič, ktorý slúži na vlastné napájanie vozidla elektrinou; býva z medi alebo ocele a má zvláštny prierez (aby sa dal zhora zachytiť). Je zavesený v danej výške nad koľajou, prípadne v danej výške nad povrchom vozovky. Vozidlo udržiava kontakt s trolejovým vedením prostredníctvom zberača, ktorý sa nazýva trolejový zberač alebo pantograf.[1][2]
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e1/Rillenfahrdraht.svg/220px-Rillenfahrdraht.svg.png)
Po prvých pokusoch s elektrickou trakciou v roku 1879 a nasledujúcich rokoch, kedy na napájanie slúžili priamo vzájomne izolované koľajnice alebo napájacia koľajnica, bolo prvýkrát v roku 1881 použité v parížskej električke vrchné napájanie. Vodič v tomto prípade tvorila rúrka.
Názov trolejové vedenie má pôvod v anglickom slove "trolley", čo znamená vozík. Najstaršie trolejbusy boli napájané prostredníctvom vozíka, ktorý sa vozil po vedení. Ťahaný bol pomocou kábla spojeného s vozidlom.