Taylorizmus
From Wikipedia, the free encyclopedia
Taylorizmus je sústava vedeckej organizácie práce, autorom ktorej je Frederick Winslow Taylor a podstatu ktorej tvorí rozloženie pracovných postupov na jednotlivé operácie a úkony, ich skúmanie a racionalizovanie pomocou časových a pohybových štúdií a ich spojenie so zvyšovaním pracovných výkonov stimulačnými prémiami.
Taylorizmus ďalej rozvíjali najmä Frank Bunker Gilbreth, Henry Gantt, Harrington Emerson a W. Kent. V medzivojnovom Česko-Slovensku sa ním zaoberala najmä Masarykova akadémia práce (MAP, Masaryk Academy of Labour). [1]