![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/dc/Hal%25C4%258Diansk%25C3%25A9_jazero.jpg/640px-Hal%25C4%258Diansk%25C3%25A9_jazero.jpg&w=640&q=50)
Tajch (stredné Slovensko)
vodné nádrže vybudované najhustejšie v Štiavnických vrchoch na Slovensku / From Wikipedia, the free encyclopedia
Tajchy sú vodné nádrže vybudované najhustejšie v Štiavnických vrchoch na získanie energetických zdrojov na ťažbu a úpravu rúd v baníctve. Okrem štiavnických tajchov sa na Strednom Slovensku budovali aj v iných rudných oblastiach: napríklad v Kremnických vrchoch, Pohronskom Inovci (Tajch v Novej Bani) a Vtáčniku.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/dc/Hal%C4%8Diansk%C3%A9_jazero.jpg/640px-Hal%C4%8Diansk%C3%A9_jazero.jpg)
![Svetové dedičstvo UNESCO](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/24/Welterbe.svg/50px-Welterbe.svg.png)
Po vyťažení rúd s vysokým obsahom kovov (hlbinne v baniach, vykopaním štôlní - horizontálnych tunelov sledujúcich geológické žily), prišiel rad aj na rudy s nižším obsahom kovu, obsahujúcich viac jaloviny, čo znamenalo vyššiu spotrebu energie na jednotku spracovaného kovu. Muselo sa prečerpať aj vyčerpať (ťažilo sa hlbšie) viac vody a prepraviť viac rudy. Ľudská a zvieracia sila ako tradičné energetické zdroje (do začiatku 18. storočia) sa ukázali ako nedostatočné na pokrytie tohto zvýšeného dopytu. Miestne toky a pramene boli málo výdatné a tak sa ako najvhodnejšie riešenie ukázalo budovanie zásobární vody - tajchov, v ktorých sa hromadila voda z atmosférických zrážok. Jej energetický potenciál sa využíval na pohon banských, úpravárenských a hutníckych zariadení. Voda akumulovaná v tajchoch sa tiež využívala v technológiách úpravy a spracovania rúd ako nosné médium a zdroj mechanickej energie na drvenie, mletie a triedenie rúd od jaloviny, pohonné médium na pohon dúchacích mechov taviacich a zháňacích pecí, ako aj chladiace médium v hutníctve a pod. (pozri dole časť Využitie). Posledný postavený (doteraz zachovaný) tajch bol v roku 1759 Červená studňa. O 6 rokov neskôr, v roku 1765 James Watt objavil parný stroj, ktorý potom znížil význam základnej funkcie tajchov ako zdroja energie a aj keď im naďalej zostal význam vodohospodársky v súčasnosti sú najmä turistickým lákadlom a technickou pamätihodnosťou, zapísané v zozname UNESCO.