Syenit
From Wikipedia, the free encyclopedia
Syenit je intermediárna vyvretá hornina tvorená hlavne K-živcami, menej plagioklasmi, biotitom a amfibolom.
Rýchle fakty Zloženie, Hlavné minerály ...
Syenit | |
![]() Syenit | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | Draselný živec, plagioklasy (oligoklas, andezín), amfibol, biotit |
Akcesórie | titanit, rutil, magnetit, ilmenit, apatit, granát |
Vlastnosti | |
Textúra | všesmerne zrnitá |
Farba | sivá, sivomodrá, hnedastá, žltohnedá, ružovkastá |
Zavrieť
Hypoabysálnymi ekvivalentmi syenitu sú syenitový porfýr a lamprofýry mineta a vogesit. Efuzívnym ekvivalentom je trachyt. Samostatné variety syenitu sú kremitý, kremito-alkalický, foiditický a foiditicko-alkalický syenit.
Označenie syenit pôvodne patrilo amfibolickému granitu, bolo odvodené od gréckeho pomenovania mesta Syene, dnes Egyptský Asuán. Pre syenit toto pomenovanie zaviedol H. Rosenbusch[1].